Test na Zodpovednosť štátu za škodu verejnou správou

Zodpovednosť štátu za škodu verejnou správou: Úplný rozbor

Otázka 1 z 50%

Za nezákonné rozhodnutie sa považuje každé rozhodnutie, o ktorom účastník konania tvrdí, že je nezákonné, a to aj bez potreby jeho zrušenia alebo zmeny príslušným orgánom.

Test: Zodpovednosť štátu za škodu, Náhrada škody z nezákonných rozhodnutí, Náhrada škody pri trestnom konaní, Regresná náhrada škody, Nesprávny úradný postup, Zodpovednosť za škodu (správne právo)

20 otázok

Otázka 1: Za nezákonné rozhodnutie sa považuje každé rozhodnutie, o ktorom účastník konania tvrdí, že je nezákonné, a to aj bez potreby jeho zrušenia alebo zmeny príslušným orgánom.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Zákon považuje za nezákonné rozhodnutie len také rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Nestačí, že občan tvrdí, že rozhodnutie bolo nezákonné.

Otázka 2: Ktorý z nasledujúcich orgánov je podľa poskytnutých študijných materiálov príslušný konať v mene štátu pri náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom?

A. Národná rada Slovenskej republiky

B. Miestny obecný úrad

C. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v občianskom súdnom konaní

D. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov je Národná rada Slovenskej republiky príslušná, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo jej nesprávnym úradným postupom. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je príslušná, ak škodu spôsobil štátny orgán v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Miestny obecný úrad a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky nie sú v poskytnutých materiáloch explicitne uvedené ako orgány príslušné pre náhradu škody v mene štátu.

Otázka 3: Vzniká právo na náhradu škody, ak bola škoda spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na územie Slovenskej republiky?

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Právo na náhradu škody nevznikne, ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na územie Slovenskej republiky, ako je uvedené v § 8 odseku 6 písm. i).

Otázka 4: V ktorom z nasledujúcich prípadov má osoba právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, ak bolo proti nej zastavené trestné stíhanie?

A. Ak bolo proti nej zastavené trestné stíhanie.

B. Ak si uloženie väzby zavinila sama.

C. Ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest celkom bez významu popri inom už uloženom treste.

D. Ak bola osoba spod obžaloby oslobodená.

Vysvetlenie: Podľa § 8 ods. 5 písm. a) zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie. Ostatné možnosti buď vylučujú právo na náhradu škody (§ 8 ods. 6) alebo opisujú iný dôvod vzniku práva, ktorý nie je zastavenie trestného stíhania (§ 8 ods. 5 písm. b)).

Otázka 5: Štát požaduje regresnú náhradu v celej výške od územnej samosprávy, ak škodu spôsobili jej orgány pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa § 22 ods. 1 písm. d) štát požaduje regresnú náhradu v celej výške od územnej samosprávy, ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy na územné samosprávy.