Podcast o Trichomoniáza: Príznaky, Diagnostika a Liečba

Kapitoly

Úvod

Pôvodca nákazy

Ako sa to celé deje?

Prvé štádium: Tichý začiatok

Druhé štádium: Klamlivé príznaky

Tretie štádium: Tichý zabijak

Vrodený syfilis: Dedičstvo choroby

Kvapavka u žien

Kvapavka u mužov

Zhrnutie a prechod

Prenos a príznaky

Diagnostika a liečba

Vlastný zdroj nákazy

Iní, vonkajší pôvodcovia

Všadeprítomné chlamýdie

Riziká a následky

Ďalšie bežné zápaly

Vzácne, ale nebezpečné

Zhrnutie a odchod

Přepis

Ema: Predstavte si, že máte na skúške otázku, ktorá zaskočí osemdesiat percent študentov. Týka sa choroby, ktorej prvé príznaky zmiznú samé od seba. Väčšina si myslí, že nebezpečenstvo pominulo. Ale práve vtedy sa začína tá najzákernejšia fáza. Dnes vám ukážeme, ako sa nenechať oklamať a nikdy viac v tom nespraviť chybu.

Jakub: Presne tak. Toto je ten detail, ktorý odlišuje dobrú známku od tej najlepšej.

Ema: Počúvate Studyfi Podcast. S nami je tu expert na mikrobiológiu, Jakub.

Jakub: Ahojte! Dnes sa pozrieme na chorobu, ktorá je prezývaná aj „veľký imitátor“ – syfilis.

Ema: Dobre, Jakub, začnime od úplného začiatku. Čo vlastne spôsobuje syfilis?

Jakub: Pôvodcom je baktéria, konkrétne spirochéta s veľmi elegantným názvom *Treponema pallidum*. Je to taká malá, špirálovitá potvorka.

Ema: Spirochéta... to znie ako nejaké talianske cestoviny.

Jakub: Skoro! Ale tieto by ste v jedálnom lístku nechceli. Pre úplnosť, existujú aj jej poddruhy, napríklad *pertenue*, ktorá spôsobuje frambéziu, ale pre nás je kľúčová *Treponema pallidum* subspecies *pallidum*. To je tá, čo spôsobuje klasický, pohlavne prenosný syfilis.

Ema: A čo je na nej také špeciálne? Okrem toho, že sa volá ako z cestovín.

Jakub: Je dosť... citlivá. A pomalá. Jej delenie trvá okolo tridsať hodín, čo je v bakteriálnom svete celá večnosť. Navyše, neznáša sucho, UV svetlo, dezinfekciu a zmeny teploty. A nedá sa pestovať v laboratóriu na bežných pôdach. Je to taká bakteriálna diva.

Ema: Takže je vlastne slabá, ale zároveň veľmi nebezpečná. Zaujímavý paradox.

Jakub: Presne tak. A tu sa dostávame k tomu, ako vôbec prenikne do tela. A toto je kľúčové pre pochopenie jej patogenézy.

Ema: Dobre, počúvam. Čakám nejaký zložitý mechanizmus.

Jakub: Práveže naopak, je až desivo jednoduchý. Treponémy dokážu preniknúť cez sliznice, ale aj cez neporušenú kožu. Nepotrebujú žiadnu ranku ani škrabanec.

Ema: Počkaj, čože? Cez neporušenú kožu? To je dosť... drzé.

Jakub: Je to jej superschopnosť! Produkuje enzým, ktorý rozkladá kyselinu hyalurónovú v našich tkanivách. To jej v podstate otvorí cestu, aby sa mohla šíriť okolo ciev a dostať sa do krvného obehu. A odtiaľ už má diaľnicu do celého tela.

Ema: A čo sa deje potom, keď sa takto rozšíri?

Jakub: Jej lipoproteíny na povrchu vyvolajú zápal okolo malých cievok. Vzniká takzvaná obliteratívna endarteritída, čo je zápal vnútornej výstelky tepien, ktorý ich môže upchať. V neskorších fázach už ale poškodenie nespôsobuje ani tak samotná baktéria, ako skôr prehnaná reakcia nášho vlastného imunitného systému.

Ema: Dobre, poďme na tie slávne štádiá. Ako to celé začína? Čo je ten prvý signál?

