Test na Teória Prospektu a Efekt Framing

Otázka 1: Podľa Prospektovej teórie Kahnemana a Tverského ľudia maximalizujú úžitok, ktorý je vždy vnímaný ako absolútna hodnota.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Prospektová teória Kahnemana a Tverského síce pracuje s úžitkami (maximalizáciou), ale úžitok je podľa nej subjektívny a závisí od psychologických procesov a kontextu, nie je to absolútna hodnota. Rozdiel oproti Teórii racionálnej voľby (RCT), kde je úžitok absolútny, je v tom, že Prospektová teória tvrdí, že ľudia sú predvídateľne iracionálni a vnímajú úžitok subjektívne.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení najlepšie vystihuje podstatu averzie k riziku podľa Prospektovej teórie, ako je popísaná v študijných materiáloch?

A. Tendencia vybrať si riskantnú alternatívu s vyšším potenciálnym ziskom, aj keď existuje možnosť straty.

B. Preferovanie istej alternatívy pred riskantnou, aj keď riskantná možnosť môže potenciálne priniesť väčší zisk.

C. Výber istoty straty pred riskantnou možnosťou ešte väčšej straty.

D. Rovnaké vnímanie úžitku z peňazí bez ohľadu na ich absolútnu hodnotu.

Vysvetlenie: Averzia k riziku je definovaná ako tendencia vybrať si istú alternatívu pred riskantnou s možnosťou, aj keď riskantná možnosť môže priniesť väčší zisk. Ide o takzvané „safe choices“. Materiály uvádzajú príklady, ako je preferovanie istého zisku 900 $ pred 90% šancou získať 1000 $, alebo istoty týždennej cesty po Británii pred 50% šancou vyhrať trojtýždňovú cestu.

Otázka 3: V medzinárodných vzťahoch môže prezentovanie konfliktu ako snahy zabrániť strate viesť k väčšej podpore vstúpiť do neho.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že averzia k strate spôsobuje, že ak je konflikt prezentovaný ako snaha zabrániť strate, vedie to k väčšej podpore pre vstup do neho.

Otázka 4: Subjektívny rozdiel v úžitku medzi 900 $ a 1000 $ je výrazne nižší než medzi 100 $ a 200 $ v rámci princípu klesajúcej citlivosti.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Princíp klesajúcej citlivosti uvádza, že subjektívny rozdiel medzi 900 $ a 1000 $ je oveľa nižší než medzi 100 $ a 200 $, čo odráža klesajúci medzný úžitok a menej citlivé reakcie na zmeny vzdialenejšie od referenčného bodu.

Otázka 5: V kontexte Prospektovej teórie, aký význam má referenčný bod pre politické rozhodovanie a správanie voličov podľa poskytnutých materiálov?

A. Voliči vnímajú politické programy a kandidátov inak v závislosti od toho, či je aktuálny stav (status quo) vnímaný ako zóna zisku alebo straty.

B. Referenčný bod určuje, či voliči preferujú rizikové správanie pri prospektoch vedúcich k zisku, alebo averziu k riziku pri prospektoch vedúcich k stratám.

C. Politici môžu ovplyvňovať vnímanie voličov prácou s referenčným bodom, čím menia ich ochotu voliť incumbenta alebo vyzývateľa.

D. Význam referenčného bodu spočíva v tom, že bez ohľadu na rámovanie problému vedie vždy k rovnakým preferenciám pri rozhodovaní o alternatívach.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, dôležitosť referenčného bodu v politike je kľúčová. Voliči vnímajú ekonomické programy a kandidátov odlišne v závislosti od toho, či je aktuálny stav (status quo) vnímaný ako dobrý (zóna zisku) alebo zlý (zóna straty), čo ovplyvňuje ich averziu k riziku alebo ochotu riskovať (napríklad voľba incumbenta alebo vyzývateľa). Politici môžu s týmto referenčným bodom pracovať a ovplyvňovať jeho vnímanie. Tvrdenie, že referenčný bod určuje preferenciu rizika pri ziskoch a averziu k riziku pri stratách, je v rozpore s princípmi Prospektovej teórie, ktorá uvádza, že pri prospektoch vedúcich k zisku je tendencia vyhnúť sa riziku a pri prospektoch vedúcich k stratám je tendencia vyhľadávať riziko. Posledná možnosť je v rozpore s princípom invariancie v Prospektovej teórii, ktorá tvrdí, že rámovanie je kľúčové a rôzny popis vedie k rôznym preferenciám.