Podcast o Dejiny západnej filozofie

Kapitoly

Pochybujem, teda som?

Kto bol svätý Augustín?

Pravda je v našom vnútri

Boh, zlo a predurčenie

Dve éry stredoveku

Kto boli cirkevní otcovia?

Augustín: Od rebela k svätcovi

Pravda je v nás

Boh, zlo a slobodná vôľa

Príbeh búrliváka

Pravda je vo vnútri

Teória iluminácie a problém zla

Návrat Aristotela

Viera verzus Rozum

Látka a Forma po Novom

Zhrnutie a Záver

Přepis

Lukáš: Dobre, toto som vôbec nečakal – a myslím, že toto si musí vypočuť úplne každý. Takže celá tá slávna veta "Myslím, teda som" mala predchodcu o stovky rokov skôr?

Lucia: Presne tak! A bol ním svätý Augustín. Ale poďme na to pekne po poriadku, aby sme si to vysvetlili. Počúvate Studyfi Podcast.

Lukáš: A dnes sa ponárame do myslenia stredoveku. Lucia, kde vlastne začneme? Stredovek znie... dosť temne.

Lucia: To je bežná predstava, ale filozoficky to bolo fascinujúce obdobie. Všetko sa točilo okolo prepojenia antickej filozofie, hlavne Platóna a znovuobjaveného Aristotela, s novým dominantným náboženstvom – kresťanstvom.

Lukáš: Čiže brali staré grécke myšlienky a snažili sa ich napasovať na Bibliu?

Lucia: Zjednodušene povedané, áno. Kľúčové bolo, že viera bola vždy nadradená rozumu. Teológia pracovala s pravdami zjavenia a filozofia jej mala slúžiť.

Lukáš: Dobre, a kto bol teda ten hlavný hráč v prvej fáze? Spomínala si Augustína.

Lucia: Aurélius Augustínus, alebo svätý Augustín. A jeho príbeh je ako z filmu. Narodil sa v dnešnom Tunisku, otec pohan, matka kresťanka. V mladosti si prešiel rôznymi sektami a žil dosť... neusporiadaným životom.

Lukáš: Takže žiadny svätec od narodenia?

Lucia: Ani zďaleka! Obrátenie na kresťanstvo zažil až v 33 rokoch a nakoniec sa stal biskupom. Svoje skúsenosti spísal v slávnom diele "Vyznania". Pre neho bola filozofia vlastne hľadaním pravdy, a tou pravdou bolo kresťanstvo.

Lukáš: A teraz sa vráťme k tomu, čo ma tak dostalo na začiatku. K tej myšlienke o pochybovaní.

Lucia: Áno, to je základ jeho filozofie. Hovorí: „Ak sa totiž mýlim, potom som.“ Uvedom si tú hĺbku. Môžeš pochybovať o všetkom, ale nemôžeš pochybovať o tom, že práve teraz pochybuješ. A ak pochybuješ, musíš existovať.

Lukáš: To je neuveriteľné... Takže pochybnosť je dôkazom existencie.

Lucia: Presne. A z toho odvodil, že pravdu nemáme hľadať vonku, v zmyslovom svete. Povedal: „Nevychádzaj von, vráť sa do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebýva pravda.“

Lukáš: Aká pravda?

Lucia: Nadčasové pravdy. Napríklad princípy matematiky alebo logiky. Tie podľa neho nepochádzajú zo skúsenosti. Sú nám dané, pretože vyžarujú priamo z Boha. Tomu hovoril teória iluminácie, čiže osvietenia.

Lukáš: A čo také tie zložitejšie teologické otázky? Napríklad zlo. Ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo?

Lucia: Augustín to vyriešil elegantne. Povedal, že zlo nie je samostatná substancia. Boh, ktorý je absolútne dobro, nemohol stvoriť zlo. Zlo je podľa neho len nedostatok dobra.

Lukáš: Počkaj, ako to myslíš?

