Zhrnutie na Suezská kríza (1956)

## Úvod Suezská kríza 1956 je konflikt, ktorý vypukol po znárodnení Suezského prieplavu egyptským prezidentom Gamálom Násiřom v júli 1956. Tento materiál vysvetľuje príčiny krízy, politické a vojenské kroky zúčastnených strán a priebeh konfliktu tak, aby študent mimo formálnej výuky porozumel udalostiam a ich kontextu. ## Prečo bol Suez dôležitý > Definícia: Suezský prieplav je 192 km dlhý umelý kanál spájajúci Stredozemné more s Červeným morom. - Prepojenie medzi **Európou** a **Áziou**. - Pred rokom 1956 kanaĺom preplávalo približne **766 lodí mesačne**. - Cez prieplav prechádzali asi **dve tretiny ropy smerujúcej do Európy**. - Viac než 45 štátov profitovalo z jeho využívania. - Ročné výnosy z prieplavu boli približne **60 miliónov dolárov**. Fun fact: Znárodnenie Suezského prieplavu z roku 1956 rýchlo zmenilo geopolitické záujmy veľmocí, pretože kontrola nad prieplavom znamenala významný ekonomický a strategický vplyv. ## Nástup Gamála Násira a jeho motívy ### Politický a vnútorný kontext - Po porážke arabských krajín v roku 1948 a páde kráľa Faruka v roku 1952 nastala v Egypte republika. - Gamál Násir sa stal premiérom v roku 1954 a prezidentom v roku 1956. - Ambíciou bolo modernizovať Egypt: industrializácia, výstavba Asuánskej priehrady a posilnenie armády. > Definícia: Národný projekt je štátom vedená iniciatíva na rozvoj infraštruktúry alebo ekonomiky, často financovaná zo zahraničných aj vnútorných zdrojov. ### Zahraničnopolitické kroky - Násir nadviazal obchodné a vojenské vzťahy so Sovietskym zväzom (hlavne dovoz zbraní). - Tento posun spôsobil odliv amerického kapitálu, ktorý chcel Egypt použiť na financovanie priehrady. - V júli 1956 Násir oznámil znárodnenie Suezského prieplavu: správu prieplavu prevzal štát. ## Reakcia Veľkej Británie, Francúzska a Izraela ### Ekonomické a vlastnícke dôvody - Britské a francúzske banky a spoločnosti vlastnili veľký podiel výnosov z prieplavu (cca 40 % spojené s britskými záujmami). - Znárodnenie ohrozovalo príjmy týchto spoločností a strategický prístup k Indickému oceánu. ### Plánovaná vojenská odpoveď - Británia a Francúzsko pripravili spoločnú akciu; do plánov bol zapojený aj Izrael. - Izrael videl v konfliktu možnosť oslabiť egyptskú vojenskú hrozbu a zlepšiť svoje pozície v južnej oblasti. Did you know that v tajných rokovaniach v Paríži v októbri 1956 sa dohoda medzi Britániou, Francúzskom a Izraelom zrodila s cieľom najprv umožniť izraelské vpadnutie, po ktorom by nasledovalo angažovanie britských a francúzskych síl pod zámienkou oddelenia zúčastnených strán? ## Počiatočné vojenské operácie ### Izraelský útok (29. október 1956) - Izraelské jednotky pod velením generála Moše Dajana napadli Egypt a postupovali k Suezskému prieplavu a k prístavu Šarm aš-Šajch. - Dôvod: zabezpečiť južné hranice Izraela a vytvoriť vojenský tlak na Egypt. ### Anglo-francúzska intervencia (31. október – začiatok novembra 1956) - 31. októbra začali Briti a Francúzi letecké útoky na egyptské komunikačné uzly a infraštruktúru. - 5. novembra zahájili výsadkové operácie v Port Sáide a Port Fuade v rámci operácie zvané "Operácia Mušketier". > Definícia: Vylodenie (amfibická operácia) je vojenská akcia, pri ktorej ozbrojené sily prechádzajú z mora na súš s cieľom obsadiť príbrežné oblasti. ### Ciele operácie Mušketier - Oddeliť izraelské sily od egyptských jednotiek. - Získať kontrolu nad prieplavom a prístavmi. ## Priebeh a medzinárodný tlak - Počas invázie Násir nechal v prieplave potopiť asi 40 lodí, čím ho dočasne zablokoval. - OSN jednohlasne odsúdila anglo-francúzsku inváziu; veľkú úlohu zohral generálny tajomník Dag Hammarskjöld. - Spojené štáty vyvíjali ekonomický tlak na Britániu (hrozba finančných sankcií proti librovému trhu). - Sovietsky zväz pohrozil vojenskou intervenciou, čo zvýšilo riziko širšej konfrontácie. Fun fact: Na rozdiel od tradičnej koloniálnej praxe bola reakcia OSN a USA v tomto prípade rozhodná a prinútila britsko-francúzske sily k stiahnutiu bez priameho