Test na Uhorsko po revolúcii: Vyrovnanie a národnosti

Otázka 1: V rámci príprav Národnostného zákona z roku 1868 boli uhorskému snemu predložené tri návrhy.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Vedenie snemu malo predložené len dva návrhy národnostného zákona: návrh maďarskej väčšiny národnostného výboru snemu a návrh uhorskej ľavice.

Otázka 2: Po revolúcii v rokoch 1848 – 1849 bolo v habsburskej monarchii zrušené poddanstvo.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že v revolučných rokoch 1848 – 1849 sa radikálne zmenili sociálne pomery a bolo zrušené poddanstvo.

Otázka 3: Ktoré udalosti boli kľúčovými príčinami, pre ktoré bola habsburská monarchia nútená prijať maďarskú štátoprávnu koncepciu, čo viedlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu v roku 1867?

A. Víťazstvo nad pruskými vojskami v roku 1866, ktoré posilnilo pozíciu Viedne.

B. Porážka talianskymi národnooslobodzovacími vojskami v roku 1859.

C. Úspešné presadenie federalizácie Uhorska zo strany nemaďarských národov.

D. Porážka pruskými vojskami v roku 1866.

Vysvetlenie: Habsburská monarchia bola nútená prijať maďarskú štátoprávnu koncepciu po sérii zahraničnopolitických zlyhaní, konkrétne po porážke talianskymi národnooslobodzovacími vojskami v roku 1859 a porážke pruskými vojskami v roku 1866.

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o maďarizácii a odmietaní sebaurčenia nemaďarských národov v Uhorsku, podľa predloženého textu, je správne?

A. Maďarská šľachta po revolúcii 1848/1849 odmietala priznať práva na sebaurčenie nemaďarským národom a svoj program spájala s maďarizáciou.

B. Slovenský národný život bol radikálne ohrozovaný maďarizáciou už v päťdesiatych rokoch 19. storočia.

C. Maďarská štátoprávna koncepcia po roku 1867 zabezpečila nemaďarom rovné rečové a kultúrne práva v rámci uhorského národného štátu.

D. Maďarská politická elita v roku 1866 úprimne prejavila záujem o konštruktívnu diskusiu s nemaďarskými národnosťami o národnostnej otázke, čoho dôkazom je aj slovenské zastúpenie vo výbore pre národnostnú otázku.

Vysvetlenie: Študijný materiál uvádza, že 'Maďarská šľachta presadzujúca ideu jednotného uhorského národa im ale odmietala priznať práva na sebaurčenie a svoj politický program spájala s procesmi všestrannej maďarizácie', čo potvrdzuje správnosť prvej možnosti. Druhá možnosť je nesprávna, pretože text hovorí: 'Zatiaľ čo v päťdesiatych rokoch 19. storočia nebol slovenský národný život ešte zásadne ohrozovaný maďarizáciou'. Tretia možnosť je nesprávna, keďže po rakúsko-uhorskom vyrovnaní 'nastolil sa kurz pomerne radikálnej maďarizácie' a 'Nemaďari by v ňom [uhorskom národnom štáte] mali len neveľké rečové a kultúrne práva'. Štvrtá možnosť je tiež nesprávna, pretože 'Maďarská politická elita v procese prípravy národnostného zákona pomerne výrazne taktizovala – predstierala záujem o konštruktívnu diskusiu' a 'Slováci v ňom [výbore pre národnostnú otázku] nemali žiadneho zástupcu'.

Otázka 5: Uhorský snem prijal návrh Deákových korekcií ako podklad k rokovaniu po tom, čo bol menšinový návrh odmietnutý.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že Uhorský snem prijal po Deákových korekciách práve návrh maďarských členov národnostného výboru, nie samotné Deákove korekcie ako podklad k rokovaniu. Menšinový návrh bol odmietnutý už ako podklad k rokovaniu, zatiaľ čo návrh maďarských členov bol prijatý po Deákových korekciách.