Slovanské Jazyky a Česká Literatúra: Rozbor pre Študentov
Délka: 8 minut
Úvod do jazykov
Spoloční predkovia
Rozdelenie slovanských jazykov
Čeština vs. slovenčina
Od nedorozumenia k humoru
Kto bol Jaroslav Hašek?
Švejk, génius alebo blázon?
Slovo Robot
Láska Namiesto Formule
Výbušnina, ktorá zmení svet
Odkaz na záver
Adam: Predstavte si študentku, povedzme Aničku. Je na výlete v Prahe a v kaviarni si chce objednať kávu. Povie "Dobrý den, prosím jednu kávu" a čašník jej s úsmevom rozumie. Prečo je to tak? Prečo si s Čechmi rozumieme, no napríklad s Poliakmi už o dosť ťažšie? Odkiaľ sa tieto podobnosti a rozdiely vzali?
Natália: Skvelá otázka, Adam! A odpoveď je fascinujúca. Počúvate Studyfi Podcast.
Adam: Tak poďme na to. Natália, čo je to vlastne jazyk? Je to len súbor slov?
Natália: Vôbec nie. Jazyk je zložitý systém znakov a pravidiel. A musíme rozlišovať dva základné typy. Prvým je prirodzený jazyk, ako napríklad naša slovenčina. Vyvinul sa spontánne a je nástrojom komunikácie pre celý národ.
Adam: A ten druhý?
Natália: To sú umelé jazyky. Tie boli vytvorené cielene, často s cieľom spojiť ľudí rôznych národností. Najznámejší je asi esperanto. Zaujímavé je, že na rozdiel od prirodzených jazykov, tie umelé najprv existujú v písanej a až potom v zvukovej podobe.
Adam: Čiže slovenčina sa najprv hovorila a až potom písala. Chápem.
Natália: Presne tak. A slovenčina, čeština, ale aj angličtina či nemčina majú spoločného prapredka. Je ním indoeurópsky prajazyk.
Adam: Počkať, takže všetky tieto jazyky sú vlastne príbuzné?
Natália: Áno, ako jedna obrovská rodina. Z tohto prajazyka sa neskôr oddelila vetva, ktorou hovorili naši predkovia, Praslovania. A tú voláme praslovančina.
Adam: Máme z nej nejaké písomné pamiatky?
Natália: Žiaľ, nie. Praslovančina nie je doložená, takže jej podobu si len domýšľame a rekonštruujeme na základe dnešných slovanských jazykov.
Adam: Takže z tejto praslovančiny sa neskôr vyvinuli všetky slovanské jazyky, ktoré poznáme dnes?
Natália: Presne. A delíme ich do troch hlavných skupín. Západoslovanské, kam patrí slovenčina, čeština, poľština a lužická srbčina.
Adam: Dobre, to je naša skupina.
Natália: Potom sú východoslovanské – ruština, ukrajinčina, bieloručina. A nakoniec južnoslovanské, ako srbčina, chorvátčina, slovinčina či bulharčina.
Adam: A tým sa vraciame k Aničke v Prahe. Sme v rovnakej, západoslovanskej skupine. V čom sa teda čeština a slovenčina najviac líšia?
Natália: Je tam niekoľko kľúčových rozdielov! Čeština má napríklad hlásku ř a dvojhlásku ou, ktoré my nemáme. Naopak, im chýba naše ľ, dz, dž alebo ä.
Adam: A čo rytmické krátenie?
Natália: To je ďalší veľký rozdiel, ten v češtine neplatí. A samozrejme, je tu slovná zásoba. Ak by si v Prahe pýtal škatuľu, asi by na teba pozerali zvláštne. Potreboval by si "krabici".
Adam: Takže bacha na falošných priateľov, ako sa hovorí. To znie ako skvelá téma na ďalšiu časť.
Natália: Presne tak. A od jazykových nedorozumení je už len krôčik k humoru, ktorý je pre českú literatúru taký typický. Humor je vlastne schopnosť vidieť vtipné stránky života a vzbudiť v druhých smiech.
Adam: Ale nie je humor ako humor, však? Poznám napríklad čierny humor.
Natália: Áno, ten nachádza komiku v naozaj ťažkých situáciách... ako je vojna, choroba alebo smrť. A potom je tu irónia, kde hovoríš presný opak toho, čo si myslíš. Obidva tieto typy nájdeme u velikánov ako Karel Čapek a hlavne Jaroslav Hašek.
Adam: Jaroslav Hašek... to je ten so Švejkom, však? Povedz nám o ňom viac.
Natália: Bol to poriadny dobrodruh. Pracoval ako bankový úradník, ale to ho nebavilo, tak začal písať. Počas vojny padol do ruského zajatia, pridal sa k československým légiám a potom... dokonca vstúpil do Červenej armády.
Adam: Počkať, čože? Takže to nebol len nejaký spisovateľ, čo sedel za stolom. To vysvetľuje veľa.
Natália: Presne tak. Všetky tie zážitky pretavil do svojho najznámejšieho diela, Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války.
Adam: Tak nám priblíž Švejka. Čo je to za postavu?
