Podcast o Uhorsko po revolúcii: Vyrovnanie a národnosti

Uhorsko po revolúcii: Vyrovnanie a národnosti | Rozbor

Podcast

Po revolúcii 1848: Sny o slobode a tvrdá realita0:00 / 5:23
0:001:00 zbývá
PeterPredstav si, že žiješ v obrovskom zdieľanom byte s desiatimi spolubývajúcimi. Každý hovorí iným jazykom, má iné zvyky... a zrazu jeden z nich vyhlási: 'Odteraz sa tu bude žiť len podľa mojich pravidiel a všetci sa budete tváriť, že ste ako ja.' Znie to ako recept na katastrofu, však?
BarboraPresne tak, Peter. A presne takáto napätá atmosféra vládla v Uhorsku po revolúcii v rokoch 1848 a 1849.
Kapitoly

Po revolúcii 1848: Sny o slobode a tvrdá realita

Délka: 5 minut

Kapitoly

Úvod do napätia

Jeden národ vládne všetkým

Sklamanie a nové snahy

Rakúsko-uhorské vyrovnanie

Dva návrhy zákona

Odmietnutý kompromis

Zákon z roku 1868 a záver

Přepis

Peter: Predstav si, že žiješ v obrovskom zdieľanom byte s desiatimi spolubývajúcimi. Každý hovorí iným jazykom, má iné zvyky... a zrazu jeden z nich vyhlási: 'Odteraz sa tu bude žiť len podľa mojich pravidiel a všetci sa budete tváriť, že ste ako ja.' Znie to ako recept na katastrofu, však?

Barbora: Presne tak, Peter. A presne takáto napätá atmosféra vládla v Uhorsku po revolúcii v rokoch 1848 a 1849.

Peter: Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa pozrieme na to, čo sa dialo, keď veľké sny o slobode narazili na tvrdú politickú realitu.

Barbora: Začalo to pritom veľmi sľubne. Revolúcia priniesla radikálne zmeny – zrušilo sa poddanstvo, šľachta strácala privilégiá a konečne sa začala formovať rovnosť pred zákonom.

Peter: Takže všetko vyzeralo super. V čom bol teda háčik?

Barbora: Háčik bol v novom princípe, ktorý ovládol Európu – národ. Maďarská šľachta si povedala, že v Uhorsku existuje len jeden, a to maďarský politický národ.

Peter: A hádám, že Slováci, Rumuni či Srbi s touto myšlienkou úplne nesúhlasili.

Barbora: Presne tak. Žiadali si autonómiu a kultúrne práva, no maďarské elity na čele s Lajosom Kossuthom ich odmietli a spustili proces maďarizácie.

Peter: A to viedlo k občianskej vojne. Kto bojoval proti komu?

Barbora: V podstate Maďari proti cisárskej Viedni. A teraz pozor – nemaďarské národy, vrátane Slovákov, sa pridali na stranu Viedne! Dúfali, že im cisár za odmenu pomôže a pretvorí monarchiu na modernejší federatívny štát.

Peter: A pomohol? Stavím sa, že nie.

Barbora: Tvoja stávka by vyhrala. Mladý cisár František Jozef I. síce s pomocou ostatných národov revolúciu potlačil, no potom na všetky sľuby zabudol. Zaviedol prísny centralizmus, takzvaný Bachov absolutizmus.

Peter: Klasika. Takže Slováci opäť vyšli naprázdno. Čo robili ďalej? Vzdali to?

Barbora: Vôbec nie. V šesťdesiatych rokoch, keď maďarský tlak zosilnel, prišla naša odpoveď – Memorandum národa slovenského z roku 1861. Bola to kľúčová žiadosť o uznanie našej národnej autonómie.

Peter: Znelo to nádejne. Aký bol výsledok?

Barbora: Žiaden. Viedeň všetky ústavné debaty jednoducho zmrazila. Lenže potom prišiel zlom.

Peter: Aký zlom? Nejaké prekvapenie?

Barbora: Prekvapenie a zároveň studená sprcha. Habsburgská monarchia prehrala dve dôležité vojny – v roku 1859 s Talianmi a v 1866 s Pruskom. Bola oslabená a zúfalo potrebovala vnútornú stabilitu.

Peter: A tú jej ponúkli Maďari, však?

Barbora: Bingo. Viedeň bola nútená prijať maďarský návrh. A tak v roku 1867 došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Vznikla dvojštátna monarchia, Rakúsko-Uhorsko.

Peter: Čo to znamenalo pre Slovákov?

Barbora: V skratke, katastrofu. Moc si definitívne upevnili Maďari a všetky naše snahy boli zmietnuté zo stola. Nastúpil kurz tvrdej a nekompromisnej maďarizácie, ktorý vyvrcholil prijatím národnostného zákona v roku 1868.

Peter: O tom zákone si povieme viac už o chvíľu. Zatiaľ to ale vyzerá, že po veľkých nádejach prišlo ešte väčšie sklamanie.

Peter: A tým sa dostávame k našej poslednej dnešnej téme, ktorá na to priamo nadväzuje – národnostné práva v Uhorsku po roku 1867.

Barbora: Áno, toto bola obrovská otázka. Uhorský snem musel nejako vyriešiť postavenie nemaďarských národov. V podstate sa rozhodovalo medzi dvomi hlavnými návrhmi.

Peter: A aké to boli? Predpokladám, že neboli veľmi podobné.

Barbora: To teda neboli. Bol tu návrh maďarských členov výboru, ktorý upravil Ferenc Deák, a potom takzvaný menšinový návrh. Ten pripravili srbskí a rumunskí poslanci a podporovali ho aj Slováci zo Starej školy slovenskej.

Peter: Dobre, tak čo navrhoval ten menšinový? Chceli rozbiť Uhorsko?

Barbora: Vôbec nie, a to je dôležité. Plne rešpektovali jednotu krajiny. Chceli ale rovnoprávnosť a svojbytnosť pre všetkých. Navrhovali „zaokrúhliť“ župy podľa národností a používať v nich národné jazyky na úradoch, súdoch či v školách.

Peter: To znie celkom férovo. Aká bola reakcia?

Barbora: Snem ho a priori odmietol. Ani ho neprijali ako podklad k rokovaniu. Jednoducho ho zmietli zo stola.

Peter: Takže vyhral ten Deákov návrh.

Barbora: Presne tak. Po jeho úpravách ho snem prijal a panovník podpísal 6. decembra 1868. Tým sa oficiálnou stala idea jednotného maďarského politického národa.

Peter: Čiže všetci obyvatelia Uhorska boli politicky Maďari, bez ohľadu na jazyk. To je ako povedať, že celý ovocný šalát je len jablko.

Barbora: Výborné prirovnanie! A presne to definovalo ďalší vývoj.

Peter: Takže, aby sme si to dnes zhrnuli. Od vyrovnania sme sa dostali až k tomuto kľúčovému národnostnému zákonu, ktorý na desaťročia určil postavenie Slovákov. Barbora, ďakujem ti veľmi pekne.

Barbora: S radosťou, Peter.

Peter: A vám ďakujeme za počúvanie Studyfi Podcastu. Majte sa pekne a dovidenia!

Barbora: Dovidenia.