Test na Vzťah medzinárodného a vnútroštátneho práva

Otázka 1: Počas procesu inkorporácie medzinárodnej zmluvy sa táto stáva priamo súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku štátu bez straty svojej pôvodnej formy prameňa medzinárodného práva.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Inkorporácia medzinárodnej zmluvy je legislatívny proces, pri ktorom sa medzinárodná zmluva stáva priamo súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku štátu bez toho, aby stratila formu základného prameňa medzinárodného práva. Medzinárodné zmluvy sú tak „vnášané“ vo svojej pôvodnej forme a platia popri tradičných vnútroštátnych prameňoch práva.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení presne vystihuje princípy dualistickej teórie vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva?

A. Vnútroštátne a medzinárodné právo tvoria jeden spoločný systém, v ktorom dominujú pravidlá medzinárodného práva.

B. Medzinárodné právo je len „vonkajšie štátne právo“ a jeho záväznosť plne závisí od prejavov vôle jednotlivých štátov.

C. Vnútroštátne a medzinárodné právo sú považované za dva odlišné systémy práva a norma medzinárodného práva sa stáva záväznou po transformácii do vnútroštátneho práva.

D. Pravidlá medzinárodného práva nie je potrebné transformovať a môžu byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi priamo.

Vysvetlenie: Dualistická teória považuje vnútroštátne a medzinárodné právo za dva odlišné systémy práva. Norma medzinárodného práva sa stáva záväznou pre subjekty vnútroštátneho práva iba v prípade, ak je transformovaná do vnútroštátneho práva jeho normou. Možnosti, ktoré hovoria o jednom spoločnom systéme s dominanciou medzinárodného práva, alebo o priamej aplikácii bez transformácie, patria k monistickej teórii s primátom medzinárodného práva. Tvrdenie, že medzinárodné právo je len „vonkajšie štátne právo“, patrí k monistickej teórii s primátom vnútroštátneho práva.

Otázka 3: Adopcia medzinárodných obyčají predstavuje spôsob ich prenosu do vnútroštátneho práva, ktorý je typický pre právnu oblasť kontinentálnej Európy.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že adopcia je osobitný spôsob prenosu medzinárodných obyčají do vnútroštátneho práva v angloamerickej právnej oblasti, nie v kontinentálnej Európe.

Otázka 4: Obyčajové pravidlá medzinárodného práva štáty v praxi spravidla rešpektujú aj bez úpravy ich prenosu do vnútroštátneho práva.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Obyčajové pravidlá medzinárodného práva sú normy, ktoré štáty v praxi spravidla rešpektujú aj bez úpravy ich prenosu do vnútroštátneho práva.

Otázka 5: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne opisujú spôsoby aplikácie a prenosu pravidiel medzinárodného práva do vnútroštátneho právneho poriadku?

A. Priama a bezprostredná aplikácia pravidiel medzinárodného práva sa uskutočňuje na základe recepčných noriem.

B. Obyčajové pravidlá medzinárodného práva sa v angloamerickej právnej oblasti prenášajú prostredníctvom adopcie, teda osvojením a použitím vnútroštátnym sudcom.

C. Takzvané transformačné prístupy zabezpečujú plnenie medzinárodných záväzkov prostredníctvom noriem vnútroštátneho práva.

D. Rozhodnutia medzinárodných orgánov a organizácií vždy vyžadujú vnútroštátne vykonávacie zákonné úpravy, aby boli platné v národnom právnom poriadku.

Vysvetlenie: Prvá možnosť je správna, pretože text uvádza, že prvý prístup spočíva v priamej a bezprostrednej aplikácii pravidiel medzinárodného práva na základe trvalých alebo jednorazových recepčných noriem (inkorporácia). Druhá možnosť je správna, pretože v angloamerickej právnej oblasti existuje osobitný spôsob prenosu medzinárodných obyčají do vnútroštátneho práva – adopcia, t.j. osvojenie a použitie obyčajového pravidla medzinárodného práva vnútroštátnym sudcom. Tretia možnosť je správna, nakoľko druhý prístup predpokladá „transformačnú“ ingerenciu vnútroštátneho práva, t. zabezpečenie plnenia medzinárodných záväzkov prostredníctvom noriem vnútroštátneho práva. Štvrtá možnosť je nesprávna, keďže text uvádza, že obyčajové pravidlá medzinárodného práva a rozhodnutia medzinárodných orgánov a organizácií štáty v praxi spravidla rešpektujú i bez úpravy ich prenosu do vnútroštátneho práva, hoci v kontinentálnej Európe sa občas objavujú vykonávacie zákonné úpravy, ale nie je to vždy požiadavka.