Test na Dejiny hudby: Starovek a Stredovek

Dejiny hudby: Starovek a Stredovek – Kompletný Prehľad

Otázka 1 z 50%

Hudobná kultúra u Židov, ktorej symbolmi boli králi Dávid a Šalamún, bola primárne zameraná na zábavu a svetskú hudbu už v časoch kráľa Dávida.

Test: Staroveká hudba, Stredoveká hudba, Nemecko v stredoveku

20 otázok

Otázka 1: Hudobná kultúra u Židov, ktorej symbolmi boli králi Dávid a Šalamún, bola primárne zameraná na zábavu a svetskú hudbu už v časoch kráľa Dávida.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že hudobná kultúra u Židov stála v kultových službách. Kým za čias Dávida rozkvital chrámový spev, až na Šalamúnovom dvore sa hudobníci venovali aj svetskej hudbe, čo naznačuje, že zameranie na zábavu a svetskú hudbu nebolo primárne už v Dávidových časoch.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne opisujú hudobnú kultúru starovekého Egypta podľa poskytnutých materiálov?

A. Egyptania používali predovšetkým strunové nástroje ako sitar a santir.

B. Ich tónový systém bol pravdepodobne 7-stupňový a predstavoval 7 známych nebeských telies.

C. Informácie o egyptskej hudbe získavame aj od gréckeho filozofa Pytagora.

D. Používali niekoľko druhov hárf, hobojovité a flautové nástroje.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov bol egyptský tónový systém pravdepodobne 7-stupňový a predstavoval 7 známych nebeských telies. Egyptania používali niekoľko druhov hárf, hobojovité a flautové nástroje. Informácie o ich hudbe získavame aj od gréckeho filozofa Pytagora. Strunové nástroje ako sitar a santir sa spomínajú v súvislosti s Indiou, nie Egyptom.

Otázka 3: V 10. storočí sa žongléri už organizovali do bratstiev, z ktorých sa neskôr vyvinuli hudobnícke cechy.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Žongléri sa začali organizovať do bratstiev v 11. storočí, nie v 10. storočí.

Otázka 4: Sústreďovala sa lyrika piesní Wilhelma IX. z Akvitánie primárne na zbožňovanú paniu a vládkyňu?

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Lyrika piesní Wilhelma IX. z Akvitánie sa sústredila na ženu ako milostný objekt, až neskôr sa posunula do podoby zbožňovanej panej a vládkyne.

Otázka 5: Ktoré z uvedených tém sa okrem ideálu dvornej lásky objavovali v tematike nemeckého minnesängu?

A. Prírodné nálady

B. Ospevovanie križiackych výprav

C. Témy antických komédií

D. Náboženské a politické momenty

Vysvetlenie: Tematika minnesängu čerpala (popri ideáli dvorskej lásky) z prírodných nálad, ospevovala križiacke výpravy a obsahovala náboženské i politické momenty. Antické komédie nie sú spomenuté ako téma minnesängu v poskytnutých materiáloch.