Podcast o Zákon o Policajnom zbore SR

Kapitoly

Kto klope na dvere?

Čo je vlastne polícia?

Kto velí polícii?

Keď policajt zasahuje

„V mene zákona!“ – Ako sa policajt preukáže?

Vaše práva a povinnosti pri kontrole

Psy, mlčanlivosť a ďalšie špeciality

Keď ide do tuhého: Obmedzenie slobody

Kedy môžu zistiť vašu totožnosť?

Existujú nejaké pravidlá?

Čo je verejný poriadok?

Tri piliere poriadku

Ochrana a zhrnutie

Přepis

Viktória: Predstav si, že sa v piatok večer vraciaš od kamarátov. Je už tma, ulice sú tiché. Zrazu za tebou zastaví policajné auto a vystúpi policajt. „Dobrý večer, poprosím vás o doklad totožnosti.“ Srdce ti začne biť trochu rýchlejšie. Čo som spravil? Čo sa deje? Čo teraz môžem a čo nemôžem?

Adam: Presne tak. Je to situácia, ktorá môže zaskočiť každého, aj keď neurobil nič zlé. A práve preto je kľúčové poznať, aké sú vlastne úlohy, oprávnenia, ale aj povinnosti polície. Nielen voči tebe, ale aj tie ich vlastné.

Viktória: Toto je Studyfi Podcast. A dnes sa s expertom Adamom pozrieme na zuby presne tomuto – Policajnému zboru Slovenskej republiky. Aby si nabudúce presne vedel, čo sa deje.

Adam: Presne tak. Začnime úplným základom, ktorý je definovaný v zákone číslo 171 z roku 1993, teda v zákone o Policajnom zbore. Čo to vlastne je?

Viktória: Dobre, takže čo je to tá polícia? Vieme, že chránia a pomáhajú, ale čo to znamená z právneho hľadiska?

Adam: V podstate, Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor. To je dôležité – majú zbrane a môžu použiť silu. Ich hlavnou úlohou je udržiavať vnútorný poriadok a bezpečnosť a bojovať proti zločinu. A to na všetkých úrovniach, od vreckových krádeží až po organizovaný zločin.

Viktória: Takže nie sú to len tí, čo merajú rýchlosť na cestách.

Adam: To určite nie, aj keď to je jedna z ich viditeľných úloh. Zákon hovorí, že spolupôsobia pri ochrane základných práv a slobôd – hlavne života, zdravia a majetku. Odhaľujú trestné činy, zisťujú páchateľov, vykonávajú vyšetrovanie, strážia hranice a pátrajú po hľadaných osobách a veciach.

Viktória: To je dosť široký záber. A čo my, bežní občania? Aké sú ich povinnosti voči nám pri bežnom kontakte?

Adam: Tu sa dostávame k paragrafu 8, ktorý je extrémne dôležitý. Policajt musí vždy dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby, s ktorou komunikuje, ale aj na svoju vlastnú. Nesmie ti vzniknúť žiadna bezdôvodná ujma.

Viktória: A čo to znamená v praxi?

Adam: Znamená to, že akýkoľvek zásah do tvojich práv a slobôd nesmie prekročiť mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu. Jednoducho povedané, nemôžu na teba použiť neprimeranú silu alebo ťa bezdôvodne šikanovať. Navyše, ak zasahujú do tvojich práv, sú povinní ťa poučiť o tom, aké práva máš.

Viktória: Dobre, to je fajn vedieť. Takže vždy musia byť profesionálni a rešpektovať ma.

Adam: Presne. A dokonca existuje aj etický kódex policajta, ktorý musia dodržiavať. A aby sme to uzavreli, Policajný zbor sa pri svojej činnosti riadi ústavou, zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Ich činnosť kontroluje Národná rada a vláda.

Viktória: Keď hovoríme o vláde, kto je vlastne šéfom polície? Kto to celé riadi?

Adam: Je tam jasná hierarchia. Na samom vrchole je minister vnútra. V súčasnosti je to Matúš Šutaj Eštok. Policajný zbor ako celok je podriadený jemu.

Viktória: Aha, takže minister je najvyšší šéf. A čo policajný prezident?

