Test na Sympatolytiká: Mechanizmy a použitie

Otázka 1: Prazosín vykazuje výraznú reflexnú tachykardiu v porovnaní s neselektívnymi alfa-lytikami.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že prazosín, ako vysoko selektívny alfa 1 agonista, spôsobuje relatívnu absenciu tachykardie v porovnaní s neselektívnymi alfa-lytikami.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne opisuje krok v procese syntézy noradrenalínu v adrenergickej synapse?

A. Tyrozín sa premieňa na dopamín pomocou tyrozínkinázy.

B. L-DOPA sa dekarboxyláciou mení na dopamín.

C. Dopamín sa mení na noradrenalín prostredníctvom katechol-O-metyltransferázy (COMT).

D. Vezikulárny transportér monoamínov (VMAT) transportuje noradrenalín do vezikúl.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov sa L-DOPA dekarboxyláciou mení na dopamín, čo je kľúčový krok v syntéze noradrenalínu. Tyrozín sa mení na L-DOPU tyrozínkinázou, nie priamo na dopamín. Dopamín sa mení na noradrenalín prostredníctvom dopamín-β-hydroxylázy, nie COMT, ktorá je enzýmom degradácie. VMAT transportuje dopamín do vezikúl, nie noradrenalín.

Otázka 3: Je pravda, že glukagón nie je indikovaný ako antidótum pri intoxikácii beta blokátormi?

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Glukagón je v študijných materiáloch uvedený ako antidótum (agonista Gs rcp) pri intoxikácii beta blokátormi v dávke 2,5 - 8 mg/h.

Otázka 4: Beta blokátory sú indikované na liečbu akútneho kongestívneho srdcového zlyhania.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov sú beta blokátory kontraindikované (KI) pri akútnom kongestívnom srdcovom zlyhaní.

Otázka 5: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o účinkoch beta blokátorov na organizmus sú pravdivé?

A. Znižujú sekréciu renínu z juxtaglomerulárneho aparátu.

B. Vedú k relaxácii hladkého svalstva bronchov.

C. Zvyšujú plazmatické hladiny TAG a LDL a znižujú hladiny HDL.

D. Zvyšujú periférnu rezistenciu blokádou β2 receptorov a stimuláciou α1 receptorov.

Vysvetlenie: Beta blokátory znižujú sekréciu renínu blokádou β1 receptorov juxtaglomerulárneho aparátu. Blokáda β2 receptorov v hladkom svalstve dýchacích ciest vedie k zvýšeniu kontraktility a bronchokonstrikcii, nie k relaxácii. V metabolizme lipidov inhibujú lipolýzu, čo vedie k zvýšeniu TAG a LDL a zníženiu HDL. V cievach zvyšujú periférnu rezistenciu blokádou β2 receptorov a stimuláciou α1 receptorov.