Jakub: Všetko sa začína v mieste, kde treponéma vstúpila do tela. Po inkubačnej dobe, ktorá je v priemere tri týždne, sa tam objaví primárny afekt. Je to tvrdá zatvrdlinka, ktorej povrch sa naruší a vznikne takzvaný tvrdý vred alebo *ulcus durum*.

Ema: Tvrdý vred... to znie bolestivo.

Jakub: A v tom je ten háčik! On vôbec nebolí. To je extrémne dôležité si zapamätať. Je to nebolestivý vred. Práve preto si ho človek nemusí vôbec všimnúť, hlavne ak je na mieste, ktoré si bežne nekontroluje.

Ema: Kde všade sa môže objaviť?

Jakub: Klasicky na genitáliách – na pyskoch ohanbia, krčku maternice, na žaludi penisu. Ale pozor, možná je aj extragenitálna lokalizácia. Na perách, v ústnej dutine, na bradavke... v podstate kdekoľvek, kde došlo ku kontaktu.

Ema: Takže ak si ho človek nevšimne, čo sa deje ďalej?

Jakub: Asi týždeň alebo dva po vzniku vredu sa zduria priľahlé lymfatické uzliny. Sú tvrdé, nebolestivé a voľne pohyblivé. A teraz to najdôležitejšie – ten vred sa aj bez akejkoľvek liečby spontánne zahojí. Zmizne.

Ema: A to je tá pasca, o ktorej si hovoril na začiatku. Človek si myslí, že je vyliečený.

Jakub: Presne tak. Ale baktéria je stále v tele a pripravuje sa na ďalší útok. A ešte jedna dôležitá vec: ak človek v inkubačnej dobe užíva antibiotiká kvôli niečomu inému, môže to vznik vredu oddialiť. Tomu hovoríme *maskovaný syfilis*.

Ema: Dobre, vred zmizol, človek si vydýchol. Čo nasleduje?

Jakub: Po krátkom bezpríznakovom období, zhruba v ôsmom až desiatom týždni, prichádza sekundárne štádium. Treponémy sa krvou a lymfou rozšírili po celom tele a začne sa to prejavovať.

Ema: Ako?

Jakub: Veľmi rôznorodo. Preto sa syfilisu hovorí „veľký imitátor“. Môžu sa objaviť vyrážky na trupe, ktoré nesvrbia, typicky hnedoružové škvrny nazývané *Roseola syphilitica*. Sú viditeľné hlavne na bokoch trupu, dlaniach a stupajach.

Ema: Vyrážky na dlaniach a stupajach, to je dosť špecifické, nie?

Jakub: Veľmi! To je jeden z varovných signálov. Okrem toho môžu vznikať tvrdé červenkasté pupence, takzvaný papulózny exantém. V záhyboch kože, napríklad v okolí genitálií, môžu vznikať mokvajúce a zapáchajúce papuly, *Condylomata lata*. A tie sú extrémne infekčné.

Ema: To znie naozaj nepríjemne. Sú aj iné prejavy?

Jakub: Áno. Na slizniciach v ústach sa môžu tvoriť biele povlaky, takzvané *plaques opalines*. A potom je tu syfilitická alopécia – vypadávanie vlasov, ktoré vyzerá ako srsť vyžratá od molí.

Ema: Od molí? To je teda prirovnanie.

Jakub: Ale výstižné! A nakoniec, na krku sa môže objaviť takzvaný Venušin náhrdelník, *Leucoderma syphiliticum* – biele škvrny na koži. A opäť, všetky tieto prejavy môžu po čase samé zmiznúť. Choroba prechádza do latentnej fázy, ktorá môže trvať roky.

Ema: Takže roky môže byť človek bez príznakov, ale stále nakazený. Kedy nastupuje to povestné tretie štádium?

Jakub: Môže to byť po troch, piatich, ale aj po desiatkach rokov. A v tejto fáze už pacient takmer nie je infekčný. Problém je, že treponémy sú ukryté v orgánoch a spúšťajú deštruktívne procesy.

Ema: A to je tá najhoršia fáza, však?

Jakub: Jednoznačne. Dochádza k rozsiahlej deštrukcii tkanív. Tvoria sa takzvané gumy – syfilitické nekrózy, ktoré môžu zničiť kožu, podkožie, ale aj kosti. Predstav si uzol v podkoží, ktorý po mesiacoch znekrotizuje a vytečie z neho žltá, ťahavá tekutina. Môže to byť kdekoľvek, napríklad na predkolení.

