Podcast o Vzdelávacie ciele a ich taxonomie

Kapitoly

Plán alebo chaos?

Mapa k vedomostiam

Od veľkých plánov po malé kroky

Nie si chodiaca encyklopédia

Ciele musia byť merateľné

Hlava, srdce a ruky

Levely myslenia podľa Blooma

Celý človek

Ako správne formulovať ciele

Ciele v modernej škole

Zhrnutie a záver

Přepis

Lucia: Adam, povedz mi úprimne, skúšal si niekedy poskladať nábytok z IKEA bez návodu?

Adam: Jasné, že áno! Skončilo to skrinkou, ktorá sa nebezpečne nakláňala a zostalo mi asi tak pätnásť záhadných skrutiek. Absolútna katastrofa.

Lucia: Tak presne takto by vyzeralo vyučovanie bez edukačných cieľov. Totálny chaos. A presne o tom sa dnes budeme baviť.

Adam: Je to tak. Počúvate Studyfi Podcast.

Lucia: Dobre, takže edukačné ciele sú v podstate ten návod na použitie pre učiteľa?

Adam: Presne tak! Sú to jasne stanovené výsledky, ktoré máš na konci hodiny alebo školského roka dosiahnuť. Hovoria nám, čo sa máš naučiť, aké zručnosti získať a aké postoje si osvojiť.

Lucia: Takže to nie je len o bifľovaní faktov?

Adam: Vôbec nie. Moderné ciele sa delia do troch hlavných oblastí. Predstav si to ako hlavu, srdce a ruky.

Lucia: Zaujímavé... Povedz viac.

Adam: Kognitívne ciele sú pre hlavu – to sú vedomosti a myslenie. Afektívne ciele sú pre srdce – tvoje pocity, postoje a hodnoty. A psychomotorické ciele sú pre ruky – čiže praktické zručnosti, ako napríklad niečo zostrojiť alebo správne cvičiť.

Lucia: A sú všetky tieto ciele rovnako dôležité? Myslím, cieľ na jednej hodine a cieľ celého školstva?

Adam: Výborná otázka! Existuje tu totiž hierarchia. Je to ako pyramída. Na vrchole sú všeobecné ciele štátu, napríklad vychovať z teba kriticky mysliaceho občana. To je v Štátnom vzdelávacom programe.

Lucia: Okej, to je ten veľký, dlhodobý plán.

Adam: Presne. Potom škola tento veľký plán rozmení na drobné vo svojom vlastnom programe. A potom prichádza učiteľ, ktorý to naplánuje na konkrétne predmety, tematické celky a nakoniec na jednu jedinú vyučovaciu hodinu.

Lucia: Takže cieľ „pochopiť Pytagorovu vetu“ je len malý dielik obrovskej skladačky.

Adam: Presne tak! Všetko do seba dokonale zapadá, od národnej úrovne až po tvoju lavicu.

Lucia: A čo sú tie slávne kľúčové kompetencie, o ktorých sa všade hovorí? Súvisí to s tým?

Adam: Absolútne. To je hlavný zmysel celého snaženia. Kompetencie sú tvoja reálna výbava do života. Nejde o to, aby si vedel naspamäť vymenovať všetkých panovníkov.

Lucia: Ale aby som vedel, kde si ich nájdem a ako tie informácie použijem, však?

Adam: Bingo! Ide o komunikačné zručnosti, digitálne, matematické, ale aj sociálne – napríklad vedieť spolupracovať v tíme alebo rešpektovať iných.

Lucia: Takže cieľom nie je spraviť zo mňa chodiacu encyklopédiu?

Adam: Vôbec nie! Cieľom je, aby si bol človek, ktorý si s tou encyklopédiou, či už skutočnou alebo digitálnou, vie poradiť. Aby si bol pripravený na reálny život, nielen na testy.

Lucia: Dobre, takže byť pripravený na život... ale ako vlastne učitelia vedia, čo a ako nás to majú naučiť, aby sme takí boli? Predpokladám, že si len tak ráno nepovedia: „Dnes budem učiť o živote!“

Adam: To dúfam, že nie! Všetko to stojí na takzvaných vzdelávacích cieľoch. A nie je to len nejaký všeobecný pojem. Každý cieľ musí byť jasný, jednoznačný a hlavne... merateľný.

Lucia: Merateľný? Akože... na centimetre?

Adam: Skôr na činy. Učiteľ musí vedieť pozorovať, či si cieľ splnil. Napríklad, cieľ nie je „vedieť o slnečnej sústave“. To je príliš všeobecné. Konkrétny cieľ je: „žiak vymenuje planéty slnečnej sústavy“.

Lucia: Aha! Takže je to o konkrétnej činnosti. Ako „žiak porovná vlastnosti trojuholníka a štvorca“ alebo „žiak vytvorí jednoduchý projekt“.

Adam: Presne tak!

Lucia: A všetky ciele sú len o vedomostiach?

Adam: Vôbec nie. Delia sa na tri hlavné kategórie. Je to taká svätá trojica vzdelávania: kognitívne, afektívne a psychomotorické ciele.

Lucia: To znie... dosť vedecky. Čo to znamená v preklade?

Adam: V preklade je to hlava, srdce a ruky. Kognitívne ciele sú o hlave – o myslení a vedomostiach. Afektívne o srdci – o postojoch a hodnotách. A psychomotorické o rukách – o zručnostiach.

Lucia: Dobre, hlava, srdce, ruky. To si zapamätám. Poďme na tú hlavu. To je asi v škole najčastejšie, či?

Adam: Jednoznačne. A tu prichádza na scénu pán Bloom a jeho slávna taxonómia. Je to v podstate rebríček myšlienkových procesov, od najjednoduchších po najzložitejšie.

