TL;DR: Arnold Schönberg a Druhá viedenská škola
Arnold Schönberg bol kľúčovou postavou hudby 20. storočia, zakladateľom Druhej viedenskej školy a priekopníkom atonálnej a dodekafonickej hudby. Jeho tvorba prešla troma hlavnými obdobiami: raným neoklasickým, atonálnym a revolučným dodekafonickým. Medzi jeho najznámejších žiakov patrili Alban Berg a Anton Webern. Schönbergova hudba, spočiatku odmietaná, napokon navždy zmenila smerovanie klasickej hudby.
Arnold Schönberg a Druhá viedenská škola: Prelom v Dejinách Hudby
Arnold Schönberg (1874 – 1951), skladateľ židovského pôvodu z Viedne, je považovaný za jedného z najvplyvnejších hudobných inovátorov 20. storočia. Bol zakladateľom významnej Druhej viedenskej školy, ktorá radikálne zmenila pohľad na hudobnú kompozíciu. Jeho vplyv na modernú hudbu je nepopierateľný a jeho dielo je dodnes predmetom štúdia a obdivu.
Životopis Arnolda Schönberga: Od samouka k revolucionárovi
Schönberg bol hudobný samouk, učil sa hrať na husle a violončelo a študoval hudbu analýzou skladieb iných majstrov. Na začiatku kariéry pracoval ako zbormajster a viedol rôzne spevácke spolky, neskôr sa venoval už len komponovaniu. Aby sa uživil, inštrumentoval cudzie skladby, pretože jeho vlastná tvorba bola publikom spočiatku odmietaná.
Po siedmich rokoch tvorivej odmlky začal Schönberg komponovať v prísnej dodekafónii, čo znamenalo nový smer v jeho diele. Po nástupe fašizmu opustil Nemecko a odišiel do USA, kde pôsobil na univerzite v Los Angeles a súkromne vyučoval hudbu. Tam zanechal nezmazateľnú stopu na generáciách hudobníkov.
Pedagogická činnosť a vplyv Druhej viedenskej školy
Arnold Schönberg založil tzv. Druhá viedenská škola, ktorá združovala progresívnych skladateľov usilujúcich sa o rozvoj novej hudobnej reči. Medzi jeho najvýznamnejších žiakov patrili Alban Berg a Anton Webern, ktorí ďalej rozvíjali a popularizovali Schönbergove myšlienky. Spoločne vytvorili jedno z najdôležitejších umeleckých hnutí modernizmu, ktoré ovplyvnilo hudobný svet na desaťročia dopredu.
Prehľad tvorby Arnolda Schönberga: Tri vývinové obdobia
Schönbergova tvorba je fascinujúcou cestou od neskorého romantizmu k úplnej avantgarde. Jeho hudobný jazyk bol ovplyvnený Wagnerom, ale aj inštrumentálnou tvorbou Brahmsa. Schönbergova melodika je často drsná a využíva nespevné intervaly ako tritonus, septima či nona. Jeho diela možno rozdeliť do troch, prípadne štyroch (s americkým obdobím) hlavných vývinových období.
Rané obdobie: Neoklasicizmus a Wagnerov vplyv
Toto obdobie trvalo do začiatku 20. storočia. Schönberg sa v ňom ešte nevzdal tonality a bol silne ovplyvnený Wagnerovým „Tristanom“. Diela z tohto obdobia zahŕňajú:
- Sláčikové sexteto Zjasnená noc (Verklärte Nacht): Jedno z jeho najpopulárnejších raných diel.
- Piesne z Gurre: Veľkolepá kantáta pre spev a veľký orchester.
- Symfonická báseň Pélleas a Melisanda: Podľa Meterlincka, podobne ako u Debussyho, je to neskoré romantické dielo s netradičnou orchestráciou, napríklad glissando u pozaún a kvartové akordy.
Atonálne obdobie: Hľadanie nových ciest (1903-1914)
Po roku 1908 Schönberg začal intenzívne hľadať nové výrazové prostriedky a prešiel k atonálnej hudbe, teda k hudbe, ktorá sa vedome vzdala tonálneho centra. Stratil tonálne vedomie a snažil sa oslobodiť disonanciu. V tomto období vznikli diela ako:
- Piesňový cyklus Kniha visutých záhrad.
- 5 orchestrálnych kusov: V treťom z nich, nazvanom „Meniaci sa akord“, nepretržite obmieňa ten istý akord v rôznych nástrojových farbách.
- Monodráma pre soprán a orchester Očakávanie: Dielo tvorí iba monológ jednej osoby – sopránu.
- Cyklus koncertných melodrám Námesačný Pierot (Pierrot lunaire): Obsahuje 21 melodrám a používa techniku sprechgesang (spevohovor). Je plné strašidelných stretnutí a chorobných vízií.
