Ahojte študenti! V dnešnom článku sa podrobne pozrieme na vybrané kožné infekcie a dermatitídy, ktoré sú častou témou v dermatovenerológii. Prejdeme si ich charakteristiku, príčiny, prejavy, diagnostiku a možnosti liečby. Pripravte sa na komplexné shrnutí, ktoré vám pomôže pri štúdiu a pochopení týchto dôležitých kožných ochorení.
Kandidózy: Prehľad Kožných a Slizničných Infekcií
Kandidózy sú mykotické infekcie vyvolané kvasinkami rodu Candida, najmä Candida albicans, ale aj Candida tropicalis, Candida glabrata a Candida krusei. Tieto kvasinky sú bežnými saprofytmi a stávajú sa patogénnymi len za vhodných podmienok, kedy tvoria pseudomycélium a spôsobujú klinické ochorenie.
Rizikové faktory a etiopatogenéza kandidóz
K premnoženiu kvasiniek a vzniku kandidózy prispievajú viaceré faktory. Medzi najčastejšie patrí dlhodobá liečba antibiotikami, kortikosteroidmi alebo cytostatikami, endokrinné zmeny (najmä tehotenstvo a diabetes mellitus) a imunokompromitované stavy (vrátane AIDS). Tieto faktory narúšajú mikrobiálnu rovnováhu, znižujú obranyschopnosť kože a slizníc, alebo menia lokálne prostredie.
Chronická mukokutánna kandidóza (Candidosis chronica mucocutanea)
Táto forma kandidózy sa vyskytuje najmä u detí s vrodeným alebo získaným imunodeficienciou, ako je aplázia týmusu, agamaglobulinémia alebo stav po liečbe imunosupresívami či cytostatikami. Prejavuje sa rôznymi formami kandidózy, vrátane konjunktivitíd, blefaritíd, cystitíd a uretritíd.
Kandidóza kože a nechtov (Candidosis cutis et unguium)
A) Candidosis intertriginosa (kandidóza kožných záhybov)
Táto forma sa objavuje u diabetikov, obéznych pacientov, imunokompromitovaných osôb, pri zvýšenom potení, nevhodnom oblečení a zníženej hygiene. Postihuje kožné záhyby (pod prsníkmi, na bruchu, v trieslovinách, v podpazuší). Klinicky sa najprv objavia mliečno-zakalené vezikuly, ktoré po prasknutí menia na jasne červené ložisko s golierom odlúpenej epidermy. Okolo sú typické satelitné vezikuly a pustuly. Ložiská pália a svrbia.
B) Candidosis intertriginosa pedum (kandidóza nôh)
Vyskytuje sa pri zvýšenom potení chodidiel, nosení nepriedušnej obuvi a diabetes mellitus. Postihuje medziprstové priestory chodidiel, kde je koža macerovaná a vytvárajú sa erózie.
Levurides (idová reakcia)
Levurides vznikajú resorpciou antigénov kvasiniek, čo vyvoláva imunitnú reakciu s výsevom drobných vezikúl, napríklad na bočných stranách prstov alebo na hrudníku. Nie sú priamym dôkazom prítomnosti kvasiniek v mieste výsevu, ale ide o imunologickú reakciu na antigén Candida.
Kandidózy slizníc: špecifické prejavy
Slizničné kandidózy majú rovnaký etiopatogenetický základ ako kandidózy kože a nechtov.
Stomatitis candidomycetica (soor)
Vzniká na sliznici ústnej dutiny, najmä u novorodencov, dojčiat a imunokompromitovaných pacientov. Postihuje jazyk, bukálnu sliznicu a ďasná. Typickým nálezom sú belavé stierateľné membránové povlaky na červenej spodine. Infekcia sa môže šíriť na hltan, hrtan, priedušnicu a priedušky.
Kandidóza kútikov (anguli infectiosi)
Variant kandidózy ústnej oblasti, často sprevádzaná fisúrami v ústnych kútikoch.
A) Vulvovaginitis candidomycetica
Vzniká najmä v gravidite, pri dlhodobej liečbe antibiotikami (predovšetkým cefalosporínmi), pri diabete mellitus, narušenej mikroflóre a imunokompromitovaných stavoch. Vulva a vagina sú edematózne a erytematózne. V akútnej fáze sa objavuje hustý zrazený biely, tvarohovitý výtok, zatiaľ čo v chronickej fáze býva výtok redší. Subjektívne dominuje pálenie a svrbenie.
B) Balanitis a balanoposthitis candidomycetica
Vzniká u mužov, často po sexuálnom styku so ženou s chronickou vulvovaginálnou kandidózou. Rizikovými faktormi sú diabetes mellitus, fimóza a zlá hygiena. V akútnej fáze sú glans penis a preputium červené, pokryté sivo-belavým povlakom a vlhkými eróziami. V chronickej fáze je koža suchá, zriasnená, olupuje sa a často vzniká edém preputia až fimóza.