Ema: To je hrozné. A čo vnútorné orgány?

Jakub: Tam je to ešte horšie. Typický je kardiovaskulárny syfilis, ktorý poškodzuje srdce a aortu, čo môže viesť k aneuryzme. A potom je tu neurosyfilis, poškodenie centrálneho nervového systému.

Ema: Neurosyfilis. To znie ako konečná stanica.

Jakub: V podstate áno. Vedie k degeneratívnym zmenám v mozgu a mieche. Môže to skončiť úplnou paralýzou, stratou reflexov, demenciou a totálnym rozpadom osobnosti. Je to pomalý a krutý koniec.

Ema: Spomínali sme prenos. Okrem pohlavného styku, ako inak sa dá syfilis získať?

Jakub: Existuje vertikálny prenos, z matky na dieťa počas tehotenstva. Vtedy hovoríme o vrodenom alebo kongenitálnom syfilise. A tiež je možný prenos krvou, napríklad pri transfúzii. A tu je zaujímavosť – pri prenose krvou sa preskočí prvé štádium. Nevznikne tvrdý vred, choroba sa začne prejavovať rovno druhým štádiom. Hovorí sa tomu *dekapitovaný syfilis*.

Ema: Dekapitovaný... akože bez hlavy. Logické. A ako vyzerá ten vrodený syfilis u detí?

Jakub: Má dve formy. Včasná, *syphilis connata praecox*, sa prejaví u novorodencov. Tieto deti sú často podvyživené, majú zväčšenú pečeň a slezinu a prejavy druhého štádia, ktoré sme spomínali.

Ema: A tá druhá forma?

Jakub: To je neskorá forma, *syphilis connata tarda*, ktorej príznaky sa objavia až po štvrtom roku života. Tu je typická takzvaná Hutchinsonova triáda.

Ema: Triáda? Takže tri hlavné príznaky?

Jakub: Presne. Sú to súdkovité zuby, teda horné rezáky so zvláštnym vrúbkovaným tvarom, ďalej slepota spôsobená zápalom rohovky a nakoniec hluchota z poškodenia vnútorného ucha.

Ema: Zuby, oči a uši. To je devastujúce. Sú aj iné znaky?

Jakub: Áno, napríklad sedlovitý nos, ktorý vznikne rozpadom nosovej priehradky, alebo šabľovité tíbie – dopredu vyklenuté holenné kosti. Sú to trvalé následky, ktoré si človek nesie celý život.

Ema: Takže, keď si to zhrnieme, syfilis je choroba, ktorú sa absolútne neoplatí podceniť. Začína nenápadne, potom sa tvári, že zmizla, a nakoniec udrie s plnou a deštruktívnou silou.

Jakub: Presne si to vystihla. Je to naozajstný majster v klamaní tela a je kľúčové rozpoznať ho včas. V ďalšej časti sa pozrieme na to, ako ho diagnostikovať a liečiť.

Ema: A práve tá asymptomatickosť, o ktorej sme hovorili pri chlamýdiách, je kľúčová aj pri ďalšej téme, však? Poďme sa pozrieť na kvapavku.

Jakub: Presne tak, Ema. Kvapavka, alebo gonorea, je hneď druhá najčastejšia bakteriálna pohlavná choroba. A tu je ten háčik... spôsobuje ju baktéria Neisseria gonorrhoeae, ktorá je, povedzme, dosť citlivá a mimo tela dlho neprežije. Takže prenos je takmer výlučne pohlavným stykom.

Ema: A spomínal si, že je tu veľký rozdiel medzi pohlaviami. V čom presne?

Jakub: Obrovský. Kým drvivá väčšina mužov má výrazné príznaky, u žien sú často takmer žiadne. Práve preto sú ženy častejšie nevedomými prenášačkami. Je to naozaj zákerné.

Ema: Dobre, tak sa poďme najprv venovať ženám. Aké sú tie nenápadné príznaky, ak sa vôbec nejaké objavia?

Jakub: Inkubačná doba je asi 5 až 7 dní. Potom sa môže objaviť mierne pálenie pri močení, bolesti v podbrušku alebo výtok. V podstate cervicitída a uretritída. Problém je, že to žena môže ľahko pripísať bežnej infekcii močových ciest.

