Podcast o Vybrané kožné infekcie a dermatitídy

Kapitoly

Čo je to vlastne kandida?

Kedy sa z priateľa stáva nepriateľ?

Kandidóza na koži a v záhyboch

Prejavy na slizniciach

Intímne problémy a diagnostika

Liečba a prevencia

Dermatitída vs. Ekzém

Príčiny a ochranná bariéra

Akútna forma

Špeciálne typy dermatitídy

Chronická forma a liečba

Čo je erythrasma?

Príčina a príznaky

Diagnostika a liečba

Zhrnutie a záver

Přepis

Ema: Stalo sa ti niekedy, že si doberal antibiotiká na angínu a... zrazu sa objavil úplne iný, dosť nepríjemný problém? Možno nejaké svrbenie alebo zvláštny povlak tam, kde by rozhodne nemal byť?

Filip: Presne tak. Alebo si predstavte futbalistu, ktorý si po tréningu nechá na sebe spotené oblečenie príliš dlho. O pár dní si môže všimnúť začervenané, svrbivé miesta v záhyboch kože.

Ema: A práve ten neviditeľný motor, ktorý stojí za oboma týmito situáciami, je naša dnešná téma. Počúvate Studyfi Podcast.

Ema: Takže, Filip, čo je ten tajomný vinník? Všetci sme už počuli slovo kandidóza, ale čo to presne znamená?

Filip: Je to vlastne mykotická infekcia, ktorú spôsobujú kvasinky rodu Candida. Najznámejšia z nich je Candida albicans. A teraz to najzaujímavejšie... túto kvasinku máme na koži a slizniciach takmer všetci.

Ema: Počkať, takže ja ju mám práve teraz? A nič mi nie je? To znie trochu strašidelne.

Filip: Vôbec nie. Za normálnych okolností sa správa ako saprofyt. To znamená, že je to neškodný spolubývajúci, ktorý sa živí odumretými bunkami a nikomu neprekáža. Problém nastane, keď jej dáme príležitosť.

Ema: Akú príležitosť? Akože jej pošleme pozvánku na párty?

Filip: V podstate áno. Keď sa pre ňu vytvoria priaznivé podmienky, zmení sa. Začne tvoriť takzvané pseudomycélium, čo sú také predĺžené vlákna, a prejde do parazitickej formy. A vtedy sa z tichého spolubývajúceho stáva nepríjemný votrelec.

Ema: Dobre, takže aké sú tie „VIP pozvánky“ pre kandidu, ktorým by sme sa mali vyhnúť? Čo sú tie hlavné rizikové faktory?

Filip: Na prvom mieste sú jednoznačne antibiotiká, ako si spomenula na začiatku. Antibiotiká totiž zničia nielen zlé baktérie, ale aj tie dobré, ktoré držia kvasinky na uzde. Je to ako keď odvoláš ochranku z klubu... kandida má hneď voľnú pôdu.

Ema: Aha, takže narušíme tú prirodzenú rovnováhu. Čo ďalej?

Filip: Potom sú tu lieky ako kortikosteroidy alebo cytostatiká, ktoré oslabujú imunitu. A samozrejme, imunita môže byť oslabená aj sama o sebe, napríklad pri ochoreniach ako AIDS.

Ema: A sú aj nejaké iné stavy, nielen lieky?

Filip: Určite. Veľmi častým spúšťačom sú endokrinné zmeny. Typickým príkladom je tehotenstvo alebo cukrovka, teda diabetes mellitus. Kvasinky totiž milujú cukor. Takže diabetik je pre ne ako chodiaci all-inclusive bufet.

Ema: To je desivá predstava. Takže v skratke: narušená mikroflóra, oslabená imunita alebo zmena prostredia. To sú tie kľúčové spúšťače.

Filip: Presne tak. A tieto spúšťače vedú ku konkrétnym prejavom. Môžeme začať kožou, kde je to veľmi časté.

