Podcast o Slovenské daňové právo

Kapitoly

Dane z nehnuteľností a pozemkov

Mýto a cestovanie po Európe

Dane spojené s vozidlami na Slovensku

Obávaná DPH - Daň z pridanej hodnoty

Daň z príjmov a daňový bonus

Testové chytáky na záver

Základné daňové princípy

Daň z príjmov: Čo musíš vedieť?

Svet DPH: Viac než len bločky

Dane na kolesách

Firemné dane v kocke

Daňový rýchlokurz

DPH pri predaji do zahraničia

Dva kľúčové princípy v EÚ

Přepis

Tereza: Väčšina študentov si myslí, že najväčším strašiakom v učive sú spotrebné dane alebo DPH. Ale v skutočnosti... najviac prekvapení a chytákov sa skrýva pri daniach, s ktorými sa stretávame takmer každý deň – dane z nehnuteľností a z motorových vozidiel.

Lukáš: Presne tak, Tereza. Sú to tie „neviditeľné“ dane, o ktorých si myslíme, že sa nás netýkajú, až kým zrazu nepríde výmer do schránky. A tam sa často začína panika.

Tereza: Tak presne preto sme tu. Počúvate Studyfi Podcast a dnes tú paniku spoločne zaženieme!

Lukáš: Výborne. Začnime teda tým, čo má väčšina z nás – alebo naši rodičia – strechu nad hlavou. Daň z bytov. Vieš, čo je základom dane pri byte?

Tereza: Tipovala by som, že nejaká zložitá hodnota určená úradníkom?

Lukáš: To je častý omyl. V skutočnosti je to úplne jednoduché. Základom dane je výmera podlahovej plochy bytu v metroch štvorcových. Čím väčší byt, tým väčší základ. Žiadna veda.

Tereza: To znie férovo. A čo ak niekto vlastní pozemok, napríklad záhradu?

Lukáš: Tam je to o kúsok zložitejšie, ale stále logické. Základom je hodnota pozemku. Tá sa vypočíta ako súčin výmery pozemku v metroch štvorcových a hodnoty pôdy za jeden meter štvorcový, ktorá je presne uvedená v zákone.

Tereza: Dobre, takže základ máme. Ale kto určuje tú finálnu sadzbu? Prečo platí môj kamarát v inom meste inú daň za rovnako veľký byt?

Lukáš: Skvelá otázka! A odpoveď je jednoduchá: obec alebo mesto. Správca dane, ktorým je obec, má právomoc tieto sadzby upravovať všeobecne záväzným nariadením. Preto sú tie rozdiely medzi mestami.

Tereza: Aha! Takže to nie je centrálne riadené z Bratislavy. Ešte jedna praktická vec – poplatok za odpady. Kto ho platí?

Lukáš: Platí ho vždy vlastník nehnuteľnosti. Ak je vlastníkov viac, napríklad pri spoluvlastníctve, môžu si zvoliť jedného zástupcu, ktorý to bude platiť za všetkých. A zaujímavosť – ak nehnuteľnosť vlastní štát, VÚC alebo obec, platí to za nich správca.

Tereza: Dobre, od nehnuteľností sa poďme presunúť na cesty. Mýto. To znie ako niečo, čo sa týka len kamionistov, ale je dobré v tom mať prehľad. Ako to funguje napríklad v Poľsku?

Lukáš: V Poľsku, a vlastne vo väčšine krajín, je sadzba mýta závislá od viacerých faktorov. Nie je to len o tom, ako ďaleko ideš. Záleží na druhu vozidla, jeho celkovej hmotnosti a veľmi dôležitá je aj emisná trieda. Čím ekologickejšie vozidlo, tým nižšie mýto.

Tereza: Takže motivujú dopravcov k ekológii. To sa mi páči. Sú nejaké krajiny, kde sú voči menším nákladiakom zhovievavejší?

Lukáš: Áno, sú. Existuje skupina krajín, kde vozidlá od 3,5 do 7,5 tony neplatia mýto vôbec. Patria sem napríklad Holandsko, Luxembursko, Švédsko, Dánsko a donedávna aj Nemecko či Veľká Británia. Ale pozor, tieto pravidlá sa môžu meniť.