Adam: Správna otázka. Hneď pod ministrom je prezident Policajného zboru. Ten riadi jednotlivé služby a útvary polície, pokiaľ minister neurčí inak. A za svoju prácu sa zodpovedá práve ministrovi. Mimochodom, zaujímavosťou je, že celkové počty policajtov určuje vláda.

Viktória: Chápem. A ako je polícia organizovaná pod prezidentom? Spomínal si nejaké služby.

Adam: Áno, predstav si to ako veľkú firmu s rôznymi oddeleniami, z ktorých každé sa špecializuje na niečo iné. Zákon člení Policajný zbor na niekoľko základných služieb.

Viktória: Ktoré to sú?

Adam: Máme tu službu kriminálnej polície, ktorú asi všetci poznáme z filmov – tí riešia vraždy a závažné trestné činy. Potom službu finančnej polície, ktorá sa zameriava na ekonomickú kriminalitu.

Viktória: Jasné, dane, podvody a podobne.

Adam: Presne. Ďalej služba poriadkovej polície – to sú tí uniformovaní policajti, ktorých vidíme najčastejšie na uliciach. Služba dopravnej polície, to je asi jasné. Potom služba železničnej polície a nakoniec služba hraničnej a cudzineckej polície, ktorá rieši všetko okolo hraníc a cudzincov na našom území.

Viktória: A to nie je všetko, však? Počula som aj o špeciálnych útvaroch.

Adam: Áno, minister môže zriadiť aj osobitné útvary s celoštátnou pôsobnosťou, napríklad na boj proti organizovanému zločinu, ktoré spadajú pod Špecializovaný trestný súd. A organizačnou súčasťou je aj kriminalisticko-expertízny ústav – to sú tí experti v bielych plášťoch, ktorí analyzujú stopy z miesta činu.

Viktória: Dobre, poďme späť na tú ulicu. Stojí predo mnou policajt. Čo presne je „služobný zákrok“? Znie to veľmi formálne.

Adam: Je to formálny termín, ale koncept je jednoduchý. Podľa paragrafu 9 je služobný zákrok akákoľvek činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Čiže keď ťa zastavia, legitimujú, prehľadávajú, alebo nedajbože zadržia.

Viktória: A kedy je policajt povinný takýto zákrok vykonať?

Adam: Policajt v službe je povinný zasiahnuť vždy, keď je páchaný trestný čin alebo priestupok, alebo existuje dôvodné podozrenie, že sa pácha.

Viktória: A čo keď nie je v službe? Povedzme, že ide v civile z nákupu a vidí bitku.

Adam: Aj v čase mimo služby je povinný zasiahnuť, ak ide o trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok. Takže áno, aj ten policajt z nákupu by mal zasiahnuť.

Viktória: Ale sú situácie, kedy nemusí, však? Nemôže byť predsa Superman.

Adam: Presne. Paragraf 10 hovorí, že policajt nie je povinný vykonať zákrok, ak by to bolo príliš nebezpečné alebo neúčinné. Napríklad, ak jeho zdravotný stav mu to neumožňuje, ak na to nie je odborne vyškolený – povedzme na zneškodnenie bomby.

Viktória: To dáva zmysel.

Adam: Alebo ak tomu bráni dôležitý záujem služby. Napríklad, ak sleduje nebezpečného páchateľa v rámci tajnej operácie, neodbehne riešiť zle zaparkované auto. V takom prípade ale musí okamžite vyrozumieť najbližší útvar polície, že je potrebný zákrok.

Viktória: Chápem. Takže majú určitú voľnosť v rozhodovaní, aby nespôsobili ešte väčšie škody.

Adam: Áno, musia zvážiť, či by nedokončenie ich aktuálnej úlohy nemalo vážnejšie dôsledky ako nevykonanie nového zákroku. Vždy sa posudzuje, čo je v danom momente dôležitejšie.

Viktória: Všetci to poznáme z filmov. Policajt zakričí: „V mene zákona!“. Používa sa to naozaj?

Adam: Áno, používa! Paragraf 12 hovorí, že policajt je pri vykonávaní zákroku povinný, ak to okolnosti dovoľujú, použiť výzvu. A ak to povaha zákroku vyžaduje, pred samotnou výzvou použije slová „V mene zákona“.

Viktória: Načo je to dobré?

