Podcast o Streptococcus: Charakteristika, Diagnostika a Liečba

Kapitoly

Príbeh o bežnej angíne

Čo sú streptokoky?

Ako ich delíme?

Zbrane Streptococcus pyogenes

Bakteriálne zbrane

Od angíny po fasciitídu

Neskoré následky

Streptokok skupiny B

Zhrnutie a záver

Přepis

Michal: Predstavte si študenta, volajme ho Martin. Týždeň pred dôležitou skúškou ho začne škriabať v hrdle. Najprv to ignoruje, veď to prejde. No bolesť sa stupňuje, pridá sa horúčka a Martin ledva prehltne. Klasická angína, povie si. Ale čo ak za tým stojí baktéria, ktorá dokáže oveľa viac, než len pokaziť skúškové obdobie?

Barbora: Presne tak. A práve o tejto baktérii a jej príbuzných sa dnes budeme rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast.

Michal: Dobre, Barbora, poďme na to. Čo sú to vlastne streptokoky? Viem, že sú to baktérie, ale čo ich odlišuje napríklad od stafylokokov, o ktorých sme hovorili minule?

Barbora: Skvelá otázka, Michal. Streptokoky sú grampozitívne koky, ktoré pod mikroskopom vyzerajú ako retiazky alebo dvojice. Na rozdiel od stafylokokov sú kataláza negatívne a sú takzvané homofermentatívne.

Michal: Homo... čo? To znie ako nejaké zaklínadlo.

Barbora: Je to jednoduchšie, než to znie. Znamená to len, že konečným produktom ich metabolizmu je kyselina mliečna. Ale pre diagnostiku je kľúčové ich ďalšie delenie.

Michal: A ako ich teda môžeme triediť? Existuje nejaký systém?

Barbora: Existuje ich hneď niekoľko. Najznámejšia je Lancefieldovej klasifikácia, ktorá ich delí do skupín podľa antigénu v bunkovej stene. Máme skupiny A, B, C, D a tak ďalej, až po U.

Michal: Takže nás dnes bude zaujímať hlavne abeceda na začiatku. Kto patrí do skupiny A a B?

Barbora: Presne. Do skupiny A patrí veľmi známy Streptococcus pyogenes, typický pôvodca angíny. A do skupiny B zase Streptococcus agalactiae. Ďalší dôležitý spôsob delenia je podľa toho, čo robia na krvnom agare.

Michal: To znie trochu... krvavo.

Barbora: Trochu. Hovoríme tomu hemolýza. Beta-hemolytické, ako S. pyogenes, úplne rozložia červené krvinky a vytvoria okolo seba priehľadnú zónu. Alfa-hemolytické spôsobujú len čiastočnú, zelenkastú hemolýzu a gama-hemolytické sú v podstate pacifisti – nerobia žiadnu hemolýzu.

Michal: Pacifisti, to si zapamätám. Poďme sa teda pozrieť na toho hlavného útočníka, Streptococcus pyogenes.

Barbora: Určite. S. pyogenes je významný ľudský patogén. Šíri sa hlavne kvapôčkovou infekciou a spôsobuje infekcie kože a dýchacích ciest. A jeho sila spočíva v jeho faktoroch virulencie.

Michal: To sú v podstate jeho zbrane, však?

Barbora: Presne tak. Má celulárne aj extracelulárne. Z tých celulárnych je absolútne kľúčový M proteín. Pôsobí antifagocytárne, teda bráni bunkám nášho imunitného systému, aby ho pohltili. Kmene bez M proteínu sú v podstate neškodné.

Michal: A čo ten obal, to puzdro?

Barbora: Aj to je dôležité. Je z kyseliny hyalurónovej, čo je látka, ktorú máme bežne v tele. Imunitný systém ho preto ťažko rozpoznáva. Je to taký neviditeľný plášť.

Michal: Prefíkané. A aké má zbrane mimo svojho tela? Tie extracelulárne?

Barbora: Tu je hviezda programu streptolyzín O. Je to toxín, ktorý doslova vytvára póry v membránach našich buniek a tým ich ničí. A práve proti nemu si telo tvorí protilátky, ktoré meriame v známom ASLO teste, aby sme dokázali prekonanú infekciu.

Michal: Takže to máme za sebou. A teraz nás čaká posledná, ale o to dôležitejšia skupina na dnes — beta-hemolytické streptokoky. Znie to trochu ako zo sci-fi filmu, však?

Barbora: Možno trochu. Ale tieto baktérie sú až príliš reálne. A majú v arzenáli niekoľko naozaj nepríjemných toxínov a enzýmov, ktoré im pomáhajú v tele napáchať škody.

Michal: Aké sú to zbrane? Povedzme si o nich viac.

Barbora: Tak napríklad majú streptolyzín S. Ten je zodpovedný za úplnú hemolýzu, o ktorej sme hovorili – to je to úplné rozloženie červených krviniek. A čo je zákerné, je neantigénny, takže telo si proti nemu nevytvára protilátky.

Michal: Čiže telo ho nevidí prichádzať.

Barbora: Presne tak. Potom je tu erytrogénny, alebo inak pyrogénny exotoxín. Ten produkujú hlavne streptokoky skupiny A, B a C. A práve tento toxín spôsobuje typickú vyrážku pri šarlachu.

Michal: Aha, takže to nie je priamo baktéria, ale jej toxín, čo robí tú vyrážku?

Barbora: Áno. A v najhoršom prípade môže spôsobiť až syndróm streptokokového toxického šoku. To je v podstate prehnaná, život ohrozujúca zápalová odpoveď celého tela.

Michal: To znie desivo. A to ešte nie je všetko, však?

