Podcast o Základy vývinovej a všeobecnej psychológie

Kapitoly

Vzorec IQ a základy psychológie

Ako vnímame svet

Pamäť a učenie

Myslenie a kreativita

Emočné stavy a záťaž

Evolučné obdobie

Zhrnutie a záver

Přepis

Ema: Predstavte si to. Písomná maturita, sedíte v lavici a pred vami pristane táto otázka: „Napíšte vzorec na výpočet IQ.“ A vy si nie ste istí... je to mentálny vek delené chronologickým, alebo naopak? Presne toto je jedna z tých vecí, na ktorých sa potkne 80 percent študentov pod stresom. Ale po nasledujúcich minútach si ho nielen zapamätáte navždy, ale aj pochopíte, prečo je taký dôležitý.

Adam: A hlavne, ako ho už nikdy, ale naozaj nikdy, nepomýliť.

Ema: Počúvate Studyfi Podcast, ideme na to.

Ema: Dobre, Adam, poďme rozlúštiť túto záhadu. Aký je teda ten magický vzorec na výpočet inteligenčného kvocientu?

Adam: Je to jednoduchšie, ako sa zdá. Vzorec je: mentálny vek, deleno chronologický vek, a to celé krát sto. Takže (mentálny vek / chronologický vek) × 100.

Ema: Super. Mentálny hore, skutočný dole. A prečo sa to násobí stovkou?

Adam: Aby sme sa zbavili desatinných čísel a dostali pekné, celé číslo. Priemerné IQ je potom presne 100, čo znamená, že váš mentálny vek zodpovedá vášmu skutočnému, chronologickému veku.

Ema: A čo ak má niekto napríklad IQ 80? Čo to znamená?

Adam: IQ 80 sa považuje za ľahký podpriemer. Ešte to nie je mentálna retardácia, ale znamená to, že kognitívne schopnosti sú o niečo nižšie v porovnaní s priemerom populácie v danom veku.

Ema: Rozumiem. A keď už sme pri týchto pojmoch, často sa hovorí o psychológii ako o „mäkkej“ vede. Je to pravda?

Adam: To je bežný mýtus. V skutočnosti je psychológia exaktná spoločenská veda. Má svoju metodológiu, používa experimenty a snaží sa o objektivitu. Je síce mladá, ale rozhodne nie je len o pocitoch a dohadoch.

Ema: Keď povieš psychológia, mne sa hneď vybaví Freud.

Adam: Jasné, Sigmund Freud a jeho psychoanalýza. To je začiatok 20. storočia, okolo roku 1900. On bol ten, kto sa začal vážne zaoberať vedomím ako predmetom psychológie a otvoril dvere do skúmania nevedomia.

Ema: Dobre, od Freuda poďme k niečomu hmatateľnejšiemu. Ako vlastne náš mozog získava informácie o svete? Všetko sa začína pri zmysloch, však?

Adam: Presne tak. Na začiatku je receptor. To je orgán, napríklad oko alebo ucho, ktorý je citlivý na podnety z okolia. Jeho úlohou je premeniť energiu podnetu, napríklad svetlo, na elektrický signál, ktorý mozog dokáže spracovať.

Ema: A výsledkom je pocit?

Adam: Áno, prvotný výsledok je pocit. Pocit je odraz jednej konkrétnej vlastnosti – napríklad červená farba, sladká chuť, vysoký tón. Je to úplný základ.

Ema: Ale my predsa nevnímame svet ako zhluk farieb a chutí. Vidíme celé jablko, nie len „červenú“ a „sladkú“.

Adam: Výborne, Ema! A presne to je vnímanie, alebo inak percepcia. Vnímanie je proces, ktorý z týchto jednotlivých pocitov skladá zmysluplný celok. Výsledkom vnímania je vnem – teda to červené, sladké a guľaté vnímame ako jablko.