Ema: Dobre, hovoril si o tom futbalistovi. Kde presne sa to na koži objavuje?

Filip: Najčastejšie v takzvaných intertriginóznych oblastiach. To je len zložitý názov pre miesta, kde sa koža o seba trie a kde je vlhko a teplo. Čiže v podpazuší, v slabinách, pod prsníkmi alebo na bruchu u obéznych ľudí.

Ema: A ako to vyzerá? Je to len červené?

Filip: Začína to často ako malé pľuzgieriky s mliečnym obsahom. Keď prasknú, vytvorí sa ostro ohraničené, jasne červené ložisko. A čo je úplne typické, okolo neho sú ďalšie malé vyrážky, také malé bodky, ktorým hovoríme satelity. A celé to nepríjemne páli a svrbí.

Ema: Rozumiem. A čo nohy? Je to to isté ako klasická „atletická noha“?

Filip: Podobné, ale nie úplne. Kandidóza na nohách, Candidosis intertriginosa pedum, postihuje hlavne medziprstové priestory. Koža je tam taká rozmočená, biela a môžu vznikať trhlinky. Podporuje to potenie a nepriedušná obuv. Je dôležité to odlíšiť od plesní spôsobených dermatofytmi.

Ema: Dobre, poďme od kože k slizniciam. To je asi ešte bežnejšie, nie? Hlavne v ústach.

Filip: Áno, stomatitis candidomycetica, ľudovo nazývaná aj „soor“ alebo „žabka“, je veľmi známa. Postihuje najmä novorodencov, dojčatá a ľudí s oslabenou imunitou.

Ema: Ako spoznám, že ide o soor?

Filip: Typické sú biele, akoby tvarohovité povlaky na jazyku alebo na vnútornej strane líc. Dôležitým znakom je, že tieto povlaky sa dajú zotrieť. Pod nimi je potom červená, zapálená sliznica. A pozor, infekcia sa môže šíriť aj ďalej do hrdla a dýchacích ciest.

Ema: A čo kútiky úst? Tie popraskané, boľavé... to s tým súvisí?

Filip: Výborná otázka! Áno, takzvané anguli infectiosi, teda infekčné kútiky, sú často tiež formou kandidózy. Takže nie vždy je to len nedostatok vitamínu B.

Ema: Prejdime k téme, o ktorej sa možno nehovorí tak nahlas, ale je extrémne častá. Genitálna kandidóza.

Filip: Áno, vulvovaginitída u žien je veľmi bežná, najmä v tehotenstve, pri cukrovke alebo po liečbe antibiotikami. Prejavuje sa opuchom, začervenaním a typickým hustým, bielym, tvarohovitým výtokom. A samozrejme, intenzívnym svrbením a pálením.

Ema: A čo muži? Tých sa to netýka?

Filip: Týka, aj keď menej často. U nich hovoríme o balanitíde. Často ju dostanú od partnerky, ktorá má chronickú kandidózu. Prejavuje sa to začervenaním žaluďa, ktorý môže byť pokrytý takým sivo-bielym povlakom a drobnými eróziami.

Ema: Dobre, takže prejavy sú rôzne, ale ako lekár s istotou vie, že je to kandida a nie niečo iné? Napríklad psoriáza alebo nejaká bakteriálna infekcia?

Filip: Kľúčová je diagnostika. Odoberie sa vzorka – ster z kože, sliznice, nechtu, alebo podľa situácie aj moč či krv. V laboratóriu sa potom urobí mikroskopické vyšetrenie, kde hľadáme kvasinky a pseudomycéliá, a tiež kultivácia, aby sme presne určili druh a jeho citlivosť na liečbu.

Ema: Takže máme diagnózu. Čo ďalej? Ako sa toho zbavíme?

Filip: Liečba je našťastie vo väčšine prípadov účinná. Používajú sa antimykotiká. Pri menej závažných, lokálnych infekciách stačí lokálna liečba – teda krémy, masti alebo roztoky. Obsahujú látky ako klotrimazol, ekonazol a podobne.

