Podcast o Ústavné právo Slovenskej republiky

Kapitoly

Základy štátu a moci

Symboly a občianstvo

Zákonodarná moc – parlament

Výkonná moc – vláda a prezident

Súdna moc a ďalšie inštitúcie

Práva, slobody a voľby

Zhrnutie a záver

Přepis

Lucia: Čo odlišuje na maturite z ústavného práva trojku od čistej jednotky? Väčšina študentov sa naučí, KTO je prezident a ČO je parlament. Ale na jednotku musíte vedieť, AKO celý ten systém do seba zapadá a prečo sú niektoré detaily absolútne kľúčové. A presne to si dnes ukážeme.

Šimon: Presne tak. Odhalíme pár chytákov, na ktorých sa potkne takmer každý. Napríklad, čo patrí a čo rozhodne nepatrí medzi štátne symboly. Alebo aký je rozdiel medzi amnestiou a milosťou. Toto sú tie detaily, ktoré robia majstra.

Lucia: Počúvate Studyfi Podcast.

Lucia: Dobre, Šimon, poďme na to od podlahy. Ústava hovorí, že Slovenská republika je právny a demokratický štát. Čo to v praxi znamená?

Šimon: V podstate to znamená, že nikto, ani vláda, nestojí nad zákonom. Všetko sa riadi pravidlami, ktoré sú vopred dané, hlavne ústavou. A demokratický znamená, že všetka moc pochádza od ľudí. To je základ!

Lucia: Od ľudí... teda od občanov. Ako presne občania tú moc vykonávajú? Asi nechodíme všetci každý deň hlasovať o zákonoch.

Šimon: To by bol asi chaos. Ale nie, robíme to dvoma hlavnými spôsobmi. Nepriamo, čo je najčastejšie, prostredníctvom našich volených zástupcov – teda poslancov Národnej rady.

Lucia: A ten druhý spôsob?

Šimon: A potom priamo. To sú voľby a hlavne referendum. To je situácia, keď sa občania priamo vyjadrujú k nejakej dôležitej otázke, napríklad o vstupe do štátneho zväzku.

Lucia: Aha, takže priama demokracia v praxi. To je v podstate ľudové hlasovanie, však?

Šimon: Presne tak. Referendum, plebiscit, ľudové hlasovanie – to sú v podstate synonymá pre túto priamu formu výkonu moci. A kto sa môže zúčastniť? Každý občan, ktorý má právo voliť do Národnej rady, teda od 18 rokov.

Lucia: Super, to máme základy. Každý štát má aj svoje symboly. Vymenujeme si tie slovenské?

Šimon: Jasné, to je klasika. Štátna vlajka, štátny znak, štátna hymna – "Nad Tatrou sa blýska" – a štátna pečať. Tieto štyri sú zakotvené priamo v ústave.

Lucia: A tu prichádza ten chyták, ktorý si spomínal. Čo štandarda prezidenta?

Šimon: Presne. Štandarda prezidenta je symbolom hlavy štátu a jeho funkcie, ale pozor... nepatrí medzi štátne symboly v zmysle ústavy. Na tomto sa dá ľahko popáliť.

Lucia: Zapísané! A čo sa týka nás, občanov? Štátne občianstvo – môžem oň nejako prísť?

Šimon: Nadobúdanie a stratu upravuje zákon, ale ústava hovorí jednu veľmi dôležitú vec: nikomu ho nemožno odňať proti jeho vôli. Je to garancia. Nezanikne ani odchodom do zahraničia, ani svadbou s cudzincom.

Lucia: Dobre, poďme na mocenské zložky. Začnime tou zákonodarnou. Ako sa oficiálne volá náš parlament?

Šimon: Oficiálny a jediný správny názov je Národná rada Slovenskej republiky. Je to jediný ústavodarný a zákonodarný orgán v krajine.

Lucia: Koľko má poslancov a na ako dlho sú volení?

Šimon: Má presne 150 poslancov, ktorí sú volení na štvorročné obdobie. Na čele stojí predseda a pomáhajú mu podpredsedovia. Okrem toho pracujú vo výboroch.