Adam: Dáva to jeho pokynom váhu a autoritu zákona. Keď počuješ „V mene zákona, odhoďte zbraň!“, je to jasný signál, že to nie je len prosba od nejakého človeka v uniforme, ale oficiálny príkaz podložený zákonom. Neuposlúchnutie má potom vážne následky.

Viktória: A predtým, než mi dá nejaký príkaz, musí mi dokázať, že je naozaj policajt, nie?

Adam: Absolútne. Paragraf 13 jasne hovorí, že policajt je povinný pred služobným zákrokom preukázať svoju príslušnosť k Policajnému zboru, ak to samozrejme povaha a okolnosti dovoľujú. Ak na teba niekto mieri zbraňou, asi nebude čas na ukazovanie preukazov.

Viktória: A ako sa preukazuje?

Adam: Primárne služobnou rovnošatou, na ktorej má svoje identifikačné číslo. Ak je v civile, preukazuje sa služobným preukazom alebo odznakom služby kriminálnej či finančnej polície. Dôležité je, že preukaz alebo odznak ti nikdy nedá do ruky. Na požiadanie ti ukáže prednú stranu, aby si si mohol overiť údaje.

Viktória: To je dobré vedieť. Takže ak niekto v civile máva nejakým preukazom a chce mi ho dať do ruky, mal by som spozornieť.

Adam: Presne tak. Je to ochranný mechanizmus proti podvodníkom. A pamätaj, každý občan má právo vedieť, s kým hovorí, a overiť si jeho príslušnosť.

Viktória: Dobre, takže policajt sa mi preukázal. Teraz odo mňa chce doklad totožnosti. Musím mu ho ukázať?

Adam: Áno. Podľa paragrafu 18 je policajt oprávnený vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť. Toto je jedno z najzákladnejších oprávnení. Je to potrebné, aby mohli plniť svoje úlohy – či už ide o pátranie po páchateľovi, objasňovanie priestupku alebo hľadanie nezvestnej osoby.

Viktória: A čo ak pri sebe nemám občiansky preukaz? Čo sa akceptuje ako doklad totožnosti?

Adam: Samozrejme, občiansky preukaz je základ. Ale zákon akceptuje aj iné doklady. Napríklad pas, vodičský preukaz, preukaz poslanca, sudcu, prokurátora alebo aj služobný preukaz iného príslušníka ozbrojeného zboru.

Viktória: A čo keď nemám pri sebe vôbec nič? Povedzme, že som si bol len zabehať.

Adam: V takom prípade, ak svoju totožnosť nevieš preukázať dokladom a ani inak hodnoverne – napríklad poskytnutím údajov, ktoré si policajt vie overiť – tak má policajt oprávnenie ťa predviesť na útvar Policajného zboru.

Viktória: Predviesť? To znie dosť vážne. Ako dlho ma tam môžu držať?

Adam: Účelom je len zistenie tvojej totožnosti. Ak ju nezistia do 24 hodín od predvedenia, sú povinní ťa prepustiť. Samozrejme, o celom úkone musia spísať úradný záznam.

Viktória: A čo oprávnenie požadovať vysvetlenie? To je to isté ako výsluch?

Adam: Nie, to je dôležité rozlíšiť. Podľa zákona môže policajt požadovať vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu trestného činu alebo priestupku. Môžu ťa vyzvať, aby si sa dostavil na útvar na spísanie zápisnice. Nie si obvinený, len pomáhaš objasniť nejakú skutočnosť.

Viktória: A môžem to odmietnuť?

Adam: Vysvetlenie môžeš odmietnuť, ale len z presne stanovených dôvodov. Napríklad, ak by si tým spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Alebo ak by si porušil spovedné tajomstvo. To sa asi väčšiny z nás netýka.

Viktória: Asi nie. Ale ak odmietnem bezdôvodne?

Adam: Ak na výzvu bezdôvodne neprídeš, môžu ťa predviesť. A zaujímavosť – ak sa dostavíš, máš nárok na náhradu nutných výdavkov a ušlého zárobku. Samozrejme, neplatí to, ak si tam kvôli vlastnému protiprávnemu konaniu.

Viktória: Počula som, že polícia používa aj psov na pachové práce. Ako to funguje a čo to pre mňa znamená?

