Podcast o Suezská kríza (1956)

Kapitoly

Prísľub aha momentu

Prečo bol jeden kanál taký dôležitý?

Násir mení pravidlá hry

Tajný plán a prvý úder

Operácia Mušketier a reakcia sveta

Koniec jednej éry

Účty po boji

Nové rozdelenie moci

Vznik nového štátu

Vojna za nezávislosť

Zhrnutie a záver

Přepis

Nina: Za najbližších desať minút zistíte, prečo jedna kríza na Blízkom východe v roku 1956 takmer spustila tretiu svetovú vojnu. A ako definitívne ukončila éru Veľkej Británie a Francúzska ako svetových superveľmocí.

Jakub: Presne tak. Je to príbeh o rope, moci a o tom, ako sa zmenila mapa sveta. Počúvate Studyfi Podcast.

Nina: Dobre, Jakub, začnime od základov. Suezský prieplav. Je to v podstate len 192 kilometrov dlhá vodná cesta. Prečo bol taký extrémne dôležitý?

Jakub: Predstav si to ako hlavnú tepnu svetového obchodu. Spájal Európu s Áziou bez toho, aby lode museli oboplávať celú Afriku. To šetrilo týždne času a obrovské peniaze.

Nina: A predpokladám, že bol dosť vyťažený.

Jakub: Extrémne. Pred rokom 1956 ním preplávalo vyše 760 lodí mesačne. Bolo to ako diaľnica D1 v piatok poobede, ale s obrovskými tankermi.

Nina: To je dobré prirovnanie. A čo prevážali?

Jakub: Hlavne ropu. Až dve tretiny ropy smerujúcej do Európy išli práve tadiaľto. Kto kontroloval Suez, kontroloval v podstate energetický kohútik Európy.

Nina: Takže obrovská strategická aj ekonomická hodnota. Jasné.

Jakub: A potom na scénu prišiel egyptský líder, Gamál Abd an-Násir. Bol to charizmatický nacionalista, ktorý sa v roku 1954 dostal k moci a chcel Egypt modernizovať a spraviť z neho lídra arabského sveta.

Nina: Aký bol jeho plán?

Jakub: Chcel postaviť obrovskú Asuánsku priehradu, ktorá by vyrábala elektrinu pre celý Egypt. Potreboval na to ale peniaze. Pôvodne mu ich mali požičať Američania.

Nina: Ale? Cítim tam nejaké „ale“.

Jakub: Veľké ale. Násir začal nakupovať zbrane od Sovietskeho zväzu a jeho spojencov, aby mohol bojovať proti Izraelu. Američanom sa to, samozrejme, nepáčilo a finančnú pomoc stiahli.

Nina: Takže Násir bol zrazu bez peňazí na svoj vysnívaný projekt. Čo urobil?

Jakub: Urobil niečo dramatické. V júli 1956 počas prejavu v Alexandrii oznámil, že znárodňuje Suezský prieplav. V podstate povedal: „Tento kanál je náš a všetky zisky z neho pôjdu egyptskému ľudu.“

Nina: Wow. To muselo spôsobiť šok. Najmä v Londýne a Paríži, však?

Jakub: Absolútny šok. Len si predstav, že britské banky a firmy vlastnili 40% spoločnosti, ktorá kanál spravovala. Pre nich to bola krádež za bieleho dňa.

Nina: Ako teda Briti a Francúzi zareagovali?

Jakub: Okamžite začali plánovať vojenskú akciu. Vedeli však, že nemôžu len tak napadnúť Egypt. Vyzeralo by to ako starý kolonializmus. Potrebovali zámienku.

Nina: A tú im poskytol kto iný ako... Izrael.

Jakub: Presne tak. V októbri sa v Paríži tajne stretli zástupcovia Británie, Francúzska a Izraela a dohodli si plán. Bol geniálne zákerný.

Nina: Povedz nám viac.

Jakub: Plán bol takýto: Izrael zaútočí na Egypt na Sinajskom polostrove. Británia a Francúzsko potom vystúpia akože „mierotvorcovia“ a vyzvú obe strany, aby sa stiahli od prieplavu.

Nina: A keďže Egypt by to na vlastnom území určite odmietol...

Jakub: ...mali by Briti a Francúzi zámienku vojensky obsadiť zónu prieplavu, aby „ochránili medzinárodnú dopravu“. A presne to sa stalo. 29. októbra 1956 izraelské vojská pod velením generála Moše Dajana vtrhli do Egypta.

Nina: Takže plán sa začal. Čo nasledovalo po izraelskom útoku?

Jakub: O dva dni neskôr, 31. októbra, sa pridali Briti a Francúzi. Začali bombardovať egyptské letiská a vojenské ciele. A 5. novembra sa začala hlavná invázia, vylodenie v prístavoch Port Said a Port Fuad. Volala sa Operácia Mušketier.

Nina: Znie to, akoby mali všetko pod kontrolou. Prečo to teda pre nich dopadlo tak katastrofálne?

Jakub: Pretože podcenili reakciu zvyšku sveta. A hlavne dvoch nových superveľmocí – USA a Sovietskeho zväzu. Obom sa tento krok vôbec nepáčil.

Nina: Prečo? Veď USA boli spojencom Británie.