Diagnostika a liečba kandidóz
Diagnóza kandidóz sa opiera o mikroskopické, sérologické a kultivačné vyšetrenie materiálu. Materiál sa odoberá z kože, slizníc, prípadne moču, krvi, likvoru, spúta, laváže alebo hnisu. V diferenciálnej diagnostike je potrebné myslieť na intertrigo, toxickú a alergickú dermatitídu, psoriázu, leukoplakiu, primárny a sekundárny syfilis, kvapavku a HSV infekciu.
Liečba je antimykotická. Lokálna terapia zahŕňa roztoky, krémy a masti s azolmi, allylaminmi, amorolfínom alebo ciklopiroxom. Pri rozsiahlejšom alebo rezistentnom postihnutí, prípadne pri systémovom riziku, sa podávajú perorálne antimykotiká, ako sú flukonazol, itrakonazol, vorikonazol a terbinafín.
Dermatitídy: Zápalové Ochorenia Kože
Dermatitídy a ekzémy patria medzi neinfekčné zápalové ochorenia kože. Zatiaľ čo dermatitída je neinfekčné zápalové ochorenie kože nealergického pôvodu s rôznou patogenézou, ekzém je chronické neinfekčné zápalové ochorenie alergického, hypersenzitívneho imunopatologického pôvodu. Atopická dermatitída stojí na rozhraní, keďže v jej etiopatogenéze sa uplatňujú alergické aj nealergické mechanizmy.
Dermatitis contacta irritativa seu toxica (Iritačná kontaktná dermatitída)
Táto dermatitída vzniká v dôsledku dráždivého alebo toxického pôsobenia substancií, žiarenia alebo termických vplyvov. Rozvoj závisí od intenzity, vlastností a koncentrácie pôsobiacej látky a od odolnosti kože. Hlavnú ochrannú úlohu má stratum corneum. Najcitlivejšia je koža viečok, genitálu, intertriginóznych oblastí, malých detí a starších osôb. Význam majú aj genetické faktory, rasa a prítomnosť iného kožného ochorenia.
Akútna iritačná kontaktná dermatitída
Ide o zápalovú reakciu kože po krátkodobej expozícii dráždivému faktoru. Po pôsobení dostatočne silného iritantu sa zápal rozvinie u takmer všetkých jedincov. Vyvolávateľmi môžu byť chemikálie (kyseliny, zásady, rozpúšťadlá, detergenty, jedy) alebo fyzikálne vplyvy (ultrafialové žiarenie, teplo, chlad). Klinicky je lokalizovaná len na nekrytej pokožke a v mieste pôsobenia škodliviny, najmä na tvári a rukách. Vzniká erytém, edém, vezikuly a erózie, ktoré môžu mokvať, tvoriť chrasty a následne sa olupovať. Pri vysoko toxickom pôsobení môžu vzniknúť nekrózy a hojenie jazvami. Subjektívne býva prítomné pálenie, bolesť a svrbenie, pri ťažšom poškodení aj celkové prejavy vrátane horúčky. Medzi klinické formy patria dermatitis solaris, cauterisatio, combustio, congelatio a dermatitis phototoxica.
Chronická iritačná kontaktná dermatitída
Vzniká po opakovanej kumulatívnej expozícii dráždivému faktoru. Na rozdiel od akútnej formy nejde o jednorazové silné poškodenie, ale o postupné rozvinutie po opakovanej iritácii množstvom, ktoré by akútnu dermatitídu nevyvolalo. Typickými iritantmi sú chemikálie pri domácich prácach, voda, mydlo, čistiace prostriedky, prach, piesok, moč a stolica. Výsledkom je kumulatívne poškodenie ochrannej kožnej bariéry. Chronická dermatitída zároveň vytvára vhodné prostredie na prienik infekčných agensov alebo alergénov, a tým môže sekundárne vzniknúť alergický ekzém. Predilekčne sa nachádza na chrbte rúk, predlaktiach a miestach trvalého dráždenia. Klinicky vidíme nepresne ohraničené erytémové ložiská suchej kože s olupovaním a ragádami, postupne s lichenifikáciou a zhrubnutím kože. Subjektívne je prítomné svrbenie. Stav sa zlepšuje po vylúčení iritantu.
Intertrigo (Dermatitis intertriginosa)
Intertrigo je povrchový zápal kože mechanického pôvodu, ktorý vzniká trením dvoch kožných plôch, najmä u obéznych jedincov a pri športovej aktivite. Klinicky sa prejavuje erytematóznou macerovanou kožou s mokvajúcimi eróziami a môže sa komplikovať sekundárnou bakteriálnou infekciou.