Adam: Áno, je to špecifické oprávnenie. Policajt môže použiť služobného psa na sledovanie stopy, vyhľadávanie osôb alebo vecí, ale aj na identifikáciu. Predstav si situáciu, kde na mieste činu zostane nejaký predmet a pes z neho dokáže získať pachovú stopu páchateľa.

Viktória: A môžu odobrať pachovú stopu aj priamo odo mňa?

Adam: Môžu, ale len v prípade, ak si podozrivý zo spáchania trestného činu. A zákon striktne hovorí, že to musia urobiť tak, aby ti nebola spôsobená ujma na zdraví a nebola ponižovaná tvoja ľudská dôstojnosť. Žiadne obhrýzanie psom sa konať nebude.

Viktória: To som rada. A čo povinnosť mlčanlivosti? Týka sa len policajtov?

Adam: Primárne áno. Policajti musia zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa dozvedia pri plnení úloh. Ale pozor, táto povinnosť sa môže týkať aj teba. Ak ťa polícia poučí o povinnosti mlčať o nejakých skutočnostiach, napríklad v súvislosti s nejakou tajnou operáciou, si povinný ju zachovávať.

Viktória: A kto ma môže tejto povinnosti zbaviť?

Adam: Len minister vnútra alebo policajný prezident. Je to teda naozaj vážna vec. A teraz sa dostávame k jednému z najdôležitejších ustanovení pre občanov – paragraf 34.

Viktória: A ten hovorí čo?

Adam: Hovorí, že každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta. A tiež strpieť výkon jeho oprávnení. Toto je základný kameň spolupráce. Ak policajt koná v medziach zákona, musíš ho rešpektovať a spolupracovať.

Viktória: Dobre, poďme k tým menej príjemným veciam. V správach počujeme rôzne termíny: predvedený, zaistený, zadržaný, zatknutý... Aký je v tom vlastne rozdiel?

Adam: To je skvelá otázka, lebo sa to často zamieňa. Sú to rôzne stupne obmedzenia osobnej slobody, každý má iné pravidlá a dôvody. Môžeme si ich predstaviť ako stupne na rebríku.

Viktória: Dobre, poďme po tom rebríku hore. Čo je na prvom stupienku?

Adam: Úplne dole je **predvedený**. To sme už spomínali. Je to krátkodobý úkon, napríklad na zistenie totožnosti alebo podanie vysvetlenia. Nie si z ničoho obvinený.

Viktória: Druhý stupienok?

Adam: **Zaistený**. To už je vážnejšie. Policajt ťa môže zaistiť, ak napríklad ohrozuješ svoj život alebo život iných, alebo ak ťa prichytia pri páchaní priestupku a je obava, že budeš pokračovať. Zaistenie môže trvať maximálne 24 hodín.

Viktória: Čo nasleduje po zaistení?

Adam: **Zadržaný**. Toto už súvisí s trestným konaním. Zadržať ťa môže policajt alebo vyšetrovateľ, ak si podozrivý zo spáchania trestného činu. Tam už plynú lehoty podľa Trestného poriadku a do 48 hodín musí prokurátor rozhodnúť, či podá návrh na väzbu.

Viktória: A potom je **zatknutý**?

Adam: Presne tak. Zatknutie je možné len na základe príkazu na zatknutie, ktorý vydal sudca. To znamená, že už existuje nejaké prebiehajúce konanie a súd rozhodol, že máš byť zatknutý. Je to teda úkon na príkaz súdu.

Viktória: A posledný termín, ktorý si spomínal?

Adam: Posledné dva sú **obmedzený na osobnej slobode**, čo je všeobecný termín pre všetky tieto stavy, a potom **dodávaný do väzby alebo výkonu trestu**. To je už logistický presun osoby, o ktorej osude rozhodol súd. Takže je dôležité tieto termíny nepliesť. Každý má iný právny základ a iné dôsledky.

Viktória: Takže, aby sme to zhrnuli, od predvedenia, čo je najmiernejšie, sa postupne dostávame cez zaistenie, zadržanie až k zatknutiu na príkaz súdu. Je to tak?

Adam: Perfektne zhrnuté. A poznať tieto rozdiely ti môže veľmi pomôcť pochopiť, v akej situácii sa nachádzaš, ak by sa ti to niekedy, dúfajme, že nie, stalo.

Viktória: Super, myslím, že sme dnes pokryli obrovské množstvo informácií. Od štruktúry polície až po konkrétne práva a povinnosti na ulici. Ďakujem ti, Adam.