Ema: Existuje nejaká minimálna hranica, kedy niečo začneme vnímať? Napríklad, ako potichu môže byť zvuk, aby sme ho ešte počuli?

Adam: Určite. Tomu sa hovorí dolný podnetový prah alebo absolútny prah. Je to najmenšia intenzita podnetu, ktorú ešte dokážeme zachytiť. A vedný smer, ktorý skúmal presne tieto vzťahy medzi intenzitou podnetu a silou pocitu, sa volá psychofyzika. Jej zakladateľom bol Gustav Fechner.

Ema: A čo keď naše vnímanie klame? Ako napríklad tie obrázky, kde vidíte buď starú ženu, alebo mladú dámu.

Adam: To sú takzvané reverzibilné figúry a sú skvelým príkladom ilúzie. Ilúzia je v podstate skreslený vnem. Mozog sa snaží interpretovať nejednoznačné informácie a niekedy si vyberie jednu z dvoch možných interpretácií. Nie je to chyba, je to len ukážka toho, ako aktívne náš mozog pracuje.

Ema: Dobre, takže informácie sme vnímali. Čo sa s nimi deje ďalej? Ako si ich uložíme?

Adam: Tu prichádza na rad pamäť. A ak hovoríme o uskladnení informácií na neobmedzenú dobu, hovoríme o dlhodobej pamäti. To je naša obrovská knižnica vedomostí a spomienok.

Ema: Ale veľa vecí zabudneme. Prečo? Zdá sa, že som o tom niekde čítala, existuje nejaká krivka...

Adam: Áno, existuje! Hovoríš o krivke zabúdania. S týmto prišiel nemecký psychológ Hermann Ebbinghaus, ktorý robil experimentálny výskum pamäti. Zistil, že najviac informácií zabúdame krátko po tom, ako sme sa ich naučili, a potom sa zabúdanie spomaľuje.

Ema: A stáva sa, že staré vedomosti mi prekážajú pri učení sa nových. Napríklad keď sa učím nový jazyk a pletiem si slovíčka s tým, ktorý už viem.

Adam: Presne. Tomuto javu, keď sa nové informácie vplyvom pôvodných zapamätávajú nesprávne, hovoríme proaktívna interferencia. To „pro“ znamená, že staré informácie aktívne zasahujú do učenia nových.

Ema: Ale niekedy to funguje aj naopak, však? Že to, čo už viem, mi pomôže.

Adam: Samozrejme! A to je veľmi dôležité. Keď predchádzajúce učenie podporuje to nasledujúce, hovoríme o kladnom transfere. Napríklad, ak vieš hrať na klavíri, ľahšie sa ti bude učiť hrať na organe.

Ema: A čo také behaviorálne veci, napríklad správanie v práci? V jednej otázke sa spomínal zamestnanec, ktorý sa vyhýba nepríjemnej situácii. Čo to je?

Adam: To je negatívne posilnenie. Znie to zložito, ale je to jednoduché. Predstav si, že máš v práci kolegu, ktorý stále rozpráva. Keď si dáš slúchadlá, prestane ťa vyrušovať. Ten nepríjemný podnet – jeho rozprávanie – zmizol. Takže v budúcnosti si dáš slúchadlá častejšie. Tvoje správanie (nasadenie slúchadiel) bolo posilnené tým, že niečo nepríjemné odišlo. To je negatívne posilnenie.

Ema: Od pamäti poďme o úroveň vyššie – k mysleniu. Ako by si ho jednoducho definoval?

Adam: Myslenie je kognitívny proces, ktorým spracúvame informácie. Dôležité je, že je to sprostredkované a zovšeobecnené poznávanie skutočnosti. Nepotrebujeme mať jablko priamo pred sebou, aby sme o ňom dokázali premýšľať.

Ema: A s myslením úzko súvisí kreativita. Vďaka komu vlastne máme tento pojem v psychológii?