Lucia: Predstav si tmu. Tma nie je niečo, čo existuje samo o sebe. Je to len absencia svetla. A presne tak vnímal zlo – ako absenciu dobra, ktorá vzniká, keď sa človek svojou slobodnou vôľou odvráti od Boha.

Lukáš: Wow, to je silná myšlienka. Takže to celé stavia na slobodnej vôli...

Lucia: Áno, ale je to trochu zložitejšie, lebo zároveň prišiel s učením o predestinácii. Boh podľa neho už dopredu vie, ako sa rozhodneme.

Lukáš: Takže Augustín nám zanechal poriadnu dávku tém na premýšľanie. Láska k Bohu, hľadanie pravdy v sebe a boj dobra so zlom... To je dosť na úvod.

Lucia: Určite. Položil základy pre celú ranú stredovekú filozofiu. Ale to bol len začiatok.

Lukáš: Takže Augustín bol len začiatok. Čo nasledovalo po ňom? Kam sa filozofia uberala ďalej?

Lucia: Výborne, že sa pýtaš. Tým sa dostávame k deleniu stredovekej filozofie. Celé toto obdobie je obrovské... trvá asi tisíc rokov. Preto ho delíme na dve hlavné etapy.

Lukáš: Dve etapy? Dobre, to znie zvládnuteľne.

Lucia: Prvá je patristika, ktorá trvala zhruba od roku 100 do roku 800. A druhá je scholastika, tá bežala asi od roku 800 až do 1500.

Lukáš: Patristika a scholastika. Okej, poďme na tú prvú. Čo to slovo vôbec znamená?

Lucia: Patristika pochádza z latinského slova „pater“, čo znamená otec. Bol to čestný titul pre učiteľov múdrosti a prví kresťania tak volali svoje duchovné autority.

Lukáš: Takže filozofi tohto obdobia boli v podstate „otcovia cirkvi“?

Lucia: Presne tak. Boli to teológovia a filozofi, ktorí formovali kresťanské učenie v prvých storočiach. Snažili sa prepojiť antickú filozofiu, hlavne Platóna, s novým kresťanským náboženstvom.

Lukáš: Čiže taký most medzi Aténami a Jeruzalemom?

Lucia: Krásne povedané! A aby sme pochopili kontext... v roku 313 bolo kresťanstvo zrovnoprávnené a od roku 391 sa stalo jediným oficiálnym náboženstvom v Rímskej ríši. Zrazu to nebola malá sekta, ale dominantná sila.

Lukáš: A najznámejší „otcovia“? Okrem Augustína, samozrejme.

Lucia: Medzi úplne prvými sú kľúčoví svätý Peter, Ježišov učenik a prvý pápež, a svätý Pavol, ktorý bol veľkým misionárom. No filozoficky je najväčšou hviezdou tohto obdobia jednoznačne Augustín.

Lukáš: Tak sa naňho pozrime bližšie. Vieme o ňom aj niečo osobné?

Lucia: A či vieme! Napísal jedno z prvých autobiografických diel v dejinách, volá sa „Vyznania“ alebo „Confessiones“. A tam teda odhalil všetko.

Lukáš: Všetko? Aj nejaké pikošky?

Lucia: Rozhodne. Narodil sa v dnešnom Tunisku. Otec bol pohan, matka zbožná kresťanka. A mladý Augustín... no, nebol žiadne neviniatko. Žil dosť búrlivým, neusporiadaným životom, striedal rôzne sekty a filozofie.

Lukáš: Takže mal svoju rebelskú fázu. To ho robí takým ľudskejším.

Lucia: Absolútne. Až ako 33-ročný zažil hlboké obrátenie na kresťanstvo a zvyšok života prežil ako biskup v meste Hippo v severnej Afrike. Ale tá jeho skúsenosť s hľadaním a pochybnosťami formovala celú jeho filozofiu.

Lukáš: Dobre, tak aká bola tá jeho filozofia? Čím bol taký prelomový?

