Ústavné právo Slovenskej republiky

Ústavné právo Slovenskej republiky je základným kameňom nášho štátneho usporiadania. Pre študentov práva, politológie, ale aj pre každého občana je kľúčové pochopiť, ako funguje náš štát, kto vykonáva moc a aké sú základné práva a slobody. Tento komplexný prehľad vám priblíži základné princípy a inštitúty ústavného práva Slovenskej republiky, ktoré sú esenciálne pre pochopenie fungovania štátu.

Charakteristika Ústavného práva Slovenskej republiky a Štátnych Symbolov

Slovenská republika je právny štát, ktorý presadzuje demokratický štátny režim, základné ľudské práva a ústavnosť. Je to aj demokratický a ústavný štát. Ústavné právo je najvyššou právnou silou a určuje základné normy pre všetky ostatné zákony.

Medzi štátne symboly SR patria:

• štátny znak
• štátna hymna
• štátna pečať
• štátna vlajka

Je dôležité poznamenať, že štandarda prezidenta SR je symbolom hlavy štátu a predstavuje výkon funkcie prezidenta, avšak nepatrí medzi štátne symboly SR v zmysle ústavy.

Štátnym jazykom v Slovenskej republike je slovenský jazyk. Ústava zakotvuje aj možnosť používania iných jazykov v úradnom styku.

Občania SR vykonávajú štátnu moc priamo, formou referenda, alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov, ktorými sú napríklad poslanci Národnej rady SR.

Zmena a Doplnenie Ústavy SR

Zmeniť alebo doplniť Ústavu SR je možné výlučne ústavným zákonom, a to ústavou stanoveným spôsobom, ktorý si vyžaduje 3/5 kvalifikovanú väčšinu poslancov NR SR. Niekedy je tiež uvádzaná 2/3 kvalifikovaná väčšina poslancov NR SR pre určité typy ústavných zákonov, ale zdroj primárne uvádza 3/5.

Zákonodarná Moc: Národná rada Slovenskej republiky

Jediný zákonodarný a ústavodarný orgán SR sa oficiálne nazýva Národná rada Slovenskej republiky (NR SR). Ide o parlamentnú formu vlády, ktorá sa uplatňuje v Slovenskej republike a znamená zodpovednosť vlády voči parlamentu.

Národná rada SR má:

• predsedu
• podpredsedov
• 150 poslancov
• výbory

Poslanci sú volení na obdobie 4 rokov. Svoj mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi voličov.

Voľby a Volebné Právo

Volebné právo je v zmysle Ústavy SR:

• všeobecné
• rovné
• priame
• tajné

Dolná veková hranica pre volebné právo do Národnej rady SR je 18 rokov. Právo byť volený má ten, kto dovŕšil 21 rokov.

Právo byť volený znamená možnosť účasti na správe vecí verejných, je to pasívne volebné právo, a predstavuje možnosť byť volený do Národnej rady SR a uchádzať sa o volenú funkciu.

Funkcie a Právomoci Národnej rady SR

Národnú radu SR riadi a koordinuje predseda Národnej rady SR a podpredsedovia Národnej rady SR.

Schôdzu Národnej rady SR zvoláva predseda Národnej rady SR. Ustanovujúcu schôdzu NR SR zvoláva prezident SR. Ak ju prezident nezvolá ústavou určeným subjektom tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb, NR SR sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb.

Zákonodarná moc v demokratických štátoch má právo:

• regulovať správanie ľudí pomocou schvaľovania zákonov
• schvaľovať zákony
• schvaľovať ústavu

Kto má právo zákonodarnej iniciatívy?

• poslanci Národnej rady SR
• vláda SR
• výbory Národnej rady SR

Proces Schvaľovania a Vyhlasovania Zákonov

Zákony Národnej rady SR podpisuje predseda Národnej rady SR, predseda Vlády SR a prezident SR.

Zákon Národnej rady SR nadobúda platnosť vyhlásením, uverejnením alebo zverejnením v Zbierke zákonov.

Výkonná Moc: Prezident SR a Vláda SR

Prezident Slovenskej republiky

Prezident je hlavou Slovenskej republiky a hlavným veliteľom ozbrojených síl v SR. Zastupuje SR navonok a reprezentuje SR. Jeho právomoci mu vyplývajú priamo z ústavy.

Prezident SR je volený priamo občanmi SR na 5 rokov. Tá istá osoba môže vykonávať funkciu prezidenta SR maximálne 10 rokov, v prípade opakovaného zvolenia, čo znamená maximálne v dvoch funkčných obdobiach po sebe.

Prezident SR môže vrátiť zákon do 15 dní odo dňa doručenia schváleného zákona, v prípade, že uplatní pripomienky k schválenému zákonu.

Prezident SR udeľuje milosť a amnestiu.