Lucia: A keď je poslanec zvolený... musí počúvať príkazy svojej strany alebo voličov?

Šimon: Práveže nie. A to je veľmi dôležitý princíp. Mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi. Hovorí sa tomu voľný mandát.

Lucia: Zaujímavé. Kto vlastne môže navrhovať zákony? Má toto právo, teda zákonodarnú iniciatívu, každý?

Šimon: Nie každý. Majú ho poslanci Národnej rady, jednotlivé výbory Národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Občania priamo nie, ale môžu to urobiť napríklad cez poslancov.

Lucia: A keď je zákon schválený v parlamente, čo sa deje ďalej? Kto ho podpisuje?

Šimon: Musí prejsť takým podpisovým „trojkolom“. Podpisuje ho predseda Národnej rady, potom predseda vlády a nakoniec prezident.

Lucia: A prezident s ním musí vždy súhlasiť?

Šimon: Nemusí. Má právo veta. Môže zákon do 15 dní od doručenia vrátiť parlamentu aj s pripomienkami. Parlament potom môže jeho veto prelomiť, ale potrebuje na to opäť nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov.

Lucia: A kedy sa zákon stáva platným? Keď ho podpíšu?

Šimon: Platnosť nadobúda vyhlásením v Zbierke zákonov. To je moment, kedy sa stáva súčasťou nášho právneho poriadku. Účinnosť, teda kedy sa ním musíme začať riadiť, môže nastať neskôr.

Lucia: Prejdime k výkonnej moci. Kto je jej najvyšším orgánom na Slovensku?

Šimon: Jednoznačne vláda Slovenskej republiky. Stojí na jej čele predseda vlády, ktorého voláme aj premiér. Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov, ale presný počet členov ústava neurčuje.

Lucia: A komu sa vláda zodpovedá?

Šimon: Zodpovedá sa Národnej rade. To je základ parlamentnej formy vlády, ktorú na Slovensku máme. Po vymenovaní musí vláda do 30 dní predstúpiť pred parlament, predložiť svoj program a požiadať o dôveru.

Lucia: A parlament jej môže tú dôveru aj vziať späť?

Šimon: Áno, môže jej vysloviť nedôveru. A to buď celej vláde, alebo aj jednotlivému členovi. Na takýto krok je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých 150 poslancov a návrh musí podať aspoň pätina poslancov, čiže 30.

Lucia: Dobre, a teraz druhá časť výkonnej moci – prezident. Kto je vlastne hlavou štátu?

Šimon: Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Je to najvyšší ústavný činiteľ, ktorý reprezentuje štát navonok a dovnútra. Je tiež hlavným veliteľom ozbrojených síl.

Lucia: Ako sa volí a na ako dlho?

Šimon: Volia ho priamo občania, ktorí majú právo voliť do parlamentu. Funkčné obdobie je 5 rokov a tá istá osoba môže byť zvolená maximálne v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Takže dokopy najviac 10 rokov.

Lucia: Spomínali sme amnestiu a milosť. Aký je v tom rozdiel a kto ich udeľuje?

Šimon: Obe udeľuje prezident. A tu je ten fór: amnestia je hromadné odpustenie trestov, týka sa neurčitého počtu ľudí. Milosť je individuálna, pre konkrétnu osobu. A ešte zaujímavosť – vo veciach priestupkov môže amnestiu udeliť aj vláda.

Lucia: To je dobré vedieť! A môže byť prezident stíhaný?

Šimon: Je to komplikované. Obžalobu naňho môže podať Národná rada, ale iba za dve veci: za vlastizradu alebo za úmyselné porušenie ústavy. O takejto obžalobe potom rozhoduje Ústavný súd. Inak je počas funkcie trestne nestíhateľný.

Lucia: Máme legislatívu, exekutívu... chýba nám tretia noha stoličky. Súdna moc.

Šimon: Presne. Orgánmi súdnej moci sú súdy. Na vrchole sústavy všeobecných súdov stojí Najvyšší súd Slovenskej republiky. Potom máme krajské a okresné súdy.

Lucia: A kto menuje sudcov?