Lucia: Nadviazal na Platóna, ale povedzme, že si z neho vybral len to, čo sa mu hodilo do kresťanského učenia. Čo sa nehodilo, to jednoducho odignoroval.

Lukáš: To je celkom praktický prístup.

Lucia: Veľmi. No a jeho hlavný bod bol tento: východiskom filozofie je ľudské vnútro. Hovoril: „Nevychádzaj von, vráť sa do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebýva pravda.“

Lukáš: Počkaj, takže pravdu nemám hľadať vo svete, v prírode, ale v sebe samom? To je dosť moderná myšlienka.

Lucia: Extrémne moderná. Tvrdil, že v sebe nosíme večné pravdy, napríklad z matematiky alebo logiky. A tie nám podľa neho „vyžaruje“ do duše priamo Boh. Tomu hovoril teória iluminácie, čiže osvietenia.

Lukáš: A s tým súvisí aj jeho ďalší slávny výrok, však? Niečo s pochybovaním.

Lucia: Presne! Povedal: „Ak sa totiž mýlim, potom som.“ Uvedomoval si, že môžeme pochybovať o všetkom, čo vidíme a počujeme. Ale nemôžeme pochybovať o tom, že práve v tej chvíli pochybujeme. A ak pochybujeme, tak musíme existovať.

Lukáš: To znie strašne podobne ako Descartes o tisíc rokov neskôr so svojím „Myslím, teda som“.

Lucia: Presne tak! Augustín bol v tomto ďaleko pred svojou dobou.

Lukáš: Dobre, a ako sa vysporiadal s takou tou klasickou otázkou: ak je Boh dobrý, prečo existuje zlo?

Lucia: To je Augustínov ďalší geniálny príspevok. Povedal, že Boh, ako nekonečné dobro, nemohol stvoriť zlo. Zlo podľa neho nie je nejaká samostatná vec, nejaká substancia.

Lukáš: Tak čo to potom je?

Lucia: Je to len neprítomnosť dobra. Vzniká vtedy, keď sa človek so svojou slobodnou vôľou odvráti od Boha. Je to ako tma – tma nie je niečo, čo existuje samo o sebe, je to len absencia svetla.

Lukáš: Wow. To je silné prirovnanie. Ale čo tá slobodná vôľa? Vravela si minule, že prišiel s predestináciou. To si trochu odporuje, nie?

Lucia: Áno, a to je ten najväčší paradox jeho učenia. Na jednej strane máme slobodnú vôľu rozhodnúť sa pre dobro alebo zlo. Na druhej strane, Boh je vševediaci a už dopredu vie, ako sa rozhodneme. Náš život je predurčený.

Lukáš: Takže mám na výber, ale Boh už vie, čo si vyberiem? Z toho mi ide prasknúť hlava.

Lucia: Vitaj vo svete teologickej filozofie! Je to napätie, ktoré Augustín zanechal a riešilo sa celé stáročia. A jeho etika to celé zjednodušuje do jednej vety: „Miluj – a konaj, čo chceš.“

Lukáš: To znie nebezpečne... ako ospravedlnenie pre čokoľvek.

Lucia: Ale pointa je, že ak naozaj miluješ Boha a dobro, tvoja vôľa bude prirodzene konať len dobré veci. Láska sa stáva tvojím kompasom. Takže Augustín nám zanechal systém postavený na vnútornom hľadaní pravdy a láske ako najvyššom princípe. A to bol základ, na ktorom stál celý raný stredovek.

Lukáš: Takže celý raný stredovek stál na pleciach jedného muža? To je teda zodpovednosť! Povedz mi o ňom viac. Kto bol vlastne Aurélius Augustínus?

Lucia: Bol to fascinujúci človek! Narodil sa v dnešnom Tunisku, otec pohan, matka zbožná kresťanka. A Augustín si v mladosti teda život užíval naplno.

Lukáš: Takže žiadny svätec od narodenia?

