Zhrnutie na Arnold Schönberg a Druhá viedenská škola

## Úvod Arnold Schönberg (1874 Viedeň – 1951 Los Angeles) bol rakúsky skladateľ židovského pôvodu, zakladateľ druhej viedenskej školy a autor významných zmien v hudobnej technike 20. storočia. Jeho tvorba prešla troch hlavných období: rané (neskorý romantizmus/neoklasicizmus), atonálne obdobie a dodekafonické (seriálne) obdobie. Tento materiál stručne vysvetlí život, hudobný vývin, dôležité diela a praktické príklady, ktoré pomôžu pochopiť jeho prístup k melodike, harmónii a forme. ## Život v bodoch - Narodil sa vo Viedni v roku 1874, zomrel v Los Angeles v roku 1951. - Pôvodne sa učil hrať na husle a violončelo, bol hudobný samouk, učil sa rozborom skladieb. - Pôsobil ako zbormajster, neskôr sa živil inštrumentovaním a komponovaním. - Po nástupe fašizmu emigroval z Nemecka do USA, vyučoval v Los Angeles a súkromne. > Definícia: Atonalita je hudobný štýl, v ktorom nie je dominantné tonálne centrum; harmónia sa nestavia okolo tradičnej tóniny. ## Hlavné vplyvy a hudobné rysy - Vplyvy: Wagner (najmä dramaticko-harmonická farba), Brahms (inštrumentálna tradícia). - Melodika: tvrdšia, časté využitie nespevnej intervaliky (tritonus, septima, nona). - Orchester a farba: netradičné nástrojové kombinácie (napr. glissando u pozounu, kvartové akordy). ### Praktický príklad: tritonus - Tritonus = interval troch celých tónov (napr. v dur: $C$ – $F\sharp$, alebo notáciou C+ v pôvodnom texte). Tritonus pôsobí napäto a bol pre Schönberga dôležitým výrazovým prostriedkom. ## Trojfázový vývin tvorby | Obdobie | Čas | Charakteristika | Typické diela | |---|---:|---|---| | Rané (neoklasické/neskorý romantizmus) | do zač. 20. storočia | ešte tonálne, vplyv Wagnera a Debussyho, experimente s orchestrom | **Zjasnená noc** (sláčikové sexteto), **Piesne z Gurre**, **Pélleas a Mélisande** | | Atonálne | 1903–1914 (najmä okolo 1908) | strata tonality, hľadanie nových výrazových prostriedkov | **Kniha visutých záhrad**, **Očakávanie** (monodráma), **Pierrot lunaire** | | Dodekafonické (seriálne) | od 1921 | zavedenie dvanástitónovej techniky po 7-ročnej prestávke | **Z dňa na deň**, **Mojžiš a Áron** (nedokončená), **Variácie pre orchester op.31** | > Definícia: Dodekafónia (dvanástitónová technika) je séria, v ktorej sú všetky dvanásť poltónov chromatickej stupnice usporiadané do poradia (série) a používajú sa bez preferencie tradičnej tóniny. ### Príklady diel a ich význam - Zjasnená noc (Verklärte Nacht) – rané komorné dielo so silnou expresiou a rozšírenou harmóniou. - Pierrot lunaire – cyklus 21 melodrám so sprechgesang technikou (hovorený spev medzi rečou a spevom), ukážka expresívnej atonality. - Variácie pre orchester op.31 – príklad neskoršej seriálnej práce, kde kontrast a postupnosť variácií ukazujú nový spôsob organizácie materiálu. Fun fact: Schönberg použil v diele Pierrot lunaire techniku sprechgesang, ktorá kombinuje hovorené a spevácke prvky tak, že text je výrazovo medzi rečou a spevom, čo bolo pre publikum šokujúce a inšpirujúce zároveň. ## Pierrot lunaire a sprechgesang – krátke rozobratie - Pierrot lunaire je zbierka 21 melodrám podľa textov od Albertina Girauda. - Sprechgesang: intonačne orientovaný hovorený spev; noty sú vodítkom pre výšku, ale rytmika a artikulácia sa približujú reči. ### Praktické cvičenie (pre študenta doma) 1. Vypočujte si ukážku z Pierrot lunaire a sledujte, ako sa text líši od bežného spevu. 2. Na jednoduchú melódiu zahrajte alebo zaspievajte interval tritonu ($C$ – $F\sharp$) a popíšte, aký emocionálny dojem vyvoláva. ## Mojžiš a Áron a politický/etický kontext - Dielo reflektuje náboženské a morálne otázky; zostalo nedokončené. - Schönbergove neskoré diela často nesú reakciu na historické tragédie a osobné presvedčenia. > Definícia: Monodráma je hudobno-dramatické dielo pre jediného sólistu, často s orchestrom, kde dej a hudba sledujú vnútorný monológ postavy. ## Ten, ktorý prežil Varšavu (Ten Who Survived Warsaw) - Kantáta pre recitátora, mužský zbor a orchester; text napísal Schönberg sám. -