Tereza: Takže predtým, ako si naplánujem výlet s menším karavanom, radšej si to dvakrát overím. Poďme si to zhrnúť. Od čoho všetkého teda závisí mýto pri nákladných vozidlách?

Lukáš: Sú to štyri hlavné veci. Po prvé, druh vozidla – či je to autobus alebo nákladiak. Po druhé, celková hmotnosť vozidla. Po tretie, počet náprav. A po štvrté, už spomínaná emisná trieda. Tieto štyri faktory tvoria taký daňový kokteil.

Tereza: Dobre, vráťme sa domov na Slovensko. Bežný vodič osobného auta rieši hlavne diaľničnú známku. Aké máme možnosti?

Lukáš: Máme tri základné typy elektronických diaľničných známok. Najpopulárnejšia je ročná, ktorá momentálne stojí 50 eur. Potom je tu 30-dňová za 14 eur a 10-dňová za 10 eur. Ideálne na dovolenky alebo občasné cesty.

Tereza: To je jasné. Ale okrem známky existuje aj daň z motorových vozidiel. Koho sa týka?

Lukáš: Týka sa hlavne podnikateľov a firiem, ktoré používajú vozidlá na podnikanie. A tu je dôležité vedieť, čo je základom dane. Pri osobných autách kategórie L a M1 je to zdvihový objem valcov motora v kubických centimetroch.

Tereza: A pri väčších vozidlách, ako sú autobusy alebo nákladiaky?

Lukáš: Tam už objem motora nehrá rolu. Pri kategóriách M2, M3, teda autobusoch, a N1 až N3, čo sú nákladiaky, je základom dane kombinácia celkovej hmotnosti vozidla a počtu náprav. Všetky tieto údaje nájdeš v technickom preukaze.

Tereza: Znie to celkom zložito, hlavne pri tých návesových súpravách.

Lukáš: To áno, tam sa hmotnosti sčítavajú špeciálnym spôsobom. Ale pre maturitu si stačí pamätať ten základný princíp – pri osobných autách objem, pri nákladných hmotnosť a nápravy. A super dôležitý dátum: daňové priznanie k tejto dani sa podáva do 31. januára nasledujúceho roka.

Tereza: Dobre, Lukáš, je čas pozrieť sa na tú najobávanejšiu trojpísmenovú skratku... DPH. Prečo okolo nej panuje taký rešpekt?

Lukáš: Lebo sa týka takmer všetkého, čo kupujeme, a jej mechanizmus je trochu zložitejší. Ale poďme na to postupne. Základom sú dva hlavné princípy, odkiaľ ide výnos z dane. Princíp pôvodu a princíp určenia.

Tereza: Čo to znamená?

Lukáš: Predstav si to takto. Princíp pôvodu znamená, že daň je príjmom štátu, kde sa tovar vyrobil. To chceli krajiny, ktoré viac vyvážali. Naopak, princíp určenia hovorí, že daň patrí štátu, kde sa tovar spotrebuje. To presadzovali krajiny, ktoré viac dovážali. V EÚ sa primárne používa princíp určenia.

Tereza: To dáva zmysel. A aké máme na Slovensku sadzby DPH?

Lukáš: Máme dve. Základná je 20% a platí na väčšinu tovarov a služieb. Potom je tu znížená sadzba 10%, ktorá sa vzťahuje na vybrané položky, ako sú lieky, zdravotnícke pomôcky, niektoré základné potraviny a, čo je super pre študentov, aj na knihy.

Tereza: Výborne! Ešte som počula o pojme „refundácia DPH“. To je čo?

Lukáš: Veľmi jednoducho, je to vrátenie DPH, ktorú si zaplatil v zahraničí. Napríklad, ak slovenská firma nakúpi materiál v Nemecku a zaplatí tam nemeckú DPH, môže požiadať o jej vrátenie. Je to dôležitý nástroj na medzinárodnom trhu.

Tereza: A čo skupinová registrácia pre DPH? Je to nejaký VIP klub pre firmy?

