Zhrnutie na Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva

## Úvod Medzinárodné zmluvy predstavujú v slovenskom právnom poriadku dôležitý typ právnych aktov, ktoré viažu Slovenskú republiku voči iným štátom a medzinárodným organizáciám. Tento materiál vysvetľuje postavenie medzinárodných zmlúv v právnom poriadku SR, ich prednosť pred zákonmi, spôsob nadobudnutia účinnosti a praktické dôsledky pre osoby vnútri štátu. ### Základná idea Medzinárodné zmluvy, ktoré SR ratifikovala a vyhlásila zákonom, majú v určitých prípadoch prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. Táto prednosť je zakotvená v Ústave SR a vyplýva aj z medzinárodnoprávnych zásad o plnení zmlúv v dobrej viere. > Definícia: Medzinárodná zmluva je dohoda medzi štátmi alebo medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami, ktorá upravuje ich práva a povinnosti a ktorá je záväzná podľa medzinárodného práva a vnútroštátneho práva zmluvných strán. ## Ústavné vymedzenie postavenia medzinárodných zmlúv ### Článok 1 ods. 2 Ústavy SR - Ústava potvrdzuje, že SR uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a ďalšie medzinárodné záväzky. - To zaručuje záväznosť medzinárodných záväzkov a povinnosť plniť ich v dobrej viere. > Definícia: Záväznosť medzinárodných záväzkov znamená povinnosť štátu plniť dohody, ktoré sám prijal, a nespochybňovať ich opierajúc sa o vnútroštátne normy. ### Článok 7 Ústavy SR — postavenie medzinárodných zmlúv - Článok 7 definuje miesto medzinárodných zmlúv v právnom poriadku SR. - Od roku 2002 (novela súvisiaca s vstupom do EÚ) v článku 7 ods. 5 je ustanovená prednosť určitých typov medzinárodných zmlúv pred zákonmi. Ktoré zmluvy majú prednosť podľa článku 7 ods. 5? - medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, - zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, - zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb a boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Praktický význam prednosti: - Ak dôjde k rozporu medzi ustanovením medzinárodnej zmluvy a zákonom, aplikuje sa medzinárodná zmluva. - Toto je vnútroštátne vyjadrenie zásady z Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, podľa ktorej štát nemôže uplatniť vnútroštátne pravidlá na ospravedlnenie neplnenia medzinárodnej zmluvy. > Definícia: Prednosť medzinárodnej zmluvy znamená, že pri konflikte medzi zmluvou a zákonom má prednosť zmluva; vnútroštátne orgány preto musia uprednostniť normu medzinárodnej zmluvy. ## Špecifické ústavné ustanovenia a historické aspekty ### Článok 153 a prechod práv po ČSFR - Článok 153 upravuje záväznosť zmlúv, ktoré uzavrela Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR) a ktoré viazali ČSFR. Na SR prechádzajú práva a povinnosti z týchto zmlúv v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom ČSFR alebo v rozsahu dohodnutom medzi SR a ČR. ### Článok 153c — zmluvy uzavreté pred novelou Ústavy z roku 2001 - Nový článok 153c zavádza pravidlá pre medzinárodné zmluvy uzavreté pred nadobudnutím účinnosti novely. - Prednosť pred zákonmi platí pre zmluvy uzavreté pred novelou, ak zabezpečujú širší rozsah ústavných práv a slobôd. - Ostatné zmluvy uzavreté pred novelou sú súčasťou právneho poriadku SR len v rozsahu, v akom to ustanoví zákon. ## Nadobudnutie účinnosti a praktický dopad - Aby medzinárodná zmluva v SR nadobudla vnútroštátnu účinnosť, štandardne je potrebné jej ratifikovanie a vyhlásenie spôsobom ustanoveným zákonom. - Pre zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti osôb, je potrebné formálne ratifikačné konanie a vyhlásenie (publikovanie) v Zbierke zákonov. Praktické dôsledky pre jednotlivcov a orgány: - Fyzické a právnické osoby môžu uplatňovať práva vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred zákonmi (priamy účinok). - Orgány verejnej moci sú viazané záväznosťou zmlúv a musia aplikovať ustanovenia medzinárodnej zmluvy pred zákonom pri konflikte. Príklad aplikácie v praxi: - Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v zálež