Podcast o Slovenská ľudová slovesnosť a typy piesní

Kapitoly

Prečo odchádzali Slováci do Ameriky?

Realita bez filtra

Jozef Gregor-Tajovský: Hlas ľudu

Maco Mlieč: Vernosť až za hrob

Mamka Pôstková: Česť nadovšetko

Horizontálne a vertikálne členenie

Príklad: Statky-zmätky

Zhrnutie a záver

Přepis

Tereza: Počuli ste už o tom, koľko Slovákov žije v Amerike? V mestách ako Pittsburgh alebo Cleveland sú celé komunity. Ale zamysleli ste sa niekedy, kedy a prečo sa tá masová vlna sťahovania vlastne začala?

Šimon: Presne tak. Ten príbeh sa začal písať na konci 19. storočia a odpoveď nájdeme v slovenskom realizme. Práve ten totiž zachytil tú drsnú realitu, ktorá ľudí nútila odísť.

Tereza: Počúvate Studyfi Podcast, kde vám pomáhame zvládnuť maturity.

Šimon: A dnes sa pozrieme na to, ako slovenskí spisovatelia opisovali svet bez príkras. A verte mi, nebol to pekný pohľad.

Tereza: Takže, aká bola tá situácia na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia? Prečo bola taká zlá?

Šimon: Predstav si obrovskú sociálnu biedu, vysokú nezamestnanosť a takmer žiadne kultúrne či vzdelávacie inštitúcie. Ľudia doslova utekali za prácou do Ameriky. Jediným takým malým svetielkom bol Martin, kde sídlili nejaké spolky, ako Živena, a vychádzali časopisy.

Tereza: A práve do tejto atmosféry prichádzajú realisti. Čo bolo pre nich typické?

Šimon: Zabudnite na veľké historické postavy a hrdinské eposy. Realisti sa zamerali na obyčajného človeka a jeho každodenné problémy. Písali o tom, čo sami zažili a videli. Hlavným žánrom sa stala poviedka alebo novela z dedinského prostredia.

Tereza: Spomenul si dedinu. A keď sa povie kritika dediny, mne sa hneď vybaví Jozef Gregor-Tajovský.

Šimon: Správne! Pseudonym si zobral podľa rodnej dediny Tajov. Pochádzal z mnohopočetnej rodiny a detstvo prežil u starého otca, čo často spomínal vo svojich dielach. Bol učiteľom, neskôr bankovým úradníkom, no vždy stál na strane obyčajných ľudí.

Tereza: A to vidieť aj v jeho najznámejšej poviedke, Maco Mlieč, však?

Šimon: Presne. Maco Mlieč je archetypom sluhu, ktorý celý život pracuje u bohatého gazdu takmer zadarmo. Za jedlo, tabak a pálenku. Je to drsný obraz vykorisťovania.

Tereza: Príbeh Maca je neuveriteľne smutný. Najmä ten moment, keď si po nehode zlomí nohu a už nevládze pracovať tak ako predtým.

Šimon: Áno, gazda ho postupne „preraďuje“ na ľahšiu prácu, od koní k volom a nakoniec ku kravám. Maco býva v maštali, úplne zanedbaný. Ale ten záver je najsilnejší.

Tereza: Keď cíti, že sa blíži koniec, ide za gazdom, aby sa „porátali“. Ale on nechce žiadne peniaze.

Šimon: Nie, on odmietne peniaze a poprosí len o slušný pohreb. V noci potom zomrie. Gazda mu naozaj vystrojí krásny pohreb a všetci ho chvália, aký bol dobrý. Iba sluhovia si šepkajú, že mal ho veru za čo pochovať.

Tereza: No, to je presne tá kritika. Naoko všetko v poriadku, ale pod povrchom je krutá pravda.

Šimon: A presným opakom Macovej pasivity je ďalšia jeho úžasná postava, Mamka Pôstková.

Tereza: To je tá starenka, čo si chodila požičiavať peniaze do banky, však?

Šimon: Áno. Bola to jednoduchá, ale nesmierne čestná žena. Živila sa pečením chleba a mala ťažký život s mužom alkoholikom a nevd'ačným synom. V banke si vždy požičala len pár korún a vždy ich do posledného haliera vrátila.

Tereza: Pamätám si, že bankár jej ten dlh chcel nakoniec odpustiť, lebo ho dojala jej poctivosť.

Šimon: Chcel. Ale ona to odmietla. Prišla do banky a dlh splatila peniazmi, ktoré získala predajom svojej jedinej periny. Len aby mala čisté svedomie.

Tereza: Wow. To je sila. Tajovský nám tým vlastne ukazuje, že skutočné morálne vzory nenájdeme len medzi bohatými a slávnymi.

Šimon: Presne tak. Často sa najviac môžeme naučiť od tých najobyčajnejších a najchudobnejších ľudí. A to je odkaz realizmu, ktorý je silný dodnes.

Tereza: A tým sme, myslím, uzavreli prózu. Poďme teda na poslednú veľkú tému, ktorá nám zostáva – dramatická tvorba.

Šimon: Presne tak. Dráma je špecifická, lebo je určená na divadelné predstavenie. Preto má aj svoju vlastnú štruktúru.

Tereza: Hovoríš o tom horizontálnom a vertikálnom členení?

Šimon: Áno. Horizontálne členenie sú v podstate časti, ktoré vidíš. Dejstvá, ktoré sa končia zatiahnutím opony, a výstupy, kde sa mení počet postáv na javisku.

Tereza: A vertikálne je tá známa štruktúra príbehu, však?

Šimon: Presne! Úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat v deji a nakoniec rozuzlenie. Alebo ak chceme znieť múdro: expozícia, kolízia, kríza, peripetia a katastrofa.

Tereza: Katastrofa znie dosť dramaticky. A základom je, samozrejme, dialóg.

Šimon: Áno, dialóg zložený z replík, čo sú vlastne prehovory postáv. A občas sa objaví aj monológ, keď si nejaká postava vylieva srdce na javisku sama.

Tereza: Perfektným príkladom slovenskej drámy sú Tajovského Statky-zmätky. To je klasika.

Šimon: Určite. Tajovský v nej kriticky ukazuje, ako majetok dokáže pokriviť vzťahy. Bohatí, ale bezdetní Palčíkovci si v podstate „adoptujú“ Ďura, aby im mal kto spravovať majetok.

Tereza: A oženia ho so Zuzkou, ktorej sľúbia, že im majetok prepíšu. Čo sa, samozrejme, nestane.

Šimon: Presne. A odtiaľ pramenia všetky tie zmätky. Ďuro sa vráti k starej láske Bete, Zuzku opustí... no, je to celé jeden veľký neporiadok.

Tereza: Takže názov diela to vystihuje dokonale. Statky spôsobili zmätky.

Šimon: Presne tak. Základný spor je o majetok. A celé sa to skončí tak, že Zuzka odmietne Ďura a rozhodne sa žiť sama s dieťaťom.

Tereza: Tak a sme na konci. Dnes sme si prešli epiku, lyriku a nakoniec aj drámu. Verím, že vám to pomohlo zorientovať sa v teórii.

Šimon: Určite. A hlavne si pamätajte, že literatúra nie je len o poučkách, ale o príbehoch. Tak držím palce pri maturite.

Tereza: Aj ja sa pripájam. Učte sa, ale nezabudnite aj oddychovať. Počujeme sa nabudúce pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa!

Šimon: Majte sa.