Barbora: Nie. Majú aj streptokinázu, ktorá rozpúšťa krvné zrazeniny, a hyaluronidázu, ktorá im pomáha šíriť sa v tkanivách ako nôž maslom. Je to v podstate ich invázny tím.

Michal: Dobre, poďme na konkrétne ochorenia. Čo všetko môžu tieto streptokoky spôsobiť? Väčšina z nás si ich asi spája s angínou.

Barbora: To je správne. Akútna tonzilitída, teda angína, je klasika. Horúčka, biele povlaky na mandliach, zväčšené uzliny. Ale čo je zaujímavé, typicky pri nej nebýva nádcha ani kašeľ.

Michal: To je dobrý rozlišovací znak. A komplikáciou angíny je spomínaný šarlach?

Barbora: Áno, s vyrážkou a takzvaným jahodovým jazykom. Okrem dýchacích ciest ale napádajú aj kožu. Môžu spôsobiť impetigo, čo sú hnisavé pľuzgiere, alebo erysipel, známy ako ruža.

Michal: Ruža? To znie tak nevinne...

Barbora: Nenechaj sa oklamať názvom. Je to nepríjemný zápal kože a podkožia, najčastejšie na tvári alebo na nohách. Ale najhoršou kožnou infekciou je nekrotizujúca fasciitída.

Michal: To je tá, ktorú médiá volajú „mäsožravá baktéria“?

Barbora: Presne tá. Je to extrémne rýchla a ničivá infekcia hlbokých tkanív. Dokáže prepuknúť v plnej sile v priebehu pár hodín, často po úplne bezvýznamnom poranení. Liečba musí byť okamžitá a radikálna.

Michal: Čo to znamená?

Barbora: Znamená to chirurgické odstránenie všetkého odumretého tkaniva, čo niekedy vedie až k amputácii. Aj napriek tomu je úmrtnosť až 50%. Je to naozaj boj o čas.

Michal: Uf, to je vážne. A existujú aj nejaké... oneskorené problémy po prekonaní infekcie?

Barbora: Bohužiaľ áno. A sú zákerné, lebo sa objavia týždne po tom, čo sa človek cíti zdravý. Hovoríme o reumatickej horúčke a poststreptokokovej glomerulonefritíde.

Michal: Ako to funguje? Baktéria v tele predsa už nie je.

Barbora: Baktéria nie, ale protilátky áno. Pri reumatickej horúčke si telo vytvorí protilátky proti M-proteínu streptokoka. Problém je, že tieto protilátky začnú omylom útočiť na vlastné tkanivá – hlavne na srdce, kĺby a cievy.

Michal: Takže vlastný imunitný systém útočí na telo. To je dôvod, prečo sa angína musí vždy liečiť antibiotikami, aj keď sa človek cíti lepšie?

Barbora: Presne si to vystihol! Práve kvôli prevencii týchto neskorých následkov. A podobný mechanizmus je aj pri glomerulonefritíde, kde imunitné komplexy poškodzujú obličky.

Michal: Dobre, to bol teda Streptococcus pyogenes, skupina A. Ale spomínala si aj skupinu B. Je v niečom iná?

Barbora: Je. Volá sa Streptococcus agalactiae a je to taký tichý spoluobčan. Bežne žije v tráviacom trakte a vo vagíne mnohých žien bez toho, aby spôsoboval akékoľvek problémy.

Michal: Kde je teda háčik?

Barbora: Háčik nastáva pri pôrode. Ak je matka nosičkou, môže preniesť baktériu na novorodenca. A pre maličké bábätko, ktorého imunita ešte nie je zrelá, to môže byť fatálne.

Michal: Čo to pre novorodenca znamená?

Barbora: Môže to spôsobiť sepsu, zápal pľúc alebo meningitídu. Preto sa robí skríning – tehotným ženám sa pred pôrodom robí výter. Ak je výsledok pozitívny, počas pôrodu dostanú preventívne do žily antibiotiká, aby sa dieťatko ochránilo.

Michal: Takže aj tu platí, že prevencia je kľúčová. Liečba je potom podobná?

Barbora: Áno, našťastie sú tieto streptokoky stále veľmi dobre citlivé na starý dobrý penicilín. Pri alergii máme samozrejme aj iné možnosti.

Michal: Super. Tým sme sa dostali na koniec nášho dnešného mikrobiologického maratónu. Barbora, skúsme to celé na záver v rýchlosti zhrnúť.

Barbora: Jasné. Prešli sme si tri veľké rody baktérií. Stafylokoky, často s rezistenciou na antibiotiká, spôsobujúce od kožných infekcií až po sepsu. Enterokoky, ktoré sú súčasťou našej črevnej flóry, no nebezpečné v nemocničnom prostredí. A nakoniec streptokoky, ktoré stoja za angínou, šarlachom, ale aj život ohrozujúcimi stavmi a neskorými následkami.

Michal: A kľúčovým posolstvom je...?

Barbora: Že aj keď sú baktérie všade okolo nás, hygiena, zodpovedné užívanie antibiotík a prevencia sú našimi najlepšími zbraňami. A pri akýchkoľvek pochybnostiach je vždy najlepšie poradiť sa s lekárom.

Michal: Perfektné zhrnutie. Barbora, veľmi pekne ti ďakujem, že si si opäť našla čas a všetko nám takto skvele vysvetlila.

Barbora: Ja ďakujem za pozvanie, Michal. Vždy rada prídem.

Michal: A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové a že vás mikrobiológia bavila aspoň tak ako nás. Počujeme sa opäť pri ďalšom dieli podcastu Studyfi. Majte sa krásne!