Ema: A čo sa stane, ak sa to nerieši? Predpokladám, že to nezostane len pri miernom pálení.

Jakub: Vôbec nie. Infekcia môže stúpať vyššie. Z krčka maternice na sliznicu maternice, čo je endometritída, a potom na vajíčkovody. To môže viesť k zrastom, chronickej panvovej bolesti, a čo je najhoršie, k neplodnosti alebo mimomaternicovému tehotenstvu.

Ema: Páni. A počula som aj o niečom, čo znie dosť divoko – Fitz-Hugh-Curtisov syndróm?

Jakub: Áno, znie to ako z nejakého filmu. Ide o to, že baktérie môžu prejsť až do brušnej dutiny a spôsobiť zápal puzdra pečene. Prejavuje sa to bolesťami pod pravým rebrom. Je to síce zriedkavé, ale ukazuje to, ako ďaleko sa môže infekcia dostať.

Ema: Dobre, a teraz presuňme pozornosť na mužov. Tam si povedal, že príznaky sú oveľa jasnejšie.

Jakub: To teda sú. Po 2 až 6 dňoch sa objaví uretritída, teda zápal močovej trubice. A ten je naozaj neprehliadnuteľný. Najprv hlienovitý, no rýchlo sa mení na hnisavý výtok.

Ema: Takže tu si to muž asi s ničím iným nepomýli.

Jakub: To rozhodne nie. Je to sprevádzané aj nepríjemným, pálivým močením. Typickým príznakom, ktorý sa často spomína, je takzvaná „kvapka na dobré ráno“. Je to proste jasný signál, že niečo nie je v poriadku.

Ema: A aké sú tu riziká, ak by to muž ignoroval?

Jakub: Ak sa infekcia rozšíri dozadu do močovej trubice, môže zasiahnuť prostatu alebo nadsemenníky. Zápal nadsemenníkov, teda epididymitída, je veľmi bolestivý a v najhoršom prípade môže viesť k zjazveniu a následnej neplodnosti.

Ema: Takže aby sme si to zhrnuli – u žien je kvapavka často tichý nepriateľ s vážnymi dlhodobými následkami, zatiaľ čo u mužov je to skôr hlasný alarm. V oboch prípadoch je však kľúčové včasné odhalenie.

Jakub: Absolútne. Neplodnosť je reálna hrozba pre obe pohlavia. Preto je dôležité poznať tieto príznaky a pri akomkoľvek podozrení konať.

Ema: Super, to bolo naozaj komplexné. Teraz, keď už vieme, ako sa kvapavka prejavuje, poďme sa pozrieť na to, ako ju dokážeme diagnostikovať a aké sú možnosti liečby.

Ema: Dobre, poďme od baktérií k niečomu... menšiemu. Čo napríklad parazity?

Jakub: Skvelá nadväznosť! Poďme na trichomoniázu. Tú spôsobuje prvok, bičíkovec *Trichomonas vaginalis*.

Ema: A ako sa prenáša? Predpokladám, že pohlavným stykom.

Jakub: Presne tak. A tu je háčik – muži sú často len bezpríznakoví prenášači. Ani o tom nevedia.

Ema: Takže u žien sa to prejaví viac? Čo môžu čakať?

Jakub: Typický je spenený, niekedy až žltozelený výtok, ktorý nepríjemne zapácha. Plus svrbenie a pálenie.

Ema: To neznie dobre. Počula som aj o takzvanom „jahodovom krčku maternice“.

Jakub: Áno, to je kľúčový znak! Steny vagíny a krčka môžu mať také červené bodky. Predstav si, že ten parazit je zlý maliar.

Ema: To je celkom dobrá pomôcka na zapamätanie. A čo muži, ak sa u nich príznaky predsa len objavia?

Jakub: Väčšinou ide o uretritídu. Môžu mať výtok alebo pálenie pri močení, hlavne ráno.

Ema: Ako sa to teda diagnostikuje? Hľadáte tie... zlé maliarske bodky?

Jakub: Tie tiež, ale hlavne mikroskopickým vyšetrením steru. Je to rýchle a jasné.

Ema: A liečba? Je to niečo zložité?

Jakub: Vôbec nie. Používa sa Metronidazol, väčšinou vo forme vaginálnych tabliet. Takže, ak sa to podchytí, liečba je jednoduchá.