Jakub: Áno, ale Američania sa báli, že táto agresia vženie celý arabský svet do náručia Sovietov. Finančne pritlačili na Britániu a pohrozili, že spôsobia kolaps britskej libry.

Nina: A Sovietsky zväz?

Jakub: Ten zašiel ešte ďalej. Pohrozil, že je pripravený použiť silu a dokonca aj jadrové zbrane na „rozdrvenie agresorov“. V liste britskému premiérovi sa písalo, že vojna môže eskalovať do tretej svetovej vojny.

Nina: Takže na jednej strane finančná hrozba od spojenca a na druhej strane hrozba jadrovej vojny od nepriateľa. To je dosť zlá pozícia.

Jakub: Presne. Briti a Francúzi nemali na výber. Ráno 7. novembra súhlasili so zastavením paľby. Do Vianoc sa museli ich vojská potupne stiahnuť.

Nina: Aké boli teda konečné dôsledky tejto krízy?

Jakub: Pre Britániu a Francúzsko to bola obrovská geopolitická prehra. Ukázalo sa, že bez súhlasu USA už nedokážu presadiť svoju vôľu. Ich éra ako svetových impérií sa definitívne skončila.

Nina: A pre Násira?

Jakub: Hoci vojensky prehral, politicky bol obrovským víťazom. Stal sa hrdinom arabského sveta, ktorý sa postavil starým koloniálnym mocnostiam. A Suezský prieplav mu zostal.

Nina: Takže zhrnuté, Suezská kríza bola momentom, kedy sa svetový poriadok zmenil. Staré mocnosti odišli zo scény a nahradili ich USA a ZSSR, ktoré si rozdelili svet na ďalších takmer 40 rokov.

Jakub: Presne tak. Bol to zlomový bod Studenej vojny. A práve o jednom z jej najhorúcejších konfliktov, Vietnamskej vojne, si povieme viac už o chvíľu.

Nina: A poďme teraz na tie dôsledky, ktoré si načrtol. Aké boli vlastne straty po takomto krátkom, ale intenzívnom konflikte?

Jakub: Boli obrovské. Celkovo sa zapojilo vyše dvestotisíc vojakov. O život prišli asi dvetisíc Egypťanov a dvestopäťdesiat Izraelčanov. A materiálna škoda? Odhaduje sa na neuveriteľných sedem miliárd dolárov.

Nina: To sú šialené čísla. Ale kto z toho teda vyšiel ako politický víťaz a kto ako porazený?

Jakub: A tu je tá najväčšia irónia celej krízy. Hoci Egypt vojensky prehral, jeho prezident Násir sa stal hrdinom arabského sveta. Viete si to predstaviť? Prehráte bitku, ale vyhráte popularitu. Prieplav mu zostal a začal sa silno zbližovať so Sovietskym zväzom.

Nina: Takže klasický prípad, keď vojenská prehra znamená politické víťazstvo. A čo ostatní? Izrael, Británia, Francúzsko?

Jakub: Izrael všetkým ukázal, že je vojenskou silou, s ktorou treba počítať. Za menej ako týždeň porazil Sovietmi vyzbrojenú egyptskú armádu. No a Británia a Francúzsko? Tie potvrdili svoju pozíciu... povedzme "veľmocí druhej kategórie".

Nina: Takže to bol ich posledný pokus hrať prvé husle bez dovolenia Američanov?

Jakub: Presne tak. Britský premiér Anthony Eden musel dokonca odstúpiť. Svet mal odrazu len dve skutočné superveľmoci – USA a ZSSR. A tým sa definitívne zmenili pravidlá hry.

Nina: Takže Suez bol bodom, kde sa starý koloniálny svet zrútil a naplno začala éra Studenej vojny.

Jakub: Áno. A o jednom z najhorúcejších konfliktov tejto éry, vojne vo Vietname, si povieme viac už o chvíľu.

Nina: A ďalší konflikt, ktorý redefinoval mapu Blízkeho východu, bol vznik Izraela. To je ďalšia obrovská a dôležitá téma.

Jakub: Obrovská a extrémne zložitá. Po rokoch napätia bol štát Izrael konečne vyhlásený 14. mája 1948. Jeho prvým premiérom sa stal David Ben Gurion.

Nina: Predpokladám, že susedné arabské štáty neposielali gratulačné telegramy, však?

Jakub: To teda nie. Hneď na druhý deň spojené sily Egypta, Iraku, Sýrie, Libanonu a ďalších zaútočili. Bol to okamžitý test prežitia.

Nina: Takže obrovská presila proti novému štátu. Aké boli šance?

Jakub: Na papieri malé. Arabské armády mali viac vojakov, ale izraelské sily boli oveľa kvalitnejšie a lepšie organizované. Bojovali doslova o všetko.

Nina: A ako to celé dopadlo?

Jakub: Vojna sa skončila prímerím až v júli 1949. OSN stanovila takzvanú zelenú líniu, no arabské štáty Izrael stále neuznali. Bol to len začiatok ďalších desaťročí konfliktov.

Nina: Wow. Takže, aby sme to zhrnuli... dnes sme prebrali Suezskú krízu aj vznik Izraela. Dva kľúčové momenty, ktoré zásadne ovplyvnili druhú polovicu 20. storočia.

Jakub: Presne tak. Dúfame, že vám tento rýchly prehľad pomohol zorientovať sa. Učte sa s nami aj nabudúce!

Nina: Počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa!