Test na Zdroje ústavného práva v Slovenskej republike

Otázka 1: Formálnymi prameňmi ústavného práva SR sú normatívne právne akty, ktoré obsahujú pravidlá správania sa subjektov ústavného práva v právnych vzťahoch, ktoré sú predmetom úpravy tohto právneho odvetvia.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že formálnymi prameňmi ústavného práva SR sú právne normy, ktoré svojím obsahom zodpovedajú predmetu úpravy daného právneho odvetvia, a konkrétne normatívne právne akty, ktoré obsahujú pravidlá správania sa subjektov ústavného práva v právnych vzťahoch, ktoré sú predmetom úpravy tohto právneho odvetvia.

Otázka 2: Sú ad hoc ústavné zákony prijaté na riešenie konkrétnej situácie, ktorá nastane?

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Ad hoc ústavné zákony slúžia na riešenie konkrétnej situácie, ktorá nastane.

Otázka 3: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o rozhodnutiach prezidenta republiky ako prameňoch ústavného práva SR je správne?

A. Rozhodnutia prezidenta republiky nikdy nemôžu byť prameňom ústavného práva SR, pretože sú to iba individuálne akty.

B. Rozhodnutia prezidenta republiky sú prameňom ústavného práva SR iba v prípade, ak sú schválené Ústavným súdom.

C. Rozhodnutia prezidenta republiky sú prameňom ústavného práva SR, ak upravujú právne vzťahy, ktoré tvoria predmet ústavného práva.

D. Rozhodnutia prezidenta republiky sa považujú za materiálne pramene, nie formálne pramene ústavného práva SR.

Vysvetlenie: Študijný materiál jasne uvádza, že „Prameňom ústavného práva SR sú všetky právne predpisy, medzinárodné zmluvy, rozhodnutia Ústavného súdu a prezidenta republiky, ak upravujú právne vzťahy, ktoré tvoria predmet ústavného práva.“

Otázka 4: Ktoré tvrdenie najlepšie vystihuje charakteristiku blanketových ústavných zákonov podľa študijných materiálov?

A. Sú prijaté na základe splnomocňujúcej ústavnej blankety.

B. Na ich prijatie je potrebné minimálne 3/5 hlasov všetkých poslancov, pretože priamo menia ústavu.

C. Ich prijatie je nevyhnutné na prijatie určitej právnej normy, napríklad týkajúcej sa hraníc.

D. Slúžia na riešenie konkrétnej situácie, ktorá nastane, bez toho, aby rozširovali ústavu.

Vysvetlenie: Blanketové ústavné zákony sú podľa materiálov prijaté na základe splnomocňujúcej ústavnej blankety a ich prijatie je potrebné na prijatie určitej právnej normy (napríklad hranice). Možnosť o 3/5 hlasoch a priamej zmene ústavy sa týka novelizačných ústavných zákonov, zatiaľ čo možnosť o riešení konkrétnej situácie sa týka Ad hoc ústavných zákonov.

Otázka 5: Ústava Slovenskej republiky môže byť menená aj bežnými zákonmi.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, jedine ústavné zákony môžu meniť a dopĺňať ústavu. Bežné zákony na to nemajú oprávnenie.