Ema: Super. Takže kľúčové je nebáť sa a pri podozrení ísť na vyšetrenie. To je presne tá výhoda, o ktorej hovoríme – vedieť, čo robiť.

Jakub: Presne tak. A od liečiteľných infekcií sa teraz plynule presunieme k niečomu, čo si vyžaduje trochu inú stratégiu...

Ema: Dobre, takže keď už rozumieme týmto základným mechanizmom... poďme sa pozrieť na niečo konkrétnejšie. Čo presne je uretritída? Už len ten názov znie dosť nepríjemne.

Jakub: A vie byť nepríjemná. Ale je to presne ten typ vedomosti, ktorý vám dáva výhodu. Uretritída je v podstate zápal močovej rúry. A teraz prichádza kľúčová informácia, ktorá mnohých prekvapí.

Ema: Som jedno veľké ucho. Čo je na zápale také prekvapivé?

Jakub: Pôvodca. Najčastejším zdrojom infekcie je totiž fekálna flóra samotného pacienta. Áno, počujete správne. Baktérie z vlastného tráviaceho traktu.

Ema: Počkaj, takže... človek si to môže nechtiac spôsobiť sám? To je skoro až ironické.

Jakub: Presne. Pôvodca, napríklad známa E. coli, sa jednoducho rozšíri z vonkajších genitálií a periuretrálnej oblasti do močovej rúry. Je to pripomienka, že anatómia a hygiena idú ruka v ruke.

Ema: Dobre, takže to nie je vždy o nejakej nákaze zvonku. To je dôležité vedieť. Ale čo tie ostatné prípady?

Jakub: Samozrejme, existujú aj iní vinníci. Veľmi častým pôvodcom je baktéria *Chlamydia trachomatis*, konkrétne jej sérotypy D až K.

Ema: Chlamýdie, o tých sme už počuli. Sú ešte nejaké ďalšie významné baktérie?

Jakub: Áno, určite. Do hry vstupujú aj mykoplazmy. Ale to je taká rozsiahla téma...

Ema: ...že si ju necháme do ďalšej otázky, však?

Jakub: Presne tak! Vidím, že mi čítaš myšlienky. Takže poďme sa na tie mykoplazmy pozrieť bližšie.

Ema: A myslím, že tým sme pekne uzavreli tému imunity. Čo nás privádza k poslednej, ale extrémne dôležitej téme dnešnej epizódy... pohlavným infekciám.

Jakub: Presne tak. Je to téma, o ktorej sa možno nehovorí ľahko, ale vedieť, ako fungujú, je absolútny základ pre ochranu vlastného zdravia.

Ema: Super. Tak poďme rovno na to. Začnime asi tým najznámejším, alebo aspoň najčastejšie spomínaným... chlamýdiami.

Jakub: Dobrá voľba. Pôvodcom je baktéria *Chlamydia trachomatis*, konkrétne sérotypy D až K. A to je dôležité, lebo iné sérotypy môžu spôsobiť napríklad ochorenie očí alebo zápal pľúc.

Ema: Takže chlamýdie sú celkom... vyberavé?

Jakub: Dá sa to tak povedať. Tieto konkrétne typy sa zameriavajú na epitel močovej rúry, krčka maternice a dokonca aj spojovky.

Ema: A ako sa to prejavuje? Čo by si mal človek všímať?

Jakub: A tu je ten najväčší problém. U 50 % mužov a až 80 % žien prebieha infekcia úplne bez príznakov. Človek ani nevie, že ju má a môže ju šíriť ďalej.

Ema: Osemdesiat percent? To je šialene vysoké číslo. A keď už príznaky sú?

Jakub: U mužov je to typicky uretritída, teda zápal močovej rúry. Časté nutkanie na močenie, pálenie, niekedy sklovitý výtok. U žien sa zase rozvíja takzvaná mukopurulentná cervicitída, teda zápal krčka maternice s výtokom.

Ema: Znie to nepríjemne... ale čo sa stane, ak sa to nelieči? Práve preto, že človek o tom nemusí vedieť.

Jakub: A to je presne to riziko. Infekcia sa môže šíriť ďalej. U mužov to môže prejsť do zápalu semenníkov, prostaty a v krajnom prípade viesť až k sterilite.

Ema: A u žien?