Natália: Švejk je hrdina proti svojej vôli. Úradne uznaný blázon, ktorý dobrovoľne narukuje do prvej svetovej vojny. A tu sa začína tá komédia. On totiž plní všetky, aj tie najabsurdnejšie rozkazy... s takou horlivosťou, až svojich nadriadených privádza do šialenstva.
Adam: Znie to ako dokonalý spôsob, ako bojovať proti byrokracii. Takzvaná zákerná poslušnosť.
Natália: Presne! Napríklad, keď ho povolajú na odvod, príde tam na invalidnom vozíku, lebo je reumatik. Jeho sluha Otto Katz ho prehrá v kartách, takže skončí u nadporučíka Lukáša. Potom ukradne psa, zatiahne záchrannú brzdu vo vlaku len aby zistil, či funguje... a vždy to nejako prežije.
Adam: To je neuveriteľné. Takže on vlastne odhaľuje tú nezmyselnosť vojny tým, že sa hrá na idiota?
Natália: Génia, alebo idiota? To je otázka. Príbehy sú plné hovorového jazyka a karikatúrnych postáv. Vrcholom je, keď si chce vyskúšať uniformu ruského vojaka, chytia ho vlastní a skoro ho popravia ako zveda.
Adam: Tomu hovorím smola. A ako to celé skončí?
Natália: No, práveže neskončí. Hašek román nikdy nedokončil. Švejkov návrat k svojej jednotke je vlastne koniec. Možno je to tak aj dobre... jeho príbeh je večný.
Adam: Fascinujúce. Tá postava je vlastne symbolom boja proti absurdnej moci. A keď už hovoríme o absurdite a vojne...
Natália: A presne tá absurdita techniky a moci ma privádza ku Karlovi Čapkovi a jeho slávnej hre R.U.R. Možno to mnohí nevedia, ale práve tu prvýkrát na svete zaznelo slovo "robot".
Adam: Naozaj? Takže jeden z najznámejších pojmov sci-fi pochádza od našich susedov? To je úžasné!
Natália: Presne tak. V hre Rossum's Universal Robots továrnik Rossum vyrába dokonalých umelých pracovníkov. Sú na nerozoznanie od ľudí a postupne preberajú všetku prácu.
Adam: A ľudia si zatiaľ dávajú nohy na stôl a užívajú si voľno, však? Znie to ako sen.
Natália: Spočiatku áno. Ale Čapek varuje, že takáto spoločnosť zdegeneruje. Ľudia sa stanú pasívnymi a zbytočnými. A potom, samozrejme, príde to, čo muselo prísť... vzbura.
Adam: Jasné, klasický príbeh o stvorení, ktoré sa obráti proti svojmu stvoriteľovi. Ako to celé dopadne?
Natália: Dopadne to katastrofálne. Roboti systematicky vyhladia celé ľudstvo. Prežije len jeden jediný človek, starý staviteľ Alquist.
Adam: A prečo práve on? Nechali si ho, aby im polieval muškáty?
Natália: Nie tak celkom. Roboti totiž zistia, že majú problém – nevedia sa sami reprodukovať. Chcú, aby im Alquist znovu odhalil tajomstvo ich výroby.
Adam: A podarí sa mu to?
Natália: Nie, ale objaví niečo oveľa dôležitejšie. Posledná séria robotov, Primus a Helena, zrazu prejavujú ľudské city. Zamilujú sa do seba.
Adam: Takže spása nakoniec nie je v nejakej výrobnej formule, ale v láske?
Natália: Presne. Alquist im požehná ako novému Adamovi a Eve. Problém bol svet zamorený technikou bez duše, no spása prišla v podobe citu.
Adam: Fascinujúce varovanie, ktoré je dnes snáď ešte aktuálnejšie ako vtedy. A keď už hovoríme o dielach, ktoré predbehli svoju dobu...
Natália: Tak to je presne prípad románu Krakatit. Čapek v ňom opäť rieši svoje obavy z techniky, ktorá sa môže vymknúť spod kontroly.
Adam: O čom presne je? Znie to... výbušne.
Natália: To teda je! Hlavnou postavou je inžinier Prokop, ktorý vynájde extrémne silnú trhavinu. Pomenoval ju Krakatit, podľa sopky Krakatoa.
Adam: Takže niečo ako predchodca atómovej bomby?
Natália: Presne tak. Problém je, že svoj vynález prezradí skupine fanatikov, ktorí chcú s jeho pomocou ovládnuť svet. Zjavne nebol dobrý v udržiavaní tajomstiev.
Adam: To sa stáva. A ako to dopadne?
Natália: Rozpúta sa o to bitka. Prokop si uvedomí svoju chybu a utečie, no továreň nakoniec vybuchne. Hrdina pochopí tú obrovskú zodpovednosť vedca voči ľudstvu.
Adam: Takže odkaz je podobný ako v R.U.R. – technika bez morálky a citu vedie ku skaze. Naozaj nadčasové myšlienky.
Natália: Presne tak. Či už ide o robotov alebo výbušniny, Čapek nás varuje, že najdôležitejšia je ľudskosť. A to je asi skvelé posolstvo, s ktorým sa môžeme rozlúčiť.
Adam: Súhlasím. Natália, ďakujem ti veľmi pekne za skvelý rozbor. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšej časti Studyfi Podcastu.