Lucia: Ani náhodou! Prešiel si rôznymi sektami, filozofiami a, povedzme, neusporiadaným životom. Jeho najznámejšie dielo, „Vyznania“, je v podstate autobiografia jeho cesty od búrliváka k viere. Obrátil sa až v tridsiatich troch rokoch.

Lukáš: Lepšie neskoro ako nikdy, však? A potom sa z neho stal biskup a jeden z najväčších mysliteľov cirkvi. Aký zvrat.

Lucia: Presne tak. A jeho filozofia je rovnako dramatická ako jeho život. Filozofiu vnímal ako hľadanie pravdy. A pre neho bola najvyššou pravdou Biblia. Ak sa nejaký filozofický smer nezhodoval s Bibliou... smola pre filozofiu.

Lukáš: Takže Biblia mala vždy prednosť. Odkiaľ teda čerpal tú svoju filozofiu, ak nie z antických klasikov?

Lucia: On nadviazal na Platóna, ale urobil to veľmi selektívne. Čo sa mu nehodilo do jeho kresťanského systému, to jednoducho odignoroval. Jeho východisko je však geniálne jednoduché.

Lukáš: A to je?

Lucia: Pochybnosť. Všetko začína v ľudskom vnútri. Povedal slávnu vetu: „Ak sa totiž mýlim, potom som.“ Pripomína ti to niekoho?

Lukáš: Znie to skoro ako Descartes o tisíc rokov neskôr! „Myslím, teda som.“

Lucia: Presne! Augustín tvrdil, že môžeme pochybovať o všetkom, čo vidíme a počujeme. Ale nemôžeme pochybovať o tom, že práve teraz pochybujeme. A tento akt pochybovania dokazuje našu existenciu.

Lukáš: Wow. Takže kľúčom je pozrieť sa do seba?

Lucia: Áno. Hovoril: „Nevychádzaj von, vráť sa do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebýva pravda.“

Lukáš: A aká pravda tam podľa neho prebýva?

Lucia: Napríklad večné pravdy. Matematika, logika... Dva plus dva je štyri bez ohľadu na to, či existujeme. Tieto pravdy podľa neho nepochádzajú zo zmyslovej skúsenosti.

Lukáš: Odkiaľ teda sú?

Lucia: Sú nám dané priamo od Boha. Nazval to teória „iluminácie“ alebo osvietenia. Predstav si to tak, že Boh je ako slnko a tieto večné pravdy sú lúče, ktoré osvetľujú našu myseľ, aby sme ich mohli pochopiť.

Lukáš: To je celkom poetické. Ale ak je Boh zdrojom všetkej pravdy a dobra, ako potom vysvetlil existenciu zla?

Lucia: Výborne, to je kľúčová otázka! Podľa neho Boh, ktorý je nekonečne dobrý, zlo nestvoril. Zlo totiž nie je substancia, nie je to „vec“.

Lukáš: Tak čo to potom je?

Lucia: Zlo je jednoducho neprítomnosť dobra. Vzniká vtedy, keď sa človek so svojou slobodnou vôľou odvráti od Boha. Je to dôsledok nášho rozhodnutia, nie Božej tvorby.

Lukáš: Čiže základom všetkého je slobodná vôľa a láska k Bohu, ktorá nás má usmerňovať. Tým sa vraciame na začiatok. Fascinujúce. A presne toto myslenie formovalo Európu na ďalších tisíc rokov.

Lucia: Presne tak. Ale po páde Ríma sa filozofia na Západe na chvíľu odmlčala. Vznikol priestor, ktorý vyplnil niekto úplne iný, a to na Blízkom východe.

Lukáš: Takže kým sa na Západe nič nedialo, na Blízkom východe filozofia prekvitala. Kto ju potom v Európe prebral späť do prvej ligy?

Lucia: Bol to skutočný ťažkotonážnik myslenia, muž, ktorý prepojil dva svety. Hovoríme o Tomášovi Akvinskom. Po smrti ho dokonca vyhlásili za svätého.