Adam: Pojem kreativita zaviedol psychológ menom Guilford. Definoval ju ako mentálny proces, ktorý vedie k vytvoreniu niečoho nového – či už je to nápad, riešenie alebo umelecké dielo. On tiež popísal štyri základné schopnosti tvorivosti.

Ema: A aké sú to? Viem, že sa často spomína flexibilita a fluencia.

Adam: Presne tieto dve. Fluencia je v podstate plynulosť – schopnosť vyprodukovať čo najviac nápadov alebo odpovedí na danú úlohu. Napríklad, „Vymenuj čo najviac spôsobov využitia tehly“.

Ema: Zarážka do dverí, závažie, podložka pod notebook...

Adam: Vidíš? To je fluencia. A flexibilita je schopnosť pružne meniť uhol pohľadu a hľadať rôzne kategórie riešení. Takže nevymenuješ len 20 spôsobov, ako tehlou niečo podložiť, ale napadne ti, že ju môžeš aj rozdrviť a použiť ako farbivo.

Ema: Super, to dáva zmysel. Ale psychika nie je len o myslení. Čo sa deje, keď veci nejdú podľa plánu? Keď sa nám niečo stavia do cesty?

Adam: Vtedy zažívame frustráciu. Je to emocionálny stav, ktorý vzniká, keď nám nejaká prekážka bráni dosiahnuť cieľ alebo uspokojiť potrebu. A frustrácia môže často viesť k agresii.

Ema: A čo je stres?

Adam: Stres je ešte všeobecnejší pojem. Je to nešpecifická reakcia organizmu na akúkoľvek záťaž, či už skutočnú alebo len očakávanú. Je to v podstate poplachová reakcia tela, ktorá nás pripravuje na boj alebo útek.

Ema: Existuje aj nejaký dlhodobejší emočný stav, ktorý nie je taký intenzívny ako hnev alebo radosť?

Adam: Áno, a všetci ho dobre poznáme. Je to nálada. Nálada je relatívne dlhotrvajúci emočný stav s nižšou intenzitou, ktorý tak nejak „zafarbuje“ naše prežívanie počas dňa.

Ema: To znie ako celkom dosť pojmov na zapamätanie.

Adam: To áno, ale vidíš, ako do seba pekne zapadajú – od pocitu cez vnem, pamäť, myslenie až po emócie. Je to jeden prepojený systém. A teraz, keď poznáš tieto základy, si o krok vpred.

Ema: A tým sme pokryli všetky štádiá vývinu. Poďme na našu poslednú tému, ktorá to všetko krásne prepojí – evolúcia organizmov.

Adam: Super voľba na záver, Ema. Takže, keď sa povie evolučné obdobie, čo to vlastne je? Je to jednoducho obdobie progresívnych zmien, nových funkcií a nových činností.

Ema: Znie to ako neustály update. Ako keď si telefón sťahuje nový softvér.

Adam: Presne tak, to je skvelá analógia! Organizmus sa neustále vylepšuje, aby bol čo najlepšie pripravený na život.

Ema: A aká je teda tá evolučná zmena vo vývine? Čo je jej cieľom?

Adam: Cieľom je dosiahnuť vyššiu kvalitu a kvantitu. V podstate sa snažíme dosiahnuť takú štruktúru organizmu, ktorá je typická pre jedinca daného druhu. A tu je dôležitá vec — tieto zmeny sú najvýraznejšie v počiatočných štádiách života.

Ema: Takže tie najväčšie evolučné skoky sa dejú, keď sme ešte malí. To dáva zmysel.

Adam: Presne tak. Vtedy sa kladú základy. Tak, a sme na konci. Dnes sme si prešli naozaj všetkým, od prvých buniek až po komplexný organizmus.

Ema: Veríme, že vám tieto informácie pomôžu a že to zvládnete. Ďakujeme, že ste boli s nami v Studyfi Podcaste.

Adam: Držíme palce pri skúškach! Dopočutia.

Ema: Majte sa krásne!