Podcast o Výučba slovies v primárnom vzdelávaní

Kapitoly

Príbeh malej Tvorice

Čo sú slovesá?

Učebnica v praxi

Gramatické kategórie

Hra na slovesá

Od aktivity k systému

Přepis

Jakub: Predstavte si druhú triedu. Malá Tvorica práve dokreslila svoj obrázok – je na ňom pes, lúka a lopta. Učiteľka sa jej pýta: „Tvorica, a čo ten psík robí s tou loptou?“ Tvorica sa zamyslí a s úsmevom povie: „On sa hrá!“

Tereza: Presne takto jednoducho a prirodzene sa deti stretávajú so slovesami. Často skôr, ako vôbec tušia, čo to sloveso je.

Jakub: A presne o tom sa dnes budeme rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast.

Tereza: Takže, slovesá. Sú to slová, ktoré vyjadrujú činnosť, dej alebo stav. V podstate odpovedajú na jednoduchú otázku: „Čo niekto alebo niečo robí?“

Jakub: Ako ten psík, ktorý sa hrá. Deti ich používajú úplne intuitívne, však? Ešte predtým, ako sa o nich učia v škole.

Tereza: Presne tak. Najčastejšie slovesá, ktoré malé deti používajú, sú napríklad byť, mať, ísť, robiť alebo hrať sa. Sú to základy ich komunikácie.

Jakub: Takže didaktika by mala vychádzať z toho, čo je deťom prirodzené?

Tereza: Jednoznačne. V druhom ročníku sa začína s tou najzákladnejšou charakteristikou – slovesá hovoria, čo osoby, zvieratá alebo veci robia. Pracuje sa hlavne s činnostnými slovesami ako skáče, píše, kreslí, beží.

Jakub: Ako to vyzerá v praxi, napríklad v učebnici?

Tereza: Často je tam obrázok, povedzme deti na ihrisku. Učiteľ sa pýta: „Čo robia deti?“ A žiaci odpovedajú: „Behajú, hrajú sa, smejú sa.“ Na základe týchto odpovedí učiteľ jednoducho vyvodí pojem sloveso.

Jakub: Znie to celkom hravo. A potom nasledujú cvičenia?

Tereza: Áno, klasika. „Vyhľadaj v texte slovesá.“ Alebo „Doplň vhodné sloveso do vety.“ Cieľom je, aby si žiaci ten pojem upevnili.

Jakub: A čo také tie tvorivejšie úlohy? Aby to nebolo len o gramatike.

Tereza: Tie sú najdôležitejšie! Komunikačné úlohy ako: „Porozprávaj, čo si robil cez víkend.“ Tým sa rozvíja nielen slovná zásoba, ale aj schopnosť tvoriť príbeh.

Jakub: Dobre, a kedy prichádza tá „ťažšia“ gramatika? Čas, osoba, číslo...

Tereza: To je typické pre štvrtý ročník. Žiaci sa učia rozlišovať prítomný, minulý a budúci čas. Tu je skvelá pomôcka – časové príslovky. Dnes, včera, zajtra. Chápanie času je pre deti náročnejšie ako chápanie priestoru, takže toto veľmi pomáha.

Jakub: A potom osoba a číslo – ja čítam, ty čítaš, my čítame... To už je celkom komplexné.

Tereza: Je, ale kľúčové je, že sa to neučí izolovane. Všetko sa spája s textom, s rozprávaním. Veľký význam má pohyb a dramatizácia. Ukázať sloveso v praxi je tisíckrát lepšie, ako ho len napísať na tabuľu.

Jakub: Takže po podstatných a prídavných menách nám zostáva posledný kúsok skladačky... slovesá. Tie sa asi tiež neučia len z poučiek, však?

Tereza: To rozhodne nie. Moderné vyučovanie je hlavne o aktivite. Skvele fungujú napríklad situačné hry a pantomíma.

Jakub: Akože jeden žiak niečo predvádza a ostatní hádajú, čo robí?

Tereza: Presne tak! Jeden skáče, druhý číta... a hneď si všetci zapamätajú sloveso v praxi. Je to zábavné a efektívne.

Jakub: To znie super. Mňa by asi nikto neuhádol, som hrozný herec.

Tereza: Neboj sa, tu ide o princíp primeranosti. Začína sa od úplne konkrétnych činností, ktoré každý pozná. Až potom sa prechádza k abstraktným pojmom ako slovesný čas alebo osoba.

Jakub: Čiže najprv pochopiť význam a až potom sa učiť gramatiku?

Tereza: Presne. Žiaci musia tvoriť vety, dramatizovať, dopĺňať slovesá do textu. Mechanické memorovanie je preč. Dôležitá je zásada aktivity žiaka.

Jakub: A toto sa stupňuje počas celej základnej školy?

Tereza: Áno, to je zásada sústavnosti. Učivo sa rozvíja postupne, od rozpoznávania činností až po zložité gramatické kategórie, ako to vidíme napríklad v učebnici pre štvrtákov.

Jakub: Výborne. Takže, dnešné kľúčové posolstvo je jasné... učiť sa aktívne a hravo. Veľmi ti ďakujem, Tereza, za všetky rady.

Tereza: Aj ja ďakujem za pozvanie. Bolo mi potešením.

Jakub: Našim poslucháčom tiež ďakujeme za pozornosť. Počujeme sa opäť nabudúce v Studyfi Podcaste. Majte sa pekne!