Jakub: U žien je to ešte zákernejšie. Infekcia môže vystúpiť vyššie a spôsobiť takzvaný PID – Panvové zápalové ochorenie. To je zápal maternice, vajíčkovodov a vaječníkov. A toto je, žiaľ, častá príčina neplodnosti alebo mimomaternicových tehotenstiev.

Ema: To je naozaj vážne. Takže kľúčové je... ako to vlastne zistiť?

Jakub: Keďže sú to vnútrobunkové parazity, potrebujeme ster, ktorý zachytí aj bunky sliznice, nie len tekutinu. Robí sa výter špeciálnym tampónom z krčka maternice u ženy alebo z močovej rúry u muža. Dnes sú už ale bežné aj presné PCR testy z moču.

Ema: A liečba je potom asi o antibiotikách, však?

Jakub: Áno. Používajú sa antibiotiká, ktoré dobre prenikajú do buniek – hlavne makrolidy alebo tetracyklíny.

Ema: Dobre, chlamýdie máme. Čo ďalšie bežné infekcie by sme mali poznať? Napríklad kvasinky?

Jakub: Určite. Vaginálna kandidóza. To aspoň raz za život zažije asi 75 % žien. Spôsobuje ju kvasinka *Candida albicans*, ktorá je bežne prítomná, ale premnoží sa.

Ema: A prečo sa premnoží?

Jakub: Paradoxne, často po liečbe antibiotikami kvôli niečomu inému. Tie zničia aj prospešné laktobacily. Ale rizikom je aj cukrovka, hormonálne zmeny alebo oslabená imunita. Prejavuje sa svrbením a typickým hustým, tvarohovitým výtokom.

Ema: A okrem kvasiniek?

Jakub: Ešte bakteriálna vaginóza. Tu nejde o infekciu v pravom zmysle, ale o narušenie rovnováhy. Prerastú baktérie ako gardnerely a anaeróby. Typický je jemný biely výtok a zápach po rybách. Obe sa liečia buď lokálne, alebo celkovo, podľa závažnosti.

Ema: Dobre, takže toto sú tie bežnejšie veci. V učebniciach sa ale spomínajú aj choroby so strašidelnejšími názvami. Napríklad Ulcus molle.

Jakub: Áno, mäkký vred. Ten u nás našťastie takmer nevidíme, je to skôr importovaná nákaza. Spôsobuje ho baktéria *Haemophilus ducreyi*. Vytvára veľmi bolestivé vredy na genitáliách, ktoré majú takpovediac vyhryznuté okraje a sú pokryté hnisom.

Ema: A čo Lymphogranuloma venereum? To znie ešte komplikovanejšie.

Jakub: To je v podstate len ďalší príbuzný chlamýdií. Spôsobujú ho sérotypy L1 až L3. Na začiatku sa vytvorí nebolestivá ranka alebo pľuzgierik, ktorý sa sám zahojí.

Ema: Takže si to človek nemusí ani všimnúť?

Jakub: Presne. Problém príde o pár týždňov neskôr. Zduria sa lymfatické uzliny, typicky na jednej strane v slabinách. Sú veľmi bolestivé, koža nad nimi je zapálená, a môžu dokonca prasknúť a vyteká z nich hnis. Bez liečby to môže viesť až k elefantiáze, teda masívnemu opuchu genitálií.

Ema: Páni. Takže, Jakub, ak by sme mali zhrnúť túto celú kapitolu do jednej kľúčovej myšlienky pre všetkých, ktorí nás počúvajú, čo by to bolo?

Jakub: Najdôležitejšie je pamätať si, že ticho nelieči. Mnohé z týchto infekcií, najmä tie najčastejšie, sú dlho bez príznakov. Jediná cesta, ako mať istotu a chrániť seba aj partnera, je zodpovedný prístup, používanie ochrany a pravidelné prehliadky.

Ema: Presne tak. Nejde o to sa báť, ale o to byť informovaný a mať svoje zdravie pevne v rukách. A tým sme na konci našej dnešnej série. Jakub, obrovská vďaka, že si si našiel čas a podelil sa s nami o všetky tieto vedomosti.

Jakub: Ja ďakujem za pozvanie, Ema. Bolo mi potešením.

Ema: Aj nám. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Dúfame, že vám Studyfi Podcast pomohol na ceste k maturitám. Držte sa, uvidíme sa pri ďalších témach a nezabudnite, že vedomosti sú vaša superschopnosť. Majte sa krásne!