Lukáš: Dá sa to tak povedať. Umožňuje prepojeným firmám, aby vystupovali ako jeden platiteľ DPH. Zjednodušuje to administratívu. Aby to mohli urobiť, musia byť prepojené finančne, ekonomicky a organizačne.

Tereza: Dobre, prejdime k dani, ktorá sa raz bude týkať každého z nás – daň z príjmov fyzických osôb. Čo je tu základom dane?

Lukáš: Základom dane je súčet všetkých čiastkových základov – teda príjmov zo zamestnania, z podnikania, z prenájmu a podobne. Tento súčet si potom môžeš znížiť o takzvané nezdaniteľné časti základu dane.

Tereza: To je tá suma, ktorá sa mi vlastne nezdaní, však? A potom je tu ešte daňový bonus na dieťa. Ako to funguje? Je to to isté?

Lukáš: Toto je kľúčový rozdiel a skvelá otázka na skúšku! Nie je to to isté. Nezdaniteľná časť sa odpočítava zo základu dane, teda ešte predtým, ako daň vôbec vypočítaš. Ale daňový bonus sa odpočítava až z finálnej, už vypočítanej dane.

Tereza: Aha! Takže daňový bonus mi priamo znižuje sumu, ktorú mám zaplatiť.

Lukáš: Presne! Je to priama úľava na dani. Ale pozor, sú tam podmienky. Daňovník musí mať príjem aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a uplatniť si ho môže vždy len jeden z rodičov. A daňový bonus môže znížiť tvoju daň maximálne na nulu, nemôžeš ísť do mínusu a dostať peniaze navyše, ak je bonus vyšší ako tvoja daň.

Tereza: A čo taká častá situácia – zamestnanec používa služobné auto aj na súkromné účely. Ako to ovplyvní jeho dane?

Lukáš: Chápe sa to ako nepeňažný príjem. To znamená, že sa mu o určitú sumu zvýši jeho čiastkový základ dane zo závislej činnosti, a teda zaplatí o niečo vyššiu daň. Je to vlastne cena za benefit, ktorý od zamestnávateľa dostáva.

Tereza: Lukáš, bolo to extrémne poučné. Poďme si na záver dať taký rýchly kvíz v štýle maturitných otázok. Pripravený?

Lukáš: Sem s tým! Poďme na to.

Tereza: Dobre. Otázka prvá: Právnická osoba nemusí platiť preddavky na daň, ak jej posledná daňová povinnosť bola nižšia ako...?

Lukáš: Ako 2 500 eur.

Tereza: Správne! Po druhé: Kedy sa osobné vozidlo pre účely dane z príjmov považuje za „luxusné“ a platia preň iné pravidlá odpisovania?

Lukáš: Ak je jeho obstarávacia cena vyššia ako 48 000 eur.

Tereza: Perfektné. Tretia otázka: Ktorá osoba nemusí podať daňové priznanie k dani z príjmov?

Lukáš: Osoba, ktorej zdaniteľné príjmy nepresiahli 50 % z 19,2-násobku životného minima. Zjednodušene, ak zarobila veľmi málo.

Tereza: Super. A posledná, z oblasti DPH: Aký obrat musí podnikateľ dosiahnuť za posledných 12 mesiacov, aby sa musel povinne registrovať pre platbu DPH?

Lukáš: Hranica je stanovená na 49 790 eur. Akonáhle ju prekročí, vzniká mu povinnosť registrácie.

Tereza: Lukáš, ďakujem ti. Myslím, že po dnešku sa už nikto z našich poslucháčov nemusí báť otázok z daňových predpisov. Bolo to naozaj vyčerpávajúce, ale zrozumiteľné.

Lukáš: Rado sa stalo, Tereza. A vieš, tie čísla sú len výsledok. Ale to, čo je za nimi, tie pravidlá hry, to je tá skutočná zábava. Každá daň má svoje zásady, takú svoju DNA.

Tereza: DNA daní? Tak to znie zaujímavejšie ako daňové priznanie. Povedz nám viac.