Plienková dermatitída
Vzniká kombináciou mechanického a chemického dráždenia v uzavretej plienke spolu s pôsobením baktérií a kvasiniek. Rizikom je superinfekcia. Klinicky ide o akútny zápal s erytémom, vezikulami a eróziami. Pri superinfekcii vznikajú pustuly, ulcerácie typu ecthyma a pri kvasinkovej infekcii golierovité olupovanie.
Diagnostika a liečba dermatitíd
Diagnóza akútnej iritačnej dermatitídy sa stanovuje podľa anamnézy a klinického obrazu; možné je aj epikutánne testovanie dráždivou látkou. Diferenciálne diagnosticky treba odlíšiť najmä alergický ekzém, erysipel a psoriázu. Diagnostika chronickej formy sa opiera o klinický obraz a anamnézu, doplniť možno epikutánne testy.
Liečba spočíva v prerušení kontaktu s iritantom, použití kortikosteroidných extern (krémov, mastí), chladivých púdrov a krémov a podľa potreby lokálnych antibiotík alebo antimykotík. Pri chronickej forme sa odporúča prevencia kontaktu s dráždivou látkou a pri hyperkeratózach kyselina salicylová.
Kartičky
Ťukni na otočenie · Potiahni na navigáciu
Korynebakteriálne dermatózy: Príklad Erythrasma
Medzi dermatózy vyvolané korynebaktériami patria erythrasma, keratoma sulcatum a trichomycosis axillaris. Erythrasma je chronická, nehnisavá, povrchová bakteriálna infekcia kože, ktorá sa typicky nachádza v intertriginóznych priestoroch.
Pôvodca a patogenéza erythrasmy
Pôvodcom ochorenia je grampozitívne Corynebacterium minutissimum, ktoré môže byť súčasťou kožnej flóry. Na vznik ochorenia predisponuje hyperhidróza (nadmerné potenie), obezita, tesné oblečenie a zlá hygiena, najmä u starších mužov. V teplom a vlhkom prostredí, pri macerácii kože a porušení mikroflóry, dochádza k premnoženiu korynebaktérií v úrovni stratum corneum.
Klinický obraz a typické lokalizácie
Klinicky sa erythrasma vyskytuje najmä v ingvinách, perigenitálne, v axilách, pod prsníkmi a medzi prstami. Prejavuje sa ako ohraničené hnedočervené makuly, ktoré sa pomaly šíria do periférie a na povrchu sa olupujú. Ochorenie je okrem zmeny sfarbenia väčšinou asymptomatické, ale po výraznom spotení alebo trení odevom sa môže objaviť svrbenie.
Diagnostika a liečba erythrasmy
Diagnosticky je kľúčové vyšetrenie Woodovou lampou. Corynebacterium produkuje porfyrín, a preto po osvetlení ultrafialovým svetlom červeno fluoreskuje. Mikroskopické a kultivačné vyšetrenie často ukáže len prítomnosť normálnej flóry, a preto je nešpecifické.
Liečba zahŕňa imidazolové antimykotiká a externé antibiotiká vo forme krémov, mastí, lócií alebo roztokov.
Často kladené otázky o kožných infekciách a dermatitídach
Aký je rozdiel medzi dermatitídou a ekzémom?
Dermatitída je všeobecný pojem pre neinfekčné zápalové ochorenie kože nealergického pôvodu. Ekzém je špecifický typ dermatitídy, ktorý je chronický, neinfekčný a má alergický, hypersenzitívny imunopatologický pôvod. Atopická dermatitída kombinuje prvky oboch.
Ktoré faktory zvyšujú riziko vzniku kandidózy?
Riziko vzniku kandidózy zvyšujú dlhodobá liečba antibiotikami, kortikosteroidmi alebo cytostatikami, tehotenstvo, diabetes mellitus a imunokompromitované stavy. Tieto podmienky narúšajú prirodzenú rovnováhu mikroorganizmov a obranyschopnosť tela.
Ako sa diagnostikuje erythrasma?
Erythrasma sa diagnostikuje primárne vyšetrením Woodovou lampou. Oblasti postihnuté Corynebacterium minutissimum budú červeno fluoreskovať pod ultrafialovým svetlom vďaka produkcii porfyrínu. Mikroskopické a kultivačné vyšetrenie sú menej špecifické.
Aké sú preventívne opatrenia proti intertrigu?
Prevencia intertriga zahŕňa udržiavanie suchej pokožky v záhyboch, nosenie priedušného oblečenia, dobrú hygienu a reguláciu hmotnosti u obéznych jedincov. Používanie púdrov, ktoré absorbujú vlhkosť, môže tiež pomôcť.
Ktoré perorálne antimykotiká sa používajú pri rozsiahlych kandidózach?
Pri rozsiahlych alebo rezistentných kandidózach sa perorálne podávajú antimykotiká ako flukonazol, itrakonazol, vorikonazol a terbinafín. Ich voľba závisí od typu infekcie a citlivosti kvasiniek.