Tanec v starovekom Grécku nebol len obyčajnou zábavou, ale hlboko zakorenenou súčasťou náboženského života, kultúry a výchovy. Bol to spôsob, ako oslavovať bohov, vyjadrovať emócie a dokonca formovať charakter občanov. Pre študentov je tanec v starovekom Grécku fascinujúcou témou, ktorá odkrýva bohatstvo gréckej civilizácie.
Historické obdobia a vývoj tanca v starovekom Grécku
Dejiny starovekého Grécka delíme do štyroch hlavných období, pričom každé prinieslo svoj vlastný prínos do tanečného umenia a kultúry. Pochopenie týchto epoch je kľúčové pre celkový rozbor tanca v starovekom Grécku.
Obdobie Krétsko-Mykénskej kultúry (3000 až 1200 p.n.l.)
Toto bolo obdobie vysoko vyspelej kultúry, ktorá slúžila ako spojnica medzi orientálnymi civilizáciami a starovekým Gréckom. Vznikala triedna spoločnosť a štát, prebiehal hospodársky a kultúrny rozmach, pričom politickým a kultúrnym centrom sa stali Mykény.
Archaická doba (1200 až 600 p.n.l.)
V tomto období nastal rozvoj otrokárstva, vznikali kráľovské mestá a rozvíjalo sa poľnohospodárstvo, remeslá a obchod. V roku 776 p.n.l. sa konali prvé historické olympijské hry. Už v tomto čase boli známe významné tance:
- Geranos: Radostný kruhový tanec slúžiaci na zábavu.
- Choros: Kruhový tanec, ktorý napodobňoval stvorenie sveta a harmonický pohyb hviezdnej sústavy.
Klasická doba mestských štátov (600 až 338 p.n.l.)
Toto je vrcholné obdobie gréckeho staviteľstva, sochárstva a dramatického umenia. Tanečné umenie v tomto čase výrazne ovplyvňovali dva najväčšie mestské štáty – Atény a Sparta.
Atény: Umenie a scenické tance
Atény boli centrom kultúry s vysokou úrovňou výchovy, ktorej cieľom bola kalokagatia (harmónia tela a ducha). V Aténach sa tancovala:
- Pyrrhiché: Bojový tanec. Zatiaľ čo inde ho muži tancovali v plnej zbroji, v Aténach neobsahoval bojové prvky. Mal dej a pomáhal rozvoju scénického umenia.
Najväčším sviatkom bol Panatenajský sprievod, ktorý sa konal na počesť ochrankyne mesta Atény. Slávnosti začínali súťažnými hrami a pretekmi, po ktorých nasledoval samotný sprievod.
Sparta: Bojová výchova a tanec
Sparta bola založená na vojenskej výchove, kde kultúra zaostávala v porovnaní s Aténami a bol vytvorený peloponézsky spolok. Tanečná výchova bola v Sparte úzko spojená s bojovou prípravou. Chlapci sa už od 7 rokov učili bojový tanec Pyrrhiché v plnej zbroji.
Ďalšími bojovými tancami boli:
- Embareton
- Gimnopaydeum: Slávnostnejší bojový tanec.
Zaujímavosťou je, že Pyrrhiché tancovali aj ženy, pričom tanec znázorňoval šikovnosť a hravosť. Ďalším významným ženským tancom bol Kariatýd – dôstojný tanec na pološpičkách s opatrnými pohybmi. Tanečnice používali na ozdobu ovocie alebo košík s ovocím na hlave.
Helenistická doba (338 až 30 p.n.l.)
V tomto období boli významnými udalosťami Apollónske mystériá na jar a v lete na počesť boha Apolóna. V zime sa konali Dionýzske mystériá na počesť boha Dionýza, ktoré prebiehali počas najväčšej tmy za sprievodu fakieľ.
Z týchto zúrivých mystérií sa postupne vyvinula dráma, ktorej hlavnou postavou bol boh Dionýzos. Ušľachtilovaním a vylepšovaním drámy vznikla tragédia, ktorej predmetom bol život, smrť a vzkriesenie Dionýza.
Dionýzske slávnosti a divadelné tance
Kult Dionýza bol v starovekom Grécku veľmi dôležitý a spájali sa s ním štyri hlavné druhy slávností, ktoré výrazne ovplyvnili vývoj tanca a drámy. Tento prehľad tanca v antickom Grécku by nebol úplný bez zmienky o nich.
- Malé Dionýzie (dedinské): Pozostávali z veselých zábav a hlučných karnevalových sprievodov.
- Lenaje: Začínali slávnostným sprievodom a pokračovali predstaveniami tragédií a komédií.