Lukáš: Presne tak. Predstav si, že daňový systém je ako dobre napísaný kód. Musí fungovať podľa určitých princípov. Napríklad Zásada neutrality hovorí, že daň by nemala ovplyvňovať tvoje ekonomické rozhodnutia.

Tereza: Čiže nemala by ma nútiť kúpiť si jablká namiesto hrušiek, len preto, že majú inú daň?

Lukáš: Presne! Potom je tu Zásada vylúčenia duplicity zdanenia. To je super dôležité. Znamená to, že jeden a ten istý príjem by nemal byť zdanený dvakrát.

Tereza: To znie logicky. To by nikto nechcel. Čo ďalšie?

Lukáš: Určite Zásada jednoznačnosti a jednoduchosti. Zákon by mal byť taký jasný, aby si aj ty, aj daňový úradník, presne vedeli, čo a ako máte platiť. Aj keď, priznajme si, v praxi to je niekedy výzva.

Tereza: To verím. Počula som, že daňoví poradcovia majú vždy plné ruky práce. Je ešte nejaká kľúčová zásada?

Lukáš: Áno, Zásada účinnosti. V skratke, štátu by sa malo oplatiť dane vyberať. Náklady na výber by nemali byť vyššie ako samotná vybraná daň. To by bol asi najhorší biznis model na svete.

Tereza: To áno. Dobre, mám pre teba a našich poslucháčov testovaciu otázku. Ktorá z nasledujúcich zásad nepatrí medzi tie základné daňové? Zásada spravodlivosti, zásada vylúčenia duplicity, alebo zásada transparentnosti?

Lukáš: Výborná otázka. A je to trochu chyták. Kým spravodlivosť a vylúčenie duplicity sú piliere, zásada transparentnosti sa síce spomína, ale medzi tie úplne základné, klasické daňové zásady sa často neradí. Ešte častejšie sa ako nesprávna odpoveď uvádza zásada subsidiarity.

Tereza: Aha! Takže je to o tej klasickej definícii. Super, prvý bod pre nás. Poďme sa pozrieť na daň, s ktorou sa stretne asi každý – daň z príjmov.

Lukáš: Jasné. Začnime od piky. Základom dane z príjmov fyzických osôb je súčet čiastkových základov dane. Znie to zložito, ale nie je.

Tereza: Čiastkové základy? Čo si pod tým mám predstaviť?

Lukáš: Think of it this way... Predstav si, že tvoje príjmy sú rôzne druhy ovocia v košíku. Príjem zo zamestnania sú jablká. Príjem z podnikania sú banány. A príjem z prenájmu sú hrušky. Každý tento druh ovocia je "čiastkový základ dane".

Tereza: A základ dane je potom celý ovocný kôš, z ktorého si štát vezme svoj diel?

Lukáš: Perfektné prirovnanie! Presne tak. Sčítajú sa príjmy zo závislej činnosti, teda zo zamestnania, potom príjmy z podnikania, z kapitálového majetku, napríklad úroky v banke, a ostatné príjmy.

Tereza: Dobre, to dáva zmysel. Ale musí každý, kto zarobí čo i len jedno euro, podávať daňové priznanie?

Lukáš: To je skvelá otázka a odpoveď je, že nie. Nemusíš podávať daňové priznanie, ak tvoj celkový príjem za rok nepresiahol určitú hranicu. Tá sa odvíja od životného minima, ale pre rok 2023 to bolo 2 461,41 eura.

Tereza: Čiže ak si študent na brigáde zarobí menej, nemusí sa s papiermi trápiť?

Lukáš: Presne tak. Existujú samozrejme výnimky, ale toto je základné pravidlo. A ešte jedna vec, ktorá zaujíma hlavne živnostníkov... paušálne výdavky.

Tereza: Áno, to som počula. Čo to presne je?

Lukáš: Je to zjednodušenie. Namiesto toho, aby si zbieral každý jeden bloček a dokladoval reálne výdavky, môžeš si uplatniť výdavky percentom z príjmov. Uplatňovať si ich môžu fyzické osoby, nie právnické.

Tereza: To znie ako veľká pomoc. A sú nejaké príjmy, ktoré sa vôbec nezdaňujú? Niečo, čo do toho ovocného koša ani nemusím dávať?

Lukáš: Áno, sú. A tu je pre mnohých prekvapenie. Napríklad, príjmy z dedičstva nie sú predmetom dane z príjmov. Takže ak zdedíš dom po starej mame, daň z príjmov z neho neplatíš.

Tereza: To je naozaj zaujímavé! A ešte jedna praktická vec. Čo ak zamestnanec používa služobné auto aj na súkromné účely? Počíta sa to ako príjem?

Lukáš: Určite áno. Považuje sa to za nepeňažný príjem a zvyšuje to jeho čiastkový základ dane zo závislej činnosti. Takže pozor na víkendové výlety firemným autom!

Tereza: Dobre vedieť. A naopak, sú nejaké úľavy, ktoré už neplatia?

Lukáš: Áno, od roku 2021 si už napríklad nemôžeme uplatniť nezdaniteľnú časť na kúpeľnú starostlivosť. Takže relax v kúpeľoch je už čisto na naše náklady, bez daňovej úľavy.

Tereza: Dobre, poďme od príjmov k spotrebe. K dani z pridanej hodnoty, teda DPH. Už vieme, kedy sa treba registrovať. Ale čo taká refundácia DPH? Znie to ako niečo, čo by som chcela dostať.

Lukáš: Refundácia je v podstate vrátenie dane, ktorú si zaplatila v zahraničí. Ak si napríklad slovenský podnikateľ, platiteľ DPH, a kúpiš v Nemecku materiál pre svoju firmu, môžeš požiadať o vrátenie tej nemeckej DPH.

Tereza: Takže sa tým zabráni dvojitému zdaneniu, o ktorom sme hovorili?

Lukáš: V podstate áno, je to súčasť toho mechanizmu. Udržuje to systém férový. A s tým súvisí aj jeden častý mýtus. Veľa ľudí si myslí, že v celej Európskej únii sú sadzby DPH zjednotené.

Tereza: A nie sú?

Lukáš: Vôbec nie. Smernice EÚ stanovujú len minimálnu základnú sadzbu, ktorá je 15 %, a minimálnu zníženú, 5 %. Ale každá krajina si sadzby určuje sama. Preto máme na Slovensku základnú 20 % a zníženú 10 %.

Tereza: A tá znížená 10-percentná sadzba sa vzťahuje na čo?

Lukáš: To je tá "dobrá" sadzba. Vzťahuje sa na vybrané potraviny, lieky, knihy a najnovšie aj na služby v gastre a ubytovaní.

Tereza: To je super. A ešte jedna vec ma zaujíma pri DPH. Skupinová registrácia. To je ako nejaký daňový fanklub?

Lukáš: Skoro! Je to možnosť, kedy sa viacero prepojených firiem môže pre účely DPH registrovať ako jedna osoba, jedna "skupina". Podávajú potom jedno spoločné daňové priznanie k DPH.

Tereza: Aké to má výhody?

Lukáš: Hlavne zjednodušenie. Ak si firmy v rámci skupiny medzi sebou fakturujú, tieto transakcie nevstupujú do DPH. Ale pozor, je to len pre DPH! Častá chyba je myslieť si, že potom podávajú aj jedno daňové priznanie k dani z príjmov. To nie je pravda. Každá firma si daň z príjmov rieši sama.

Tereza: Rozumiem. Takže skupina je len pre DPH. A aké je zdaňovacie obdobie pre DPH? Je to vždy kalendárny rok?

Lukáš: Nie. Typicky je to kalendárny mesiac. Pre niektorých platiteľov s nižším obratom to môže byť aj štvrťrok. Ale určite nie kalendárny rok ako pri dani z príjmov.

Tereza: Opustime teraz účty a faktúry a poďme na cesty. Autá a dane, to je kapitola sama o sebe. Začnime diaľnicami. Ako je to so spoplatnením pre osobné autá do 3,5 tony?

Lukáš: Tu je to, našťastie, celkom jednoduché. Už žiadne nálepky na sklo, ktoré nešli dať dole. Používa sa elektronická diaľničná známka. Kúpiš si ju online, priradí sa k tvojmu EČV a systém ťa na diaľnici rozpozná.

