Tanec v starovekej gréckej kultúre

Tanec v starovekej gréckej kultúre bol neoddeliteľnou súčasťou života, náboženských rituálov, športových udalostí a dramatického umenia. Od radostných kruhových tancov až po bojové choreografie a divadelné predstavenia, tanec odrážal hodnoty a vývoj starovekej gréckej spoločnosti. Pre študentov histórie a kultúry je pochopenie tanca kľúčové pre celkové pochopenie tejto fascinujúcej epochy.

Historický prehľad tanca v starovekom Grécku

Dejiny Grécka delíme do štyroch hlavných období, ktoré formovali aj vývoj tanca:

1. OBDOBIE KRÉTSKO-MYKÉNSKEJ KULTÚRY (3000 až 1200 p.n.l.): V tejto vysoko vyspelej kultúre, ktorá slúžila ako spojnica medzi orientom a starovekým Gréckom, dochádza k rozmachu hospodárstva a kultúry, s Mykénami ako politickým a kultúrnym centrom.
2. ARCHAICKÁ DOBA (1200 až 600 p.n.l.): Obdobie rozvoja otrokárstva, vzniku kráľovských miest a rozmachu poľnohospodárstva, remesiel a obchodu. V roku 776 p.n.l. sa konali prvé historické olympijské hry. Poznáme radostné kruhové tance ako GERANOS (pre zábavu) a CHOROS (napodobňujúci stvorenie sveta a pohyb hviezd).
3. KLASICKÁ DOBA MESTSKÝCH ŠTÁTOV (600 až 338 p.n.l.): Vrcholné obdobie staviteľstva, sochárstva a dramatického umenia (tragédie). Tanečné umenie tu určovali najmä mestské štáty Atény a Sparta.
4. HELENISTICKÁ DOBA (338 až 30 p.n.l.): Charakterizovaná významnými náboženskými slávnosťami, z ktorých sa vyvinulo divadlo.

Náboženské tance a mystériá

V helenistickej dobe boli na jar a v lete významné APOLLÓNSKE MYSTÉRIÁ na počesť boha Apolóna. V zime sa konali DIONÝZSKE MYSTÉRIÁ na počesť boha Dionýza, ktoré prebiehali za najväčšej tmy so sprievodom fakieľ.

Z týchto zúrivých mystérií sa postupne vytvorila dráma, kde hlavnou postavou bol boh Dionýzos. Zušľachťovaním a vylepšovaním drámy vznikla tragédia, ktorej predmetom bol život, smrť a vzkriesenie Dionýza.

Kult Dionýza a jeho slávnosti

Rozlišujeme štyri druhy slávností spojených s kultom Dionýza:

1. MALÉ DIONÝZIE (dedinské): Veselé zábavy a hlučné karnevalové sprievody.
2. LENAJE: Začínali slávnostným sprievodom a pokračovali predstaveniami tragédií a komédií.
3. ANTHESTERIÉ: Trojdňové slávnosti vítajúce príchod jari a Dionýza do mesta. Sústredili sa na hlučnú zábavu, oslavu ochutnávania vína, kvitnutia nového viniča, odchodu zimy a spomínali na mŕtvych.
4. VEĽKÉ DIONÝZIE (mestské): Miesto slávnostných sprievodov, veselých nočných karnevalov, žartovných hier a vystúpení rôznych zborov, ktoré spevom a tancom oslavovali boha Dionýza. Antické priestory boli stavané tak, aby mal každý divák dobrý výhľad, preto herci museli vedieť hrať na všetky strany.

Tanečná výchova v Aténach a Sparte

Počas klasickej doby určovali tanečné umenie dva mestské štáty – Atény a Sparta, pričom každý mal odlišný prístup.

Atény: Harmónia a scénické umenie

Atény kládli dôraz na vyššiu kultúru a výchovu, cieľom ktorej bol ideál kalokagatie (krásy a dobra). Nachádzal sa tu bojový tanec Pyrrhiché, ktorý obyčajne tancovali muži v plnej zbroji. V Aténach však Pyrrhiché neobsahoval bojové prvky, mal dej a napomáhal rozvoju scénického umenia.

Najväčším sviatkom bol Panathenajský sprievod, tancovaný na počesť ochrankyne mesta Atény. Slávnosť začínala súťažnými hrami, pretekmi a následne pokračovala sprievodom.

Ženy v Aténach tancovali tanec Kariatyd – dôstojný tanec na pološpičkách s opatrnými pohybmi. Na ozdobu používali ovocie alebo košík na hlave s ovocím. Tento tanec znázorňoval šikovnosť a hravosť.

