Test na Trinitárna teológia: Koncepty a vývoj

Otázka 1: V rámci trojičného paradoxu, ktorý rezonuje v teológii 20. storočia, je Boh primárne chápaný ako transcendentný a nemenný, zatiaľ čo jeho imanentná prítomnosť a schopnosť spolucítiť sú považované za sekundárne a menej dôležité aspekty.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Aktuálna trojičná teológia 20. storočia silne drží spojené obe pravdy: Boh je transcendentný a nemenný, a predsa je imanentný a prítomný, schopný utrpenia a súcitu. Tieto dve pravdy sú považované za rovnocenné a spojené, nie je jedna podradná druhej.

Otázka 2: Ktoré tvrdenie najlepšie vystihuje prepojenie proexistencie Ježiša Krista s trojičným bytím Boha vo svetle veľkonočnej udalosti, ako je to opísané v študijných materiáloch?

A. Ježišova proexistencia, jeho bytie 'pre druhého' (pro nobis) na kríži, je vyjavením vnútorného pro nobis v samotnom Bohu, ktorý je vzťahom vzájomnej lásky medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým.

B. Proexistencia Ježiša je jedinečnou vlastnosťou vteleného Syna, ktorá nemá priamy odraz v trojičnom bytí Boha, pretože Boh je nemenný a transcendentný.

C. Veľkonočná udalosť odhaľuje, že utrpenie je vlastné iba Synovi, zatiaľ čo Otec a Duch Svätý zostávajú nedotknutí bolesťou, čo potvrdzuje ich oddelenú existenciu.

D. Trojičná teológia považuje proexistenciu Ježiša za metaforu pre Božiu lásku, ale nie za doslovné odhalenie vnútrobožského bytia 'pre druhého'.

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že 'takzvaná proexistencia, toto pro nobis je aj trojičné', a že Ježišovo 'pro nobis, historické, dejinné na kríži je v podstate... vyjavením vnútorného pro nobis, ktoré je v samotnom Bohu. A ktoré sa týka medzi osobních vzťahov, ktoré sú v Bohu.' Vysvetľuje, že Boh ako Otec, Syn a Duch Svätý je bytie, ktoré je vo vzájomnom vzťahu jednoty vzájomnej lásky, čo je 'vnútrobožské pro nobis'.

Otázka 3: Autor knihy Chatrč v nej spracováva tému Boha, Trojice, utrpenia syna a utrpenia otca, pričom zdôrazňuje, že utrpenie prežíval aj Boh Otec, ktorý si Syna vyslal.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Autor v knihe Chatrč spracováva tému Boha, Trojice, utrpenia syna a utrpenia otca. Tajomstvo trojičného utrpenia, kedy na kríži trpel vtelený Boží syn a utrpenie prežíval aj Boh Otec, silne rezonuje v knihe a je témou trojičnej teológie 20. storočia.

Otázka 4: Ako Druhý vatikánsky koncil ovplyvnil prepojenie medzi trojičnou dogmatikou a antropológiou v druhej polovici 20. storočia?

A. Koncil odmietol akékoľvek prepojenie trojičnej dogmatiky s antropológiou, považujúc ju za čisto transcendentnú dimenziu.

B. Koncil pozval k silnému prepojeniu trojičnej dogmatiky a antropológie, vysvetľujúc trojičné tajomstvo ako základné tajomstvo bytia každého človeka, stvoreného na obraz Trojice.

C. Koncil nariadil, aby sa trojičná dogmatika venovala výhradne novým dogmám a termínom, ignorujúc jej prepojenie s ľudským bytím.

D. Koncil presadzoval chápanie trojičného tajomstva výlučne ako vzdialenej Božej bytosti, bez existenciálneho dosahu na človeka.

Vysvetlenie: Po Druhom vatikánskom koncile došlo k silnému prepojeniu medzi trojičnou dogmatikou a antropológiou. Sám koncil k tomuto prepojeniu vyzýval, vysvetľujúc trojičné tajomstvo Boha nielen ako transcendentnú dimenziu, ale ako základné a stále prítomné tajomstvo bytia každého človeka, ktorý je stvorený na obraz Boha, videný v trojičnosti a vzťahovosti.

Otázka 5: Tatka v rozhovore s Mekenzy vysvetľuje, že nikdy neopustila Ježiša ani na okamih, bez ohľadu na to, čo v tej chvíli cítil.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: V rozhovore Tatka priamo uvádza: „Bez ohľadu na to, čo v tej chvíli cítil, nikdy som ho ani na okamih neopustila.“ Tým objasňuje Mekenzyho nesprávne pochopenie mystéria opustenia Ježiša na kríži.