Tereza: Pamätám si to zoškrabovanie. To je pokrok. Ale okrem diaľničnej známky je tu aj daň z motorových vozidiel. Platí to pre všetkých?

Lukáš: Nie, platia ju len podnikatelia, ktorí auto používajú na podnikanie. Ak máš auto len na súkromné účely, táto daň sa ťa netýka.

Tereza: A tu prichádza zaujímavá otázka. Čo elektromobily? Tie nemajú zdvihový objem valcov motora, čo bol kedysi základ dane. Ako sa to počíta u nich?

Lukáš: Výborný postreh! Systém sa musel prispôsobiť. Pri osobných elektromobiloch je základom dane výkon motora v kilowattoch (kW). Čím výkonnejšie auto, tým vyššia daň.

Tereza: Logické. A dokedy treba toto daňové priznanie podať a daň zaplatiť? Je to v marci, ako pri dani z príjmov?

Lukáš: Nie, a to je dôležité si zapamätať! Termín je skorší. Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa podáva do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia.

Tereza: Takže mesiac po Novom roku už musia mať podnikatelia jasno vo svojom vozovom parku. Existujú nejaké úľavy?

Lukáš: Áno, napríklad pre ekologickejšiu dopravu. Ak sa vozidlo používa v kombinovanej doprave, teda časť cesty ide napríklad po železnici, a spraví takto aspoň 60 prepráv za rok, sadzba dane sa môže znížiť až o 50 %.

Tereza: To je pekná motivácia.

Lukáš: Presne tak. A keď sme už pri firmách, pozrime sa na daň z príjmov právnických osôb. Aj tu sú zaujímavé veci. Napríklad daňová strata.

Tereza: To znie negatívne. Znamená to, že firma bola v mínuse?

Lukáš: Áno. Ale zákon umožňuje túto stratu využiť v budúcich rokoch. Firma si môže stratu z minulých rokov postupne "odpisovať" zo zisku v nasledujúcich obdobiach a znížiť si tak základ dane.

Tereza: A v akej výške? Môže si odpočítať celú stratu naraz?

Lukáš: Nie celú. Môže si uplatniť zníženie základu dane maximálne do výšky 50 % tohto základu dane. Odpisovať ju môže najviac 5 rokov.

Tereza: Dobre. A ďalší pojem, ktorý často počúvam, sú odpisy majetku. Čo to vlastne je?

Lukáš: Predstav si, že firma kúpi stroj za 20 000 eur. Nemôže si celých 20 000 dať do nákladov v jednom roku. Bolo by to nefér voči štátu. Takže tento náklad si rozloží na niekoľko rokov. Tomu sa hovorí odpisovanie.

Tereza: A odpisuje sa všetko? Aj ceruzky a perá?

Lukáš: Nie, samozrejme. Odpisuje sa takzvaný hmotný majetok, ktorého obstarávacia cena je vyššia ako 1 700 eur a má dobu použiteľnosti dlhšiu ako jeden rok.

Tereza: Aha, takže je tam jasný limit. A ešte jedna pikoška zo sveta áut, tentoraz firemných. Počula som pojem "luxusné vozidlo" v súvislosti s odpismi. Kedy je auto pre daňový úrad luxusné?

Lukáš: To je skvelá otázka. Za luxusné sa považuje vozidlo s obstarávacou cenou vyššou ako 48 000 eur. Pri takomto aute sú pravidlá odpisovania prísnejšie a firma si nemôže uplatniť všetky náklady tak jednoducho.

Tereza: Takže drahé auto sa môže firme z daňového hľadiska predražiť ešte viac.

Lukáš: Presne tak. Štát tým hovorí: "Podporujeme podnikanie, ale nie neprimeraný luxus na úkor daní."

Tereza: Lukáš, prešli sme toho naozaj veľa. Skúsme si na záver dať taký rýchly kvíz, zhrnutie kľúčových pojmov. Si pripravený?

Lukáš: Som pripravený! Poďme na to.

Tereza: Dobre. Čo predstavuje nástroj, pomocou ktorého sa zo základu dane vypočíta daň? Je to predmet dane, subjekt dane alebo sadzba dane?