Sparta: Vojenská príprava a disciplína

Sparta zakladala svoju výchovu na vojenskej príprave, a preto kultúra zaostávala. Bola tu vytvorená peloponézska liga. Tanečná výchova v Sparte bola úzko spojená s bojovou prípravou. Chlapci sa už od 7 rokov učili bojové Pyrrhiché v plnej zbroji.

Ďalšími bojovými tancami boli Embareton a slávnostnejší bojový tanec Gimnopaydeum. Aj ženy tancovali Pyrrhiché, čo podčiarkovalo celospoločenský dôraz na fyzickú zdatnosť.

Tanec v gréckej dráme

Grécka dráma sa vyvíjala z Dionýzskych mystérií a tanec v nej hral kľúčovú úlohu. Miesto, kde sa odohrávala dráma, sa nazývalo Orchestra. Samotný tanečník bol Orchestai, autor tanca Orchestés a ten, kto naštudoval tance, bol Orchesto.

Slávnymi pisateľmi drám boli Aischylos, Sofokles a Euripides. S tragédiou sa vyvíjala aj komédia.

Druhy tancov v dráme

• Kordax a Bibasis: Grécke tance skočného charakteru, tancované v komédiách.
• Sikinnis: Tanec zo satirických hier, rýchlejší, s roztopenými rukami, veľmi temperamentný, ale nie groteskný.

Pedagógovia tanca a drámy

• Didaskalom: Pedagóg, ktorý vyučoval elementárne základy (podľa niektorých zdrojov, v kontexte drámy to bol aj ten, kto učil hercov, režisér).
• Peidotrib: Učiteľ telesnej výchovy, ktorý sa venoval aj nácviku tancov.

Filozofické pohľady na tanec: Platón a Aristoxenos

Delenie tancov podľa Platóna

PLATÓN, žiak Sokrata, vo svojich Zákonoch rozdeľoval tance do troch skupín:

1. Vznešené: Lyrické tance ako Kariatyd, Kladhos, Gelados. Platón považoval tanec za prostriedok dosahovania harmónie a rovnováhy. Podľa neho k dobrej výchove patrí znalosť vznešených tancov.
2. Vážne: Bojové tance, medzi ktoré patrili spartánske Pyrrhiché, Gimnopaydeum, Embareton.
3. Bezuzdné: Tance extatického charakteru, súvisiace s kultom Dionýza.

Klasifikácia scénických tancov podľa Aristoxena

ARISTOXENOS, žiak Aristotela, klasifikoval scénické tance takto:

• V tragédii sa tancovala Emmeleia, ktorá mala slávnostný dórskeho charakter.
• V komédii sa tancoval divoký, groteskný tanec Kordax.
• V satirických hrách sa tancoval rýchly, bujný, ale nie groteskný tanec Sikinnis.

Objavovanie starovekej gréckej kultúry

O starovekej gréckej kultúre sa dozvedáme vďaka nespočetnému množstvu sôch, obrazov na vázach a textov, spomedzi ktorých sú najvýznamnejšie Homérove eposy Ílias a Odysea.

Najčastejšie otázky (FAQ) o tanci v starovekom Grécku

Aký bol význam tanca v starovekej gréckej spoločnosti?

Tanec v starovekej gréckej spoločnosti mal mnohostranný význam. Bol súčasťou náboženských rituálov a mystérií (napríklad Dionýzskych a Apollónskych), slávností, športových hier, výchovy (najmä v Sparte) a bol základom dramatického umenia, z ktorého sa vyvinula tragédia a komédia.

Ako sa líšila tanečná výchova v Aténach a Sparte?

V Aténach bola tanečná výchova spojená s ideálom kalokagatie, zameraná na harmóniu a rozvoj scénického umenia, s tancom Pyrrhiché bez bojových prvkov. V Sparte bola tanečná výchova výlučne vojenská, chlapci sa už od siedmich rokov učili bojové tance Pyrrhiché, Embareton a Gimnopaydeum v plnej zbroji, s cieľom fyzickej zdatnosti a disciplíny.

Ktorí filozofi sa zaoberali tancom a ako ho delili?

Dôležitými filozofmi, ktorí sa zaoberali tancom, boli Platón a Aristoxenos. Platón rozdelil tance do troch skupín: vznešené (lyrické), vážne (bojové) a bezuzdné (extatické, spojené s kultom Dionýza). Aristoxenos klasifikoval scénické tance na Emmeleiu (tragédia), Kordax (komédia) a Sikinnis (satirické hry).