Test na Rozpúšťanie tuhých látok vo farmácii
Rozpúšťanie tuhých látok vo farmácii: Komplexný prehľad
Test: Rozpúšťanie a biologická dostupnosť liečiv, Rozpustnosť liečiv a absorpcia v GIT
20 otázok
Otázka 1: Rozpustenie liečiva v tekutinách gastrointestinálneho traktu je podmienkou pre jeho vstrebávanie a následný účinok pri perorálnom podaní.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Podmienkou účinku perorálne podávaných liečiv je ich rozpustenie v tekutinách GIT a permeácia biologickými membránami, pretože len rozpustené látky sa môžu vstrebávať. Rýchlosť rozpúšťania ovplyvňuje biologickú dostupnosť liečiv podávaných v tuhých liekových formách.
Otázka 2: Hildebrandove parametre rozpustnosti sú relevantné len pre ideálne roztoky neelektrolytov, keďže nedokážu postihnúť iónové interakcie.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že približne ideálne sú len roztoky neelektrolytov (u elektrolytov – iónové interakcie) v kontexte rozpúšťacieho tepla, nie že Hildebrandove parametre sú pre ne nerelevantné. Naopak, Hildebrandove parametre sú všeobecnou mierou kohézie a rozpustnosti, ktorá sa vzťahuje aj na polárne interakcie a vodíkové väzby.
Otázka 3: Ktoré tvrdenie správne opisuje proces rozpúšťania tuhej látky podľa študijných materiálov?
A. V prvom stupni rozpúšťania sa solvátované častice desorbujú a vytvárajú nasýtený roztok v hraničnej vrstve rozpúšťadla.
B. Druhý stupeň rozpúšťania zahŕňa transport rozpustenej látky difúziou do celkového objemu rozpúšťadla.
C. V treťom stupni rozpúšťania sa molekuly rozpúšťadla adsorbujú na povrch kryštálu rozpúšťanej látky.
D. V druhom stupni rozpúšťania solvátované častice opúšťajú povrch kryštálov a prechádzajú do hraničnej vrstvy, kde tvoria nasýtený roztok.
Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, prvý stupeň rozpúšťania zahŕňa adsorpciu molekúl rozpúšťadla na povrch kryštálu a solvatáciu. Druhý stupeň spočíva v desorpcii solvátovaných častíc, ktoré opúšťajú povrch kryštálov a prechádzajú do hraničnej vrstvy, kde tvoria nasýtený roztok. Tretí stupeň je transport rozpustenej látky difúziou do celkového objemu rozpúšťadla. Preto je jediné správne tvrdenie to, ktoré opisuje druhý stupeň ako opustenie povrchu kryštálov solvátovanými časticami a tvorbu nasýteného roztoku v hraničnej vrstve.
Otázka 4: Aký je vzťah medzi difúznym koeficientom a rýchlosťou rozpúšťania tuhej látky?
A. Rýchlosť rozpúšťania je priamo úmerná difúznemu koeficientu.
B. Rýchlosť rozpúšťania je nepriamo úmerná difúznemu koeficientu.
C. Difúzny koeficient nemá vplyv na rýchlosť rozpúšťania.
D. Rýchlosť rozpúšťania je úmerná druhej mocnine difúzneho koeficientu.
Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov je rýchlosť rozpúšťania priamo úmerná difúznemu koeficientu, ako je uvedené v popise Noyes-Whitneyho rovnice.
Otázka 5: Rozpustnosť liečiv sa musí vždy posudzovať vo vzťahu k pH v rozsahu od 1 do 8.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Rozpustnosť sa musí vždy posudzovať vo vzťahu k pH v danom rozsahu od 1 do 8.