Test na Slovenská hudba v romantizme

Otázka 1: Romantizmus na Slovensku je ohraničený rokmi 1830 až 1918.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov je romantizmus na Slovensku ohraničený rokmi 1830 – 1918.

Otázka 2: Ján Levoslav Bella sa počas svojho pôsobenia v sedmohradskej Sibini intenzívne angažoval v tvorbe základov slovenskej národnej hudby.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Pôsobenie Bellu v sedmohradskej Sibini znamenalo postupný odklon od ideálov tvorby základov národnej hudby.

Otázka 3: Ktoré z nasledujúcich diel patria medzi piesňové cykly Viliama Figuša-Bystrého?

A. Sny, Túžby a Po poliach a lúkach

B. Detvan a Slovenská pieseň

C. Mati moja!, Tisíc slovenských ľudových piesní a Zbojnícke piesne

D. Hoj, zem drahá a Pieseň pokoja, lásky a mieru

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov patria medzi piesňové cykly Viliama Figuša-Bystrého Sny op. 8, Po poliach a lúkach op. 53 a 83, Túžby op. 76, Mati moja! op. 83 (cykly umelých piesní) a tiež cykly upravovaných ľudových piesní ako Tisíc slovenských ľudových piesní a Zbojnícke piesne. Detvan je opera, Slovenská pieseň a Pieseň pokoja, lásky a mieru sú kantáty, a Hoj, zem drahá je mužský zbor.

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o opere Detvan Viliama Figuša-Bystrého sú správne?

A. Figuš-Bystrý skomponoval operu Detvan v rokoch 1922–1924.

B. Úryvky z opery predviedol dirigent Václav Talich s orchestrom pražského konzervatória.

C. Premiéra opery sa uskutočnila v roku 1928 v Bratislave, po prijatí Oskarom Nedbalom pre predvedenie v SND.

D. Figuš-Bystrý sa ňou vymanil z dlhodobej orientácie na hudobnú mikroformu.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov Viliam Figuš-Bystrý napísal operu Detvan v rokoch 1922–24. Úryvky z nej predviedol dirigent Václav Talich s orchestrom pražského konzervatória. Operu prijal Oskar Nedbal na predvedenie v SND a jej premiéra sa uskutočnila 1. 4. 1928 v Bratislave. Operou Detvan sa Figuš-Bystrý vymanil z dlhodobej orientácie na hudobnú mikroformu.

Otázka 5: Medzi orchestrálnu tvorbu Mikuláša Schneidera-Trnavského patrí symfonická báseň Osud a ideál.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Orchestrálna tvorba Mikuláša Schneidera-Trnavského zahŕňa skladby Pribinov sľub, Symfóniu e mol „Spomienková“ a Slovenskú suitu („Keď sa pieseň rozozvučí“). Symfonická báseň Osud a ideál je dielom Jána Levoslava Bellu.