- Anthesterie: Trojdňové slávnosti vítajúce príchod jari a Dionýza do mesta. Sústredili sa na hlučnú zábavu, oslavovali ochutnávanie vína, kvitnutie nového viniča a odchod zimy, pričom sa spomínalo aj na mŕtvych.
- Veľké Dionýzie (mestské): Miesto slávnostných sprievodov, veselých nočných karnevalov, žartovných hier a vystúpení rôznych zborov, ktoré spevom a tancom oslavovali boha Dionýza.
Antické divadelné priestory boli stavané tak, aby mal každý divák možnosť všetko vidieť, preto herci museli vedieť hrať na všetky strany. Miesto, kde sa odohrávala dráma, sa nazývalo Orchestra.
- Tanečník: Orchestai
- Autor tanca: Orchestés
- Ten, ktorý naštudoval tance: Orchesto
Významnými pedagógmi boli Didaskalom (učil elementárne umenie) a Peidotrib.
Slávni spisovatelia drám ako Aischylos, Sofokles a Euripides boli kľúčovými pre rozvoj divadla. Spolu s tragédiou sa vyvíjala aj komédia, v ktorej sa tancovali:
- Kordax a Bibásis: Grécke tance skočného charakteru.
- Sikinnis: Tanec v satirických hrách, s rýchlymi pohybmi a temperamentným, no nie groteskným výrazom.
Klasifikácia tancov: Pohľad filozofov
Filozofi a teoretici tanca, ako Platón a Aristoxenos, poskytli cenné charakteristiky tanca v starovekom Grécku a ich systematizáciu.
Delenie podľa Platóna (žiaka Sokrata)
Platón vo svojich Zákonoch rozdeľuje tance do troch skupín, považujúc tanec za prostriedok dosahovania harmónie a rovnováhy. Znalosť vznešených tancov považoval za súčasť dobrej výchovy.
- Vznešené (lyrické tance): Kariatid, Kladhos, Gelados.
- Vážne (bojové tance): Sparťanské Pyrrhiché, Gimnopaydeum, Embareton.
- Bezuzdné: Tance extatického charakteru, súvisiace s kultom Dionýza.
Delenie podľa Aristoxena (žiaka Aristotela)
Aristoxenos klasifikoval scénické tance takto:
- Emmeleia: Slávnostný dórskeho charakteru, používaný v tragédii.
- Kordax: Divoký groteskný tanec, tancovaný v komédii.
- Sikinnis: Rýchly, bujný, ale nie groteskný tanec, používaný v satirických hrách.
Často kladené otázky o tanci v starovekom Grécku
Pre lepšie pochopenie tanca v starovekom Grécku a prípravu na maturitné otázky, sú tu odpovede na bežné otázky študentov:
Aký bol hlavný účel tanca v starovekom Grécku?
Hlavným účelom tanca v starovekom Grécku bola oslava bohov, rituálne vyjadrenie emócií, účasť na náboženských mystériách a divadelných predstaveniach. Taktiež slúžil na výchovu (najmä vojenskú v Sparte), zábavu a ako prostriedok na dosiahnutie harmónie a rovnováhy (podľa Platóna).
Ktoré tance boli spojené s kultom Dionýza?
S kultom Dionýza boli spojené extatické, bezuzdné tance, ktoré sa vyvinuli z Dionýzskych mystérií. V divadelných komédiách sa tancovali Kordax a Bibásis, zatiaľ čo v satirických hrách bol populárny Sikinnis. Všetky štyri druhy Dionýzskych slávností – Malé Dionýzie, Lenaje, Anthesterie a Veľké Dionýzie – zahŕňali tanec ako kľúčovú súčasť osláv.
Ako sa líšil tanec v Aténach a Sparte?
V Aténach bol tanec súčasťou vyššej kultúry a scénického umenia, často mal dej a napomáhal rozvoju drámy (napríklad Pyrrhiché s divadelnými prvkami). Výchova smerovala k harmónii. V Sparte bol tanec primárne spojený s vojenskou výchovou. Chlapci sa od útleho veku učili bojové tance ako Pyrrhiché, Embareton a Gimnopaydeum v plnej zbroji, zdôrazňujúc fyzickú zdatnosť a bojové umenie.
Aké druhy tancov rozlišoval Platón?
Platón, žiak Sokrata, rozdeľoval tance do troch hlavných skupín: vznešené (lyrické), vážne (bojové) a bezuzdné (extatické). Vznešené tance ako Kariatid považoval za dôležité pre dobrú výchovu, zatiaľ čo bezuzdné tance spájal s kultom Dionýza.