Dodekafonické obdobie: Revolúcia s dodekafóniou (od 1921)
Po sedemročnej tvorivej odmlke, ktorá nastala v roku 1914 a skončila v roku 1921, vyvinul Schönberg svoju prelomovú dodekafonickú-seriálnu techniku. Táto technika, založená na rovnomernom použití všetkých dvanástich tónov chromatickej stupnice, znamenala revolúciu v komponovaní. Medzi diela z tohto obdobia patria:
- Opery: Z dneška na zajtra, Mojžiš a Áron (nedokončená) – populárna je časť „Tanec okolo zlatého teľaťa“.
- Pre klavír: Klavierstück, 5 klavírnych skladieb.
- Variácie pre orchester op.31: Skladá sa z deviatich variácií.
- Kantáta Ten, ktorý prežil Varšavu (A Survivor from Warsaw): Jedno z jeho najdojímavejších a najsilnejších diel, ktoré si podrobnejšie rozoberieme nižšie.
Diela Arnolda Schönberga: Detailný rozbor a ich význam
Schönbergove diela nie sú len technicky inovatívne, ale často nesú aj hlboké emocionálne a spoločenské posolstvá. Obzvlášť „Ten, ktorý prežil Varšavu“ je silnou výpoveďou o krutosti 20. storočia.
Ten, ktorý prežil Varšavu: Posolstvo 20. storočia
Kantáta „Ten, ktorý prežil Varšavu“ je dielo pre recitátora, mužský zbor a orchester. Text, ktorý napísal sám Schönberg, kombinuje angličtinu a nemčinu a je založený na rozprávaní človeka, ktorý prežil desivé vojnové udalosti vo varšavskom gete. V diele skladateľ vyjadril osud člena 20. storočia v jeho najtragickejších chvíľach a zároveň vyslovil svoju nenávisť k násiliu a týraniu.
Dej sa odohráva v roku 1943 po povstaní vo varšavskom gete, ktorému predchádzala masová deportácia do nacistických vyhladzovacích táborov v júni 1942. Rozprávač je svedkom týchto udalostí. V diele sú Židia zbavení práv a dôstojnosti, bití, vraždení alebo deportovaní do vyhladzovacieho tábora. Uprostred najväčšej krutosti sa Židia rozpamätávajú na svoje religiózne korene a začínajú spievať „Šma Jisrael“, židovské vyznanie viery, ktorým sa dielo končí. Text melodrámy obsahuje pasáže v troch jazykoch: rozprávanie je v angličtine, povely rotmajstra sú v nemčine a záverečný zbor „Šma Jisrael“ je v hebrejčine. Premiéra diela sa konala 4. novembra 1948 v Albuquerque.
Často kladené otázky o Arnoldovi Schönbergovi a Druhej viedenskej škole (FAQ)
Čo je to technika sprechgesang, ktorú používal Schönberg?
Sprechgesang je technika spevu, ktorá sa nachádza na pomedzí hovorenej reči a spevu. Spevák neintonuje presnú výšku tónu, ale skôr ho naznačuje a následne ihneď opúšťa. Schönberg ju využíval na dosiahnutie dramatického a expresívneho efektu, napríklad v diele „Námesačný Pierot“.
Kto boli najvýznamnejší žiaci Arnolda Schönberga a členovia Druhej viedenskej školy?
Najprominentnejšími žiakmi Arnolda Schönberga a kľúčovými predstaviteľmi Druhej viedenskej školy boli skladatelia Alban Berg a Anton Webern. Spoločne rozvíjali a aplikovali Schönbergove inovatívne kompozičné techniky, čím výrazne prispeli k rozvoju hudobného modernizmu.
Čo je dodekafónia a prečo je dôležitá v Schönbergovej tvorbe?
Dodekafónia, alebo dvanásťtónová technika, je kompozičná metóda, ktorú Schönberg vyvinul po roku 1921. Zabezpečuje, že všetkých dvanásť tónov chromatickej stupnice sa používa rovnomerne, bez dominancie jedného tónu ako tonálneho centra. Táto technika oslobodila hudbu od tradičnej tonality a bola revolučná pre 20. storočie, ponúkajúc nové možnosti pre štruktúru a výraz.
Prečo je kantáta „Ten, ktorý prežil Varšavu“ taká významná?
„Ten, ktorý prežil Varšavu“ je významná pre svoje silné protivojnové posolstvo a umelecké stvárnenie jednej z najväčších tragédií 20. storočia – holokaustu. Dielo je emocionálnou výpoveďou o utrpení a odolnosti ľudského ducha, využívajúcou hudbu a text na priame vyjadrenie hrôz vojny a rasovej nenávisti. Je považované za jedno z najdôležitejších diel povojnového obdobia a silný etický apel.