Obžalobu na prezidenta SR podáva NR SR vo veci vlastizrady alebo vo veci úmyselného porušenia ústavy. O obžalobe rozhoduje Ústavný súd SR.

Vláda Slovenskej republiky

Vláda SR je vrcholným orgánom výkonnej moci v SR a je zodpovedná Národnej rade SR. Jej postavenie je upravené Ústavou SR. Na čele vlády SR stojí predseda vlády SR.

Vláda SR sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov. Presný počet členov vlády nie je ústavou určený.

Po svojom vymenovaní vláda predstupuje pred Národnú radu SR, predkladá svoj program a žiada parlament o vyslovenie dôvery. Musí tak urobiť v lehote do 30 dní po svojom vymenovaní.

Národná rada SR môže vysloviť vláde SR nedôveru, aj jednotlivému členovi vlády. Takýto návrh prerokuje, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Na vyslovenie nedôvery je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Právne normy, ktoré vydáva vláda na vykonanie zákona, sa nazývajú nariadenia.

Súdna Moc a Kontrolné Orgány

Súdna Moc

Medzi orgány súdnej moci v SR patrí Najvyšší súd SR a krajské súdy. Súdy sú orgány, ktoré rozhodujú o vine a treste občanov.

Sudcovia sú menovaní prezidentom SR na návrh Súdnej rady SR, sú menovaní bez časového obmedzenia a funkcie sa ujímajú zložením sľubu do rúk prezidenta SR. Pri výkone svojej funkcie je sudca nezávislý a je viazaný ústavou, ústavným zákonom a zákonom.

Sudca Ústavného súdu SR vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Je menovaný prezidentom SR na návrh Národnej rady SR, ktorá predkladá dvojnásobný počet kandidátov. Sudca Ústavného súdu SR nemôže byť zároveň verejným ochrancom práv, poslancom NR SR ani členom vlády SR.

Prezident SR vymenúva generálneho prokurátora SR.

Kontrolné Orgány

Najvyšší kontrolný úrad SR je nezávislý orgán, kreovaný na základe ústavy, ktorý vykonáva kontrolu hospodárenia s rozpočtovými štátnymi prostriedkami a je zodpovedný Národnej rade SR.

Verejný ochranca práv (ombudsman) je nezávislý orgán, ktorý chráni základné práva a slobody osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy. Je volený Národnou radou SR na 5 rokov.

Občianstvo a Základné Práva

Štátne občianstvo SR

Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva SR upravuje zákon. Štátne občianstvo SR nemožno odňať proti vôli občana SR.

Základné Práva a Slobody

Občan SR, ktorý dosiahol vek 18 rokov, má právo voliť prezidenta SR a môže sa zúčastniť na hlasovaní v referende.

Sloboda pohybu a pobytu je v zmysle ústavy zaručená každému a patrí medzi základné práva slobody. Môže byť však zákonom obmedzená.

Právo pokojne sa zhromažďovať je upravené v Ústave SR v kategórii politických práv a je ústavou zaručené každému.

SR poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd v zmysle Ústavy SR.

Povinnosti občanom možno ukladať zákonom, na základe zákona, nariadením vlády alebo medzinárodnou zmluvou v zmysle ústavy.

Referendum a Ďalšie Formy Demokracie

Hlasovanie o určitej otázke sa nazýva plebiscit, referendum alebo ľudové hlasovanie.

Ak sa občan vyjadruje k ústavnému zákonu o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo vystúpení z tohto zväzku, ide o priamu formu demokracie a konkrétne o referendum.

Postup rozhodovania o vstupe alebo výstupe SR do alebo zo štátneho zväzku s inými štátmi je schválenie ústavného zákona s následným referendom.

Finančné hospodárenie SR sa v zmysle ústavy spravuje štátnym rozpočtom SR.

Často Kladené Otázky (FAQ)

Akým spôsobom sú vymenovaní sudcovia Ústavného súdu SR a aké sú ich obmedzenia?

Sudcovia Ústavného súdu SR sú menovaní prezidentom SR na návrh Národnej rady SR, ktorá predkladá dvojnásobný počet kandidátov. Sudca Ústavného súdu SR nemôže zároveň vykonávať funkciu verejného ochrancu práv, poslanca Národnej rady SR ani člena vlády SR.

Kto je zodpovedný za zvolávanie schôdzí Národnej rady SR?

Bežnú schôdzu Národnej rady SR zvoláva predseda Národnej rady SR. Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady SR zvoláva prezident SR. V prípade, že ju prezident nezvolá do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb, Národná rada SR sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb.

Aké sú základné práva a slobody občanov SR týkajúce sa pohybu a zhromažďovania?

Ústava SR zaručuje každému slobodu pohybu a pobytu, ktorá môže byť zákonom obmedzená. Rovnako je ústavou zaručené každému právo pokojne sa zhromažďovať, ktoré patrí do kategórie politických práv.