Lukáš: A čím bol taký výnimočný? Čo priniesol nové?

Lucia: On v podstate znovuobjavil Aristotela pre kresťanský svet. Zobral jeho logiku a aplikoval ju na teológiu. Jeho najznámejšie diela, Suma proti pohanom a Suma teologická, sú monumentálne.

Lukáš: Suma teologická... to znie ako niečo, čo by som nechcel čítať pred spaním.

Lucia: Asi nie. Ale predstav si to ako stredovekú verziu Wikipedie pre všetko, čo sa týka Boha a sveta. Jeho vplyv je obrovský, celý filozofický smer – tomizmus – je pomenovaný po ňom.

Lukáš: Dobre, takže spojil Aristotela a kresťanstvo. Ale ako presne? Veď viera a rozum si často protirečia, nie?

Lucia: A to je presne ten mýtus, ktorý Tomáš zbúral! Tvrdil, že medzi pravdami rozumu, s ktorými pracuje filozofia, a pravdami zjavenia, s ktorými narába teológia, nie je žiaden rozpor.

Lukáš: Počkaj, ako to myslíš?

Lucia: Jednoducho. Sú veci, ktoré môžeme spoznať len rozumom, napríklad matematika. Potom sú veci, ktoré môžeme prijať len vierou, ako napríklad že Boh je trojjediný. A potom je tu prienik.

Lukáš: Aký prienik?

Lucia: Napríklad existencia Boha. K tej sa podľa Tomáša dá dospieť aj logickou úvahou, aj vierou. Tie dve cesty vedú k tomu istému cieľu. Preto povedal, že filozofia je „služkou teológie“ – pomáha jej vysvetliť veci, ktoré viera prijíma.

Lukáš: Fascinujúce. A ako túto teóriu aplikoval na bežné veci? Na svet okolo nás?

Lucia: Zobral si od Aristotela jeho základné pojmy – látka, forma, možnosť a skutočnosť. Povedal, že každá jedna vec je spojením látky a formy.

Lukáš: To znie dosť abstraktne. Máš nejaký príklad?

Lucia: Jasné. Predstav si nás dvoch. Obaja máme rovnakú „formu“ – sme ľudia. To je náš základný princíp, náš „softvér“, ak chceš. Ale to, čo robí teba Lukášom a mňa Luciou, je naša jedinečná látka.

Lukáš: Čiže naša hmota? Naše telá?

Lucia: Presne tak! Forma je univerzálna, ale látka ju individualizuje. Je to ako vykrajovačka na cesto v tvare hviezdy. Forma hviezdy je stále tá istá, ale každá jedna hviezdička, ktorú vykrojíš, je jedinečný, konkrétny kus cesta.

Lukáš: To je skvelé prirovnanie! Takže naša duša alebo podstata je forma a telo je látka, ktorá nás robí unikátnymi.

Lucia: Presne si to pochopil. A práve tento pohľad na svet dominoval európskemu mysleniu stovky rokov.

Lukáš: Takže od Platóna cez Augustína až po Tomáša Akvinského... prešli sme neuveriteľnú cestu myslenia, ktoré položilo základy našej civilizácie. Lucia, toto bola úžasná jazda.

Lucia: Som rada, že sme sa na ňu vydali. Ukázali sme si, že tieto zdanlivo staré myšlienky sú stále neuveriteľne živé a dôležité.

Lukáš: Absolútne. A týmto sa naša cesta stredovekou filozofiou končí. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí nás počúvali. Dúfame, že sme vám pomohli nielen pri príprave na skúšky, ale aj ukázali, že filozofia vie byť strhujúce dobrodružstvo.

Lucia: Aj ja ďakujem za pozornosť a prajem všetkým veľa úspechov. Majte sa krásne!

Lukáš: Počujeme sa pri ďalších projektoch Studyfi. Ahojte!