Adam: Rado sa stalo. Kľúčové je pamätať si, že zákon chráni obe strany – dáva oprávnenia polícii, ale zároveň stanovuje jasné mantinely a chráni práva občanov.

Viktória: Takže to všetko úzko súvisí s ochranou verejného poriadku. Ale ako presne ho právo chráni?

Adam: Presne tak. Právo poskytuje ochranu na viacerých úrovniach. Máme trestno-právnu, správno-právnu a dokonca aj občiansko-právnu ochranu. Každá rieši iný typ problému.

Viktória: Dobre, to dáva zmysel. Poďme na niečo konkrétnejšie... Čo napríklad snímanie identifikačných znakov? Hovoríme o odtlačkoch prstov a fotení ako vo filmoch?

Adam: Áno, presne o tom. Policajt to môže urobiť napríklad pri osobe, ktorej totožnosť nevie zistiť, alebo pri zadržanej, zatknutej či obvinenej osobe.

Viktória: A čo všetko môžu zisťovať? Je to len tá fotka a odtlačky?

Adam: Nie, je toho viac. Môžu odobrať daktyloskopické odtlačky, zistiť telesné znaky ako tetovania, zmerať výšku, urobiť obrazové či zvukové záznamy, a dokonca odobrať vzorky biologických materiálov.

Viktória: Páni. Takže si vlastne polícia vytvára taký... špeciálny profil, ale bez fotiek z dovolenky.

Adam: Presne tak, a tento profil naozaj lajkovať nechceš. Je to ale dôležitý nástroj na identifikáciu páchateľov.

Viktória: Jasné. Ale čo ak je niekto obvinený neprávom? To mi príde trochu desivé.

Adam: To je veľmi dôležitá otázka. Zákon na to myslí. Napríklad zisťovanie telesných znakov vykonáva policajt rovnakého pohlavia. A odber krvi alebo vzoriek z intímnych častí tela môže urobiť len lekár.

Viktória: Aha, takže sú tam poistky, aby sa predišlo zneužitiu. To je upokojujúce.

Adam: Presne tak. Cieľom nie je niekoho šikanovať, ale získať dôkazy. A celé to musí prebehnúť spôsobom, ktorý neohrozí zdravie osoby.

Viktória: Super, tým sme si to ujasnili. Ale čo situácie, keď polícia potrebuje vstúpiť do bytu? Poďme sa pozrieť na to.

Viktória: A tým sa dostávame k našej poslednej dnešnej téme. Je ňou verejný poriadok. Znie to ako niečo veľmi oficiálne, Adam. Vieš nám to zjednodušiť?

Adam: Znie, ale je to celkom intuitívne. Verejný poriadok je v podstate systém vzťahov a pravidiel, ktoré nám umožňujú fungovať na verejnosti. Je to dôvod, prečo môžeme ísť do parku alebo do práce bez toho, aby tam bol úplný chaos.

Viktória: Takže ide o to, aby sa všetci správali... normálne a podľa pravidiel?

Adam: Presne tak. A celé to stojí na troch pilieroch. Sú to miesto, čas a verejná mienka. Vždy sa to posudzuje podľa toho, kde sa to stalo, kedy sa to stalo a čo si o tom myslí väčšina ľudí.

Viktória: Verejná mienka? To znie ako niečo, čo sa dá len ťažko zmerať.

Adam: Je to vlastne súbor názorov a postojov, ktoré má prevážna väčšina spoločnosti. To, čo je v poriadku na koncerte o desiatej večer, už nemusí byť v poriadku v knižnici o desiatej ráno.

Viktória: A čo sa stane, ak niekto tento poriadok naruší?

Adam: Vtedy nastupuje ochrana verejného poriadku. To je vlastne proces, ktorým sa štát snaží čo najrýchlejšie obnoviť normálny stav. Niekedy, ak je to nutné, aj s použitím donucovacích prostriedkov.

Viktória: Super, ďakujem za vysvetlenie. Takže, milí poslucháči, to bol náš posledný pojem. Dúfame, že vám tento prehľad pomohol. Veľká vďaka, že ste s nami boli.

Adam: Presne tak. Učte sa, objavujte a hlavne, majte sa skvele. Dopočutia nabudúce!