Test na Rozhodovanie ESĽP v správnom trestnom práve

Otázka 1: V rámci Engelových kritérií ESĽP pri posudzovaní povahy deliktu skúma, o čo v skutočnosti ide.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: ESĽP v rámci Engelových kritérií skúma, o čo v skutočnosti ide, aby určil, či má správny delikt trestný charakter.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich právnych garancií musia byť zabezpečené, ak Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) posúdi správny delikt ako konanie s trestným charakterom, aj keď ho vnútroštátne právo tak neoznačuje?

A. Právo na spravodlivý proces

B. Prezumpcia neviny

C. Zákaz dvojitého trestania

D. Nižšia spoločenská škodlivosť v porovnaní s trestnými činmi

Vysvetlenie: Ak ESĽP posúdi správny delikt ako konanie s trestným charakterom, človek musí mať silnejšiu ochranu vrátane práva na spravodlivý proces, práva byť vypočutý, práva na obhajobu, prezumpcie neviny a zákazu dvojitého trestania. Nižšia spoločenská škodlivosť je charakteristikou správneho deliktu podľa vnútroštátneho práva, nie dodatočnou právnou garanciou pri posúdení trestného charakteru ESