Aminokyseliny: Štruktúra, Vlastnosti a Klasifikácia AMK
Délka: 3 minut
Úvod do aminokyselín
Zwitterióny a amfolyty
Proteinogénne aminokyseliny
Delenie aminokyselín
Ako si telo vyrába aminokyseliny
Tereza: Väčšina ľudí si myslí, že aminokyseliny sú len také nudné stavebné kocky bielkovín. Ale v skutočnosti je to len polovica príbehu. Sú oveľa fascinujúcejšie!
Michal: Presne tak, Tereza. Sú to vlastne takí chemickí chameleóni. V jednom prostredí sa správajú ako kyseliny, v inom zase ako zásady. Znie to zvláštne, však?
Tereza: To teda áno! Ako je to možné? Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa ponoríme presne do tohto.
Michal: Táto ich dvojaká povaha sa odborne nazýva amfotérny charakter. Znamená to, že môžu protón, teda ión vodíka, aj prijať, aj odovzdať. Vďaka tomu v sebe nosia zároveň kladný aj záporný náboj.
Tereza: A to sa volá... zwitterión, správne? To slovo znie dosť zložito.
Michal: Znie, ale predstava je jednoduchá. Je to ako mať v jednej molekule malý plusový a mínusový pól. Takže nie sú ani kyslé, ani zásadité, ale oboje naraz. Sú to amfióny.
Tereza: Dobre, takže sú to takí chemickí obojživelníci. A koľko ich vlastne existuje?
Michal: Existuje ich veľa, ale pre nás je dôležitých len 20. Tie, ktoré tvoria bielkoviny v našom tele. Hovoríme im proteinogénne aminokyseliny.
Tereza: A tie majú nejaké spoločné vlastnosti?
Michal: Áno, všetky sú takzvané α-aminokyseliny, čo znamená, že aminoskupina je naviazaná hneď na vedľajší uhlík pri karboxylovej skupine. A okrem jednej výnimky, glycínu, sú všetky chirálne, teda majú svoju zrkadlovú L a D formu. V našom tele nájdeme výhradne L-formy.
Tereza: Poďme si v tom urobiť poriadok. Ako ich môžeme deliť? Predpokladám, že nie len na tie, čo chutia dobre a tie ostatné.
Michal: To by bolo jednoduché. Ale delíme ich podľa viacerých kritérií. Prvé je podľa pH – na kyslé, zásadité a neutrálne. Záleží to od pomeru karboxylových a aminoskupín.
Tereza: Kyslé majú viac karboxylových skupín, zásadité viac aminoskupín. Logické. A čo ďalšie delenie?
Michal: Veľmi dôležité delenie je na esenciálne a neesenciálne. Esenciálne si naše telo nevie vyrobiť, takže ich musíme prijať v potrave. Bez nich by to jednoducho nešlo.
Tereza: Čiže ak nabudúce poviem, že esenciálne potrebujem čokoládu, tak to bude mať vedecký základ?
Michal: Skoro. Skôr by si mala siahnuť po mäse, vajíčkach alebo strukovinách. A potom ich môžeme deliť aj podľa štruktúry – napríklad na tie, čo obsahujú síru, alebo aromatické jadro.
Tereza: Spomenul si, že tie neesenciálne si telo vie vyrobiť. Ako to robí? Je to nejaký zložitý proces?
Michal: Najčastejšie procesom zvaným transaminácia. A je to vlastne geniálne jednoduché! Telo si jednoducho zoberie aminoskupinu z jednej aminokyseliny a „prelepí“ ju na inú molekulu, konkrétne na oxokyselinu. A bum, nová aminokyselina je na svete.
Tereza: Takže taký chemický recyklačný program? To je super. Takže, aby sme si to zhrnuli: aminokyseliny sú amfolyty, ktoré existujú ako zwitterióny. Z 20 proteinogénnych je 8 esenciálnych, ktoré musíme jesť, a delíme ich podľa pH a štruktúry. Je to tak?
Michal: Presne tak! Skvelé zhrnutie. Dúfam, že vám to pomohlo sa v tom zorientovať.
Tereza: Určite áno. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast a tešíme sa na vás pri ďalšej epizóde. Majte sa!