Ema: A kedy sú potrebné tabletky?

Filip: Perorálne antimykotiká, napríklad flukonazol či itrakonazol, nasadzujeme pri rozsiahlejších alebo odolných infekciách, pri postihnutí nechtov alebo keď je riziko systémového šírenia, napríklad u imunitne oslabených pacientov.

Ema: A na záver, to najdôležitejšie – prevencia. Čo môžeme urobiť, aby sme kandide tú „párty“ vôbec nedovolili začať?

Filip: Základom je udržiavať rizikové miesta v suchu. Po sprchovaní sa dôkladne utrieť, nosiť priedušné oblečenie z prírodných materiálov a vhodnú obuv. Dôležitá je správna hygiena a u ľudí s cukrovkou striehnuť na hladinu cukru v krvi.

Ema: Čiže jednoducho povedané, nedať jej šancu. Vlhkosť a teplo sú jej najlepší kamaráti, takže im treba vyhlásiť vojnu.

Filip: Presne tak. Sucho a rovnováha. To je kľúčové heslo v boji proti kandide.

Ema: A keď sme už prebrali tie rôzne infekcie kože, poďme teraz na niečo, čoho sa asi obáva každý, kto umýva riad bez rukavíc.

Filip: To je skvelý úvod k dnešnej téme! Hovoríme o kontaktnej dermatitíde. A je to naozaj bežná vec.

Ema: Presne tak. Ale často sa mi pletú pojmy dermatitída a ekzém. Je v tom nejaký zásadný rozdiel?

Filip: Určite áno, a je super, že sa na to pýtaš. Je dôležité si v tom urobiť poriadok. Obe sú neinfekčné zápaly kože, ale ich pôvod je iný.

Ema: Dobre, tak v čom je ten háčik?

Filip: Zjednodušene povedané, ekzém má alergický, teda hypersenzitívny pôvod. Tvoj imunitný systém na niečo prehnane reaguje.

Ema: A dermatitída?

Filip: Dermatitída, konkrétne tá iritačná, o ktorej hovoríme dnes, je nealergická. Vzniká priamym dráždením alebo toxickým poškodením kože. Koža proste povie: „Hej, toto mi nerobí dobre!“

Ema: Rozumiem. Takže koža sa bráni priamemu útoku, nie je to imunitná reakcia na nejaký alergén. A ako sa to prejavuje?

Filip: Klinický obraz je dosť pestrý. Zvyčajne je to kombinácia začervenania, ošupovania, môžu sa objaviť aj pľuzgieriky či pupence. Kľúčový je tam takzvaný intracelulárny edém epidermy, teda opuch vnútri buniek pokožky.

Ema: Dobre, a čo všetko môže takúto dermatitídu spustiť? Bavíme sa len o chemikáliách?

Filip: Nie, vôbec nie. Príčinou môže byť čokoľvek, čo naruší kožnú bariéru. Samozrejme, patria sem chemické iritanty ako kyseliny, zásady, rozpúšťadlá či saponáty.

Ema: Takže tie rukavice pri umývaní riadu majú zmysel.

Filip: Rozhodne! Ale okrem chémie to môžu byť aj fyzikálne vplyvy. Napríklad UV žiarenie, teplo, alebo naopak chlad.

Ema: A závisí to aj od toho, akú má kto odolnú kožu, však?

Filip: Presne tak. Hlavnú ochrannú úlohu tu hrá najvrchnejšia vrstva kože, stratum corneum. A jej kvalita je u každého trochu iná. Plus, niektoré časti tela sú citlivejšie.

Ema: Ktoré napríklad?

Filip: Najcitlivejšia je koža na očných viečkach, genitáliách, a v takzvaných intertriginóznych oblastiach, teda tam, kde sa koža o seba trie. A samozrejme, koža malých detí a starších ľudí je náchylnejšia.

