Podcast o Arnold Schönberg a Druhá viedenská škola

Kapitoly

Kto bol Arnold Schönberg?

Tri tváre Schönberga

Dodekafónia a svedectvo z Varšavy

Přepis

Adam: Predstavte si koncertnú sálu vo Viedni, okolo roku 1913. Vzduch je hustý očakávaním, no zrazu sa z pódia začne valiť hudba, akú nikto nikdy predtým nepočul. Tóny narážajú jeden na druhý, melódie sa rúcajú... a publikum exploduje. Polovica sály píska a bučí, druhá tlieska, dokonca sa strhne bitka.

Tereza: Presne tak. A uprostred tohto chaosu stál jeden muž, Arnold Schönberg, ktorý práve navždy menil pravidlá hudby. Bol to génius alebo blázon? To je otázka, ktorú si kládli mnohí.

Adam: A presne o ňom sa dnes budeme rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast.

Tereza: Arnold Schönberg sa narodil vo Viedni v roku 1874 v židovskej rodine. A čo je fascinujúce, bol to z veľkej časti hudobný samouk. Učil sa analyzovaním skladieb veľkých majstrov.

Adam: Takže žiadne konzervatórium? Len si sadol a študoval noty?

Tereza: Presne tak. Založil takzvanú Druhú viedenskú školu a jeho najznámejšími žiakmi boli Alban Berg a Anton Webern. Spoločne posúvali hranice toho, čo hudba môže byť.

Adam: Ale počul som, že publikum ho zo začiatku... no, nemilovalo.

Tereza: To je slabé slovo. Jeho skladby boli pravidelne odmietané. Živil sa hlavne inštrumentovaním cudzích skladieb, napríklad operiet, aby vôbec prežil.

Adam: Dobre, poďme na jeho tvorbu. Ako by sme ju mohli rozdeliť?

Tereza: Jeho dielo môžeme rozdeliť do troch hlavných období. Prvé, rané obdobie, bolo ešte tonálne. Stále v ňom cítiť vplyv romantizmu, napríklad Wagnera. Skvelým príkladom je sláčikové sexteto Zjasnená noc.

Adam: To znie ešte celkom... normálne. Kedy prišiel ten zlom?

Tereza: Okolo roku 1908. To je jeho druhé, atonálne obdobie. Vtedy Schönberg opustil tradičnú tonalitu. Predstav si to tak, že zrušil domovskú tóninu. Všetkých dvanásť tónov stupnice sa stalo rovnocennými.

Adam: To muselo znieť chaoticky.

Tereza: Pre vtedajšie uši áno. Vznikli diela ako cyklus Námesačný pierot, kde použil techniku Sprechgesang – je to niečo medzi spevom a hovoreným slovom. Je to plné až chorobných vízií a strašidelných nálad.

Adam: A čo to tretie obdobie?

Tereza: Po sedemročnej pauze prišiel s dodekafóniou, čiže dvanásťtónovou technikou. To je ešte prísnejší systém, kde skladateľ pracuje so sériou všetkých dvanástich tónov, ktoré sa nesmú opakovať, kým nezaznejú všetky ostatné. Príkladom je opera Mojžiš a Áron.

Adam: To znie ako matematika!

Tereza: Trochu áno. Po nástupe fašizmu musel ako Žid opustiť Európu a odišiel do USA. A tam vytvoril jedno zo svojich najsilnejších diel – kantátu Ten, ktorý prežil Varšavu.

Adam: O čom to je?

Tereza: Je to mrazivé svedectvo človeka, ktorý prežil hrôzy varšavského geta. Schönberg sám napísal text. Rozprávač hovorí po anglicky, nemecké povely kričí nacistický dôstojník a na konci, uprostred najväčšej krutosti, začne mužský zbor spievať hebrejskú modlitbu „Šma Jisrael“. Je to neuveriteľne silné.

Adam: Páni. Takže od romantických melódií prešiel až k takémuto drsnému vyjadreniu ľudskej tragédie.

Tereza: Presne tak. Schönberg nebol len skladateľ. Bol to mysliteľ, ktorý hudbou reagoval na chaos a utrpenie svojej doby. A aj keď jeho hudba môže byť náročná, jej odkaz je nesmierne silný.