Lukáš: To je sadzba dane. Je to to percento, ktorým sa vynásobí základ dane.

Tereza: Správne! Ďalšia otázka. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, napríklad občan SR, ktorý tu žije, predstavuje pre štát čo? Objekt dane alebo subjekt dane?

Lukáš: On je ten, kto platí, takže je subjekt dane. Objektom je to, z čoho platí, napríklad jeho príjem.

Tereza: Perfektné. A teraz niečo z teórie. Ktorá slávna krivka ukazuje vzťah medzi výškou sadzby dane a celkovým výnosom, ktorý štát vyberie?

Lukáš: To je známa Lafferova krivka. Ukazuje, že od určitého bodu už zvyšovanie sadzby dane nevedie k vyšším príjmom, lebo ľudia strácajú motiváciu pracovať alebo hľadajú daňové úniky.

Tereza: Presne tak. A posledná otázka z nášho rýchlokurzu. Ktorú z týchto odpočítateľných položiek si môže firma uplatniť zo základu dane? Manká a škody, alebo rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi?

Lukáš: Určite rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Manká a škody sú vo všeobecnosti nedaňový náklad, s výnimkou noriem prirodzených úbytkov.

Tereza: Výborne! Lukáš, myslím, že naši poslucháči sú teraz oveľa lepšie pripravení na akékoľvek otázky z daňového práva. Zhrnuli sme všetko od základných princípov až po konkrétne detaily pri jednotlivých daniach.

Lukáš: Dúfam, že áno. A kľúčové je nebáť sa toho. Dane sú len súbor pravidiel. Keď ich pochopíte, viete s nimi pracovať.

Tereza: Skvelé záverečné slová. Ešte raz ti veľmi pekne ďakujem. A pre vás, milí poslucháči, to nie je všetko. Po krátkej pauze sa pozrieme na ďalšiu oblasť práva, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou podnikania.

Lukáš: Presne tak, Tereza. A tou neoddeliteľnou súčasťou je často aj daň z pridanej hodnoty, známa ako DPH.

Tereza: DPH... to znie ako niečo, čo sa týka len veľkých firiem.

Lukáš: Vôbec nie. Predstav si, že podnikateľ zo Slovenska, ktorý je platcom DPH, predá tovar s prepravou zákazníkovi do Rakúska, ktorý platcom DPH nie je. Kde sa ten obchod zdaní?

Tereza: No, asi v Rakúsku, kam tovar ide, nie?

Lukáš: Práveže naopak! Tu sa uplatňuje takzvaný princíp pôvodu.

Tereza: Princíp pôvodu? Takže... DPH sa platí na Slovensku?

Lukáš: Presne tak. Zdaniteľný obchod sa uskutočnil tam, kde sa preprava tovaru začala. V našom prípade teda na Slovensku. Je to jednoduchšie, ako to znie.

Tereza: Dobre, toto dáva zmysel. A aké ďalšie princípy sa používajú v rámci Európskej únie na určenie miesta zdanenia?

Lukáš: Sú vlastne dva hlavné doplnkové princípy. Prvý je ten, čo sme spomenuli — princíp pôvodu. Ten druhý je jeho opak, princíp určenia.

Tereza: Takže pri princípe určenia by sa daň platila v krajine, kam tovar dorazil?

Lukáš: Bingo! Používa sa to v iných typoch transakcií, hlavne medzi platiteľmi DPH. Ale kľúčové je zapamätať si tieto dva pojmy: pôvod a určenie. Odkiaľ a kam.

Tereza: Skvelé zhrnutie. Lukáš, ďakujem ti za objasnenie DPH a aj všetkých predchádzajúcich tém. Verím, že naši maturanti sú teraz oveľa sebavedomejší.

Lukáš: Rado sa stalo. Držím všetkým palce. A pamätajte, právo nie je strašiak, je to len návod na použitie spoločnosti.

Tereza: To je krásne povedané. Milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Toto bola posledná časť našej série o práve. Počujeme sa pri ďalších epizódach Studyfi Podcastu. Dovidenia!