Šimon: Sudcov vymenúva prezident, a to na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky. Sú vymenovaní bez časového obmedzenia a funkcie sa ujímajú zložením sľubu do rúk prezidenta.

Lucia: A kľúčová vlastnosť sudcu?

Šimon: Nezávislosť. Pri rozhodovaní je viazaný len ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Inak je úplne nezávislý. To je pilier právneho štátu.

Lucia: A čo Ústavný súd? Ten je súčasťou tejto sústavy?

Šimon: Nie, Ústavný súd stojí mimo. Je to nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Rozhoduje o súlade zákonov s ústavou a podobne. Jeho sudcov tiež vymenúva prezident, ale na návrh Národnej rady, ktorá navrhne dvojnásobný počet kandidátov.

Lucia: A môže byť sudca Ústavného súdu zároveň napríklad poslancom?

Šimon: V žiadnom prípade. Funkcia sudcu Ústavného súdu je nezlučiteľná s funkciou poslanca, člena vlády, alebo aj verejného ochrancu práv. Musí byť úplne apolitický a nestranný.

Lucia: Keď sme pri tom – kto je verejný ochranca práv alebo ombudsman?

Šimon: To je nezávislý orgán, ktorý chráni základné práva a slobody ľudí pred úradmi verejnej správy. Ak máte pocit, že nejaký úrad porušil vaše práva, on to prešetrí. Volí ho Národná rada na 5 rokov.

Lucia: Poďme sa ešte vrátiť k právam občanov. Spomínali sme referendum. A čo voľby? Aké je u nás volebné právo?

Šimon: Ústava ho definuje štyrmi kľúčovými slovami: je všeobecné, rovné, priame a s tajným hlasovaním. Všeobecné znamená, že voliť môže každý, kto spĺňa podmienky, hlavne vek.

Lucia: Aké sú tie vekové hranice?

Šimon: Právo voliť do Národnej rady má každý občan od 18 rokov. Toto je aktívne volebné právo. Ale ak chcete byť zvolený, teda pasívne volebné právo, musíte mať aspoň 21 rokov.

Lucia: A okrem volieb máme aj iné práva, napríklad slobodu pohybu alebo právo zhromažďovať sa.

Šimon: Áno, sloboda pohybu a pobytu je zaručená každému, nielen občanom. Ale pozor, môže byť obmedzená zákonom, ak je to nevyhnutné napríklad pre bezpečnosť štátu.

Lucia: A zhromažďovanie?

Šimon: Právo pokojne sa zhromažďovať patrí medzi politické práva. Je zaručené každému a samozrejme, je upravené v ústave. Je to jeden zo spôsobov, ako môžu ľudia vyjadriť svoj názor.

Lucia: Posledná vec – povinnosti. Môže nám štát len tak niečo prikázať?

Šimon: Nie len tak. Povinnosti možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach, alebo na základe medzinárodnej zmluvy. Nič viac. Nemôže vám starosta len tak prikázať vymaľovať mu plot.

Šimon: To by asi neprešlo.

Lucia: Super, Šimon, prešli sme toho naozaj veľa. Skúsme to zhrnúť. Aké sú tie najdôležitejšie body, ktoré odlišujú tú jednotku od trojky?

Šimon: Určite rozlišovať medzi štátnymi symbolmi a štandardou prezidenta. Potom presne vedieť, ako funguje deľba moci – kto tvorí zákony (NR SR), kto ich vykonáva (vláda a prezident) a kto kontroluje ich dodržiavanie (súdy). A pamätať si tie malé, ale kľúčové detaily.

Lucia: Ako napríklad, že Národná rada vyslovuje vláde nedôveru, nie naopak. A že sudcov menuje prezident, ale na návrh Súdnej rady. Tieto prepojenia sú kľúčové.

Šimon: Presne tak. Nejde len o bifľovanie mien a čísel, ale o pochopenie systému. Keď pochopíte logiku, prečo to tak je, nemusíte sa to učiť naspamäť. A presne to je tá cesta k jednotke.

Lucia: Ďakujeme, že ste nás počúvali. Držíme palce na skúškach a dopočutia nabudúce!

Šimon: Dopočutia!