Ema: Poďme sa pozrieť na akútnu formu. To je asi ten prípad, keď sa s niečím nepríjemným stretnem prvýkrát a koža hneď zareaguje, že?

Filip: Áno, akútna iritačná dermatitída vzniká po krátkodobej, ale silnej expozícii dráždivému faktoru. Ak je ten iritant dosť silný, zápal sa rozvinie takmer u každého.

Ema: Vieš dať nejaký príklad z bežného života?

Filip: Jasné. Klasika je spálenie od slnka, to je dermatitis solaris. Alebo popálenie, omrzliny, či fototoxická reakcia, napríklad keď si vytlačíš na kožu šťavu z limetky a ideš na slnko.

Ema: To znie bolestivo. A čo cíti pacient okrem toho, že to nevyzerá dobre?

Filip: Subjektívne je to hlavne pálenie, bolesť a svrbenie. Pri ťažšom poškodení, napríklad pri kontakte so silnou chemikáliou, môžu byť prítomné aj celkové prejavy, dokonca horúčka.

Ema: Spomínal si miesta, kde sa koža o seba trie. S tým súvisí asi aj intertrigo, alebo ľudovo „zapareniny“, správne?

Filip: Správne. Intertrigo je povrchový zápal kože, ktorý vzniká mechanickým trením dvoch kožných plôch. Najmä u obéznych ľudí alebo pri športe.

Ema: A klinicky je to len začervenanie?

Filip: Začína to tak, ale koža je často aj macerovaná, teda vlhká, a môžu vznikať mokvajúce erózie. A to je, žiaľ, vstupná brána pre sekundárne bakteriálne infekcie.

Ema: A podobný mechanizmus je asi aj pri plienkovej dermatitíde u bábätiek, však?

Filip: Presne tak. Tam sa kombinuje mechanické trenie plienky s chemickým dráždením z moču a stolice. Navyše je to uzavreté, vlhké prostredie, ideálne pre baktérie a kvasinky.

Ema: Takže tam je tiež veľké riziko superinfekcie.

Filip: Obrovské. Prejavuje sa to najprv začervenaním a pľuzgierikmi, no pri superinfekcii sa objavujú hnisavé vyrážky alebo ulcerácie. Je to naozaj nepríjemné.

Ema: Dobre, toľko k akútnym stavom. Ale existuje aj chronická forma. Ako tá vzniká?

Filip: Chronická iritačná dermatitída je zákernejšia. Nevzniká po jednej silnej expozícii, ale po opakovanej a kumulatívnej. Ide o postupné poškodenie malými dávkami iritantu.

Ema: Čiže to je presne ten prípad kaderníčky, ktorá má stále ruky vo vode a v chemikáliách, alebo upratovačky?

Filip: Perfektný príklad. Typickými iritantmi sú voda, mydlo, čistiace prostriedky, prach, piesok... Skrátka veci, s ktorými prichádzame do kontaktu opakovane. Výsledkom je totálne vyčerpanie a poškodenie ochrannej kožnej bariéry.

Ema: A ako to potom vyzerá?

Filip: Koža je suchá, ošupuje sa, tvoria sa na nej trhlinky, takzvané ragády. Postupne môže zhrubnúť a lichenifikovať. Je to dlhodobý a nepríjemný stav.

Ema: Ako sa to celé diagnostikuje a lieči?

Filip: Diagnóza je väčšinou jasná z anamnézy a klinického obrazu. Lekár sa pýta, s čím pracujete, čoho sa dotýkate. Niekedy sa môžu robiť aj epikutánne testy na vylúčenie alergie.

Ema: A liečba? Predpokladám, že základ je vyhýbať sa dráždivej látke.

Filip: To je absolútny základ. Prerušiť kontakt s iritantom. Lokálne sa potom používajú najmä kortikosteroidné externá – teda masti a krémy. Pri suchej chronickej koži masti, pri mokvajúcich akútnych stavoch skôr krémy a chladivé púdre.

