Uhorské krajinské zhromaždenie a volebné reformy
20 otázok
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Marcové zákony v roku 1848 rozšírili aktívne volebné právo aj na neprivilegované osoby. Medzi podmienky pre získanie aktívneho volebného práva pre občanov Uhorska patrilo dosiahnutie veku 20 rokov, bezúhonnosť, mužské pohlavie a splnenie jednej z ďalších podmienok, medzi ktoré patrilo aj to, že boli remeselníci, obchodníci alebo továrnici.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Aktívne volebné právo mali občania Uhorska, ktorí okrem iných podmienok dosiahli aspoň 20 rokov.
A. Dosiahli aspoň 20 rokov.
B. Boli bezúhonní.
C. Ovládali maďarčinu ako rokovací jazyk.
D. Boli vlastníkmi zákonom určenej veľkosti nehnuteľnosti.
Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, občania Uhorska, ktorí splnili podmienky pre aktívne volebné právo po roku 1848, museli okrem iného spĺňať aj podmienku, že 'boli bezúhonní'. Ostatné možnosti sú buď iné podmienky (vek, vlastníctvo nehnuteľnosti) alebo podmienky pasívneho volebného práva (ovládanie maďarčiny) a neodpovedajú na otázku o podmienke týkajúcej sa charakteru.
A. Ovládanie latinčiny ako úradného jazyka.
B. Ovládanie maďarčiny ako rokovacieho jazyka zhromaždenia.
C. Ovládanie slovenčiny ako druhého rokovacieho jazyka.
D. Ovládanie aspoň dvoch miestnych jazykov Uhorska.
Vysvetlenie: Pasívne volebné právo sa viazalo na splnenie troch podmienok, medzi ktorými bolo aj ovládanie maďarčiny ako rokovacieho jazyka zhromaždenia.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Volebné právo upravené v marcových zákonoch znamenalo rozšírenie voličskej základne z približne 1,6 % populácie na cca 6 – 7 %. Hoci pre danú dobu išlo o pokrok, z dnešného uhla pohľadu sa reforma volebného práva v roku 1848 nejaví ako zásadná a vyhovovala bohatšej časti uhorskej spoločnosti.