Lucia: Takže niečo ako levely v počítačovej hre? Začínaš s ľahkými úlohami a postupuješ k bossom?

Adam: Perfektné prirovnanie! Prvý level je Zapamätanie. To je to klasické „vymenuj, zopakuj, definuj“.

Lucia: To poznám. Bifľovanie.

Adam: Áno. Dôležité, ale je to len začiatok. Druhý level: Porozumenie. Už to nielen opakuješ, ale vieš to vysvetliť vlastnými slovami. Tretí je Aplikácia – vieš tú vedomosť použiť na vyriešenie úlohy.

Lucia: A potom prichádzajú tí bossovia, ktorých si spomínal?

Adam: Presne! Vyššie levely sú Analýza, čiže vieš veci porovnať a rozobrať na drobné. Potom Hodnotenie, kde vieš niečo posúdiť a obhájiť si svoj názor. A úplne na vrchole je Tvorenie – navrhneš alebo vytvoríš niečo úplne nové.

Lucia: A moderná škola chce, aby sme sa dostali až k tým bossom, však? Nielen zostali v prvom leveli.

Adam: Bingo! Cieľom je, aby ste boli tvoriví a kriticky mysliaci ľudia. A tie ďalšie dve oblasti – srdce a ruky – to len dopĺňajú. Afektívne ciele sú o tom, aby si napríklad rešpektoval názory iných, to rieši Krathwohlova taxonómia. A psychomotorické, aby si vedel spraviť pokus z chémie.

Lucia: Takže je to komplexný systém, ktorý sa snaží rozvíjať celého človeka. Nielen jeho pamäť.

Adam: Presne tak. Všetko to do seba zapadá. A práve tieto taxonómie sú pre učiteľa kľúčovou mapou, ako naplánovať cestu za poznaním, o ktorej si povieme viac už o chvíľu.

Lucia: A tá chvíľa je práve teraz! Takže, Adam, poďme na tú cestu za poznaním. Ako presne učiteľ použije túto, ako si povedal, kľúčovú mapu v praxi?

Adam: No, v prvom rade, musí si jasne zadefinovať, kam vlastne ide. A na to slúžia edukačné ciele. Ale pozor, nestačí si povedať, že... „žiak porozumie učivu“.

Lucia: To znie dosť vágne. Ako keby som si povedala, že „dnes budem šťastná“. Super, ale ako to dosiahnem a ako to zmeriam?

Adam: Presne! Ciele musia byť jednoznačné, pozorovateľné a merateľné. Namiesto „porozumie učivu“ povieme „žiak vysvetlí kolobeh vody v prírode“. Vidíš ten rozdiel? To prvé je pocit, to druhé je konkrétna činnosť, ktorú viem overiť.

Lucia: Takže žiadne „žiak bude v kostiach cítiť Pytagorovu vetu“.

Adam: To by bolo zaujímavé hodnotenie. A samozrejme, ciele musia byť primerané a dosiahnuteľné. Nemôžeš chcieť od prváka, aby napísal esej o kvantovej fyzike.

Lucia: To dáva zmysel. A tu sa asi dostávame k tomu známemu SMART princípu, však?

Adam: Bingo. Cieľ má byť špecifický, merateľný, akceptovateľný, realistický a časovo ohraničený. Napríklad: „Na konci hodiny žiak samostatne vyrieši tri slovné úlohy na násobenie.“ Všetko je tam jasne dané.

Lucia: Okej, takže máme jasne stanovené ciele. Ako to mení samotné vyučovanie? Už to nie je len o memorovaní faktov, však?

Adam: Vôbec nie. Dnes sa odkláňame od encyklopedického učenia. Škola ťa má pripraviť na život, nie na súťaž „Čo ja viem“. Cieľom je rozvíjať kompetencie.

Lucia: Čiže riešenie problémov, spolupráca, kreativita...

Adam: Presne tak. Preto dnes frčí projektové vyučovanie, bádateľské metódy... Učiteľ je skôr sprievodca než chodiaca encyklopédia. A práve ciele mu pomáhajú vybrať správne metódy a aktivity.

Lucia: Takže ak je cieľom napríklad kreativita, tak asi nenecháš žiakov len vypĺňať pracovný list.

Adam: Určite nie. Možno im dáš za úlohu vytvoriť vlastný pohybový postup v tanci alebo navrhnúť originálne riešenie nejakého problému. Tu sa dostávame k tým psychomotorickým cieľom. Napríklad Simpsonova taxonómia presne popisuje, ako sa od jednoduchého napodobňovania pohybu dostaneš až k tvorbe niečoho úplne nového.

Lucia: Od kopírovania k majstrovstvu. To je super!

Adam: Presne tak. Takže, ak by sme to mali zhrnúť... Edukačné ciele sú základ. Sú ako GPS pre učiteľa aj žiaka.

Lucia: Pomáhajú plánovať, vyberať správne metódy a hlavne – hodnotiť, či sme sa niekam posunuli.

Adam: A vďaka taxonómiám vieme, že nerozvíjame len hlavu, ale aj srdce a ruky. Celého človeka.

Lucia: Super, ďakujem ti, Adam, za ďalšiu dávku vedomostí. Myslím, že sme si to dnes pekne rozobrali.

Adam: Aj ja ďakujem. A pamätajte, dobre stanovený cieľ je polovica úspechu. Nielen v škole.

Lucia: To je skvelé motto na záver. Tak priatelia, to bol pre dnešok Studyfi Podcast. Dúfame, že ste si z toho niečo odniesli a že sa vám bude učiť zase o kúsok lepšie. Počujeme sa opäť nabudúce!