Podcast o Zdroje ústavného práva v Slovenskej republike

Kapitoly

Prečo zákony vznikajú?

Recept na zákon

Pyramída formálnych prameňov

Ústava a ústavné zákony

Pramene práva a zhrnutie

Přepis

Matej: Videl si niekedy po voľbách v správach, ako politici slávnostne podpisujú tú hrubú koaličnú zmluvu? Zamyslel si sa niekedy, čo to vlastne je, okrem fototermínu?

Ema: Dobrá otázka! Väčšina ľudí to vníma len ako politickú dohodu. Ale v skutočnosti sa pozeráme priamo na jeden z motorov, ktorý stojí za zmenami našich zákonov.

Matej: Presne tak. A o týchto motoroch, alebo teda prameňoch práva, sa dnes budeme baviť. Počúvate Studyfi Podcast.

Ema: Poďme na to. Ten príklad s koaličnou zmluvou je skvelý, pretože nás privádza k prvému dôležitému deleniu prameňov práva. A to na materiálne a formálne.

Matej: Okej, takže materiálne a formálne. Čo si pod tým máme predstaviť? Znie to dosť teoreticky.

Ema: Vôbec nie. Predstav si to ako pečenie torty. Materiálny prameň je dôvod, prečo ju pečieš – napríklad oslava narodenín alebo jednoducho chuť na sladké. V práve je to napríklad tá politická dohoda, štatistika o nehodovosti alebo nejaká spoločenská potreba.

Matej: Aha, takže materiálne pramene odpovedajú na otázku „Prečo?“ Prečo ten zákon potrebujeme?

Ema: Presne! A formálne pramene, to je už samotný recept. Konkrétne kroky a ingrediencie napísané na papieri, ktoré musíš dodržať. V našom prípade sú to konkrétne právne normy, ktoré majú presne danú formu a silu.

Matej: Super analógia! Takže to, čo sa musíme učiť na skúšky, sú hlavne tie recepty, teda formálne pramene, však?

Ema: V podstate áno. Slovenská republika patrí do rodiny kontinentálneho práva, kde je písaný zákon, teda ten „recept“, úplne kľúčový. Poďme sa teda pozrieť na tie najdôležitejšie.

Matej: Čo je teda na samom vrchole tej právnej pyramídy?

Ema: Úplne hore je, samozrejme, Ústava Slovenskej republiky. Hneď pod ňou sú ústavné zákony. A práve tie sú zaujímavé, lebo ich máme viacero druhov.

Matej: Viacero druhov? Myslel som, že ústavný zákon je proste ústavný zákon.

Ema: Nie tak celkom! Máme napríklad novelizačné, ktoré priamo menia alebo dopĺňajú text ústavy. Potom sú takzvané blanketové, ktoré ústava priamo predpokladá, napríklad zákon o štátnych hraniciach.

Matej: A čo tie ostatné? Znie to, akoby si právnici vymysleli záplaty na diery.

Ema: Trochu aj áno! Existujú aj ústavné zákony, s ktorými ústava pôvodne nepočítala. Často sa im hovorí „ad hoc“ zákony, lebo vznikajú na riešenie nejakej konkrétnej, nečakanej situácie. Sú to vlastne nepriame novely ústavy.

Matej: Chápem. Takže okrem ústavy a ústavných zákonov, čo ešte patrí medzi formálne pramene? Sú tam aj medzinárodné zmluvy alebo rozhodnutia súdov?

Ema: Áno, presne. Medzinárodné zmluvy, ktoré boli ratifikované a vyhlásené, majú prednosť pred bežnými zákonmi. A veľmi dôležité sú aj nálezy Ústavného súdu, ktoré môžu niektoré zákony alebo ich časti zrušiť, ak sú v rozpore s ústavou. V podstate strážia čistotu našich „receptov“.

Matej: Výborne. Takže máme v tom jasno. Od politickej dohody až po konkrétny paragraf v ústave.

Matej: Dobre, a po tejto debate o medzinárodnom práve, poďme na naše posledné, no o to dôležitejšie kolo. Ústavné právo Slovenskej republiky.

Ema: Presne tak. Toto je úplný základ, na ktorom stojí celý náš štát.

Matej: Takže, Ústava je najvyšší zákon, však? Ale často počujem aj pojem 'ústavné zákony'. Je medzi nimi nejaká hierarchia?

Ema: To je skvelá otázka, lebo odpoveď je prekvapivá. Medzi Ústavou a ústavnými zákonmi neexistuje rozdiel v právnej sile. Sú na rovnakej úrovni.

Matej: Naozaj? Takže ústavný zákon nie je 'menej' ako Ústava?

Ema: Vôbec nie. Mysli na to takto – Ústava je základný dokument a ústavné zákony sú jediné nástroje, ktorými ju môžeš meniť alebo dopĺňať. Sú to jej oficiálne 'aktualizácie'.

Matej: Aha! A každý iný zákon musí rešpektovať Ústavu aj všetky tieto jej aktualizácie.

Ema: Bingo! To je tá formálna nadradenosť. A obsahom zase definujú základy štátu, čo je tá materiálna nadradenosť.

Matej: Super, to je jasné. A čo tie staré zákony ešte z čias Československa? Niečo z toho ešte platí?

Ema: Áno, a to je zaujímavé. Na základe takzvanej recepčnej klauzuly platia aj niektoré ústavné zákony prijaté ešte za ČSR. Je to taký právny vintage.

Matej: Právny vintage, to sa mi páči. Takže ak by si to mala na záver zhrnúť, aké sú hlavné pramene nášho ústavného práva?

Ema: Určite. Sú to: Ústava, ústavné zákony, niektoré medzinárodné zmluvy, rozhodnutia Ústavného súdu a bežné zákony, ktoré sa týkajú ústavných vzťahov.

Matej: Skvelé. Takže kľúčový odkaz je, že Ústava a ústavné zákony sú absolútny vrchol. Ema, opäť raz ďakujem za skvelé vysvetlenie.

Ema: S radosťou, Matej. Ďakujem za pozvanie.

Matej: A ďakujeme aj vám, naši poslucháči. To bol pre dnešok Studyfi Podcast. Počujeme sa nabudúce!