Ema: Super, to znie celkom logicky. Takže, ak by si mal zhrnúť to najdôležitejšie o kontaktnej iritačnej dermatitíde v pár bodoch?

Filip: Určite. Po prvé, pamätajte, že ide o nealergické poškodenie kože, nie o imunitnú reakciu. Po druhé, kľúčová je ochranná funkcia stratum corneum. Po tretie, rozlišujeme akútnu formu z jednorazovej silnej expozície a chronickú z opakovaného dráždenia. A liečba? Vyhnúť sa iritantu a použiť lokálne kortikosteroidy.

Ema: Skvelé zhrnutie, ďakujem, Filip. Myslím, že teraz tomu každý rozumie oveľa lepšie. A nabudúce sa pozrieme na jej sestru, alergickú kontaktnú dermatitídu, aby sme videli ten rozdiel v praxi.

Ema: Dobre, takže sme prebrali niekoľko bežných kožných problémov. Poďme ale na našu poslednú dnešnú tému, ktorá znie... dosť bakteriálne.

Filip: To teda znie. Ideme na korynebakteriálne dermatózy. Možno to znie zložito, ale v skutočnosti je to celkom bežná vec, hlavne jedna konkrétna forma.

Ema: A ktorá to je?

Filip: Volá sa erythrasma. Je to v podstate chronická, povrchová infekcia kože, ktorú typicky nájdeme v intertriginóznych priestoroch.

Ema: Počkaj, inter... čo? To sú miesta, kde sa koža o seba trie, však? Ako napríklad podpazušie alebo slabiny?

Filip: Presne tak! Podpazušie, slabiny, pod prsníkmi, medzi prstami... Skrátka všade tam, kde je teplo a vlhko.

Ema: A čo ju vlastne spôsobuje?

Filip: Pôvodcom je baktéria *Corynebacterium minutissimum*. A teraz to najzaujímavejšie... túto baktériu máme na koži úplne bežne. Problém nastane až vtedy, keď sa premnoží.

Ema: A čo vedie k jej premnoženiu?

Filip: Väčšinou hyperhidróza, čiže nadmerné potenie, ďalej obezita alebo nosenie tesného oblečenia, ktoré nedýcha. Proste ideálne podmienky pre bakteriálnu párty.

Ema: Baktéria párty! A ako to vyzerá? Bolí to?

Filip: Zvyčajne je to úplne asymptomatické. Na koži sa objavia ostro ohraničené, hnedočervené fľaky. Niekedy to však môže svrbieť, hlavne po spotení.

Ema: Dobre, takže mám takýto fľak v podpazuší. Ako lekár zistí, že je to presne toto?

Filip: Tu prichádza na rad naša obľúbená diagnostická pomôcka – Woodova lampa!

Ema: Áno! To je to ultrafialové svetlo, však?

Filip: Presne. A keď ním posvietime na postihnuté miesto, tieto baktérie začnú vďaka porfyrínu, ktorý produkujú, svietiť na červeno. Je to celkom efektné a hlavne jasné.

Ema: To znie ako super jednoduchý trik. A liečba je komplikovaná?

Filip: Vôbec nie. Väčšinou stačia lokálne imidazolové antimykotiká alebo antibiotiká vo forme krémov a mastí.

Ema: Perfektné. Takže, aby sme si to zhrnuli, korynebakteriálna dermatóza, konkrétne erythrasma, je bakteriálna infekcia kože v miestach zaparenia, spôsobená premnožením bežnej baktérie.

Filip: Presne tak. Diagnostikujeme ju pomocou Woodovej lampy, kde svieti na červeno, a liečime ju lokálnymi krémami. Jednoduché a efektívne.

Ema: Skvelé. Filip, veľmi pekne ti ďakujem za všetky dnešné informácie. Myslím, že sme toho prebrali naozaj dosť.

Filip: Aj ja ďakujem za pozvanie, Ema. Vždy rád prídem.

Ema: A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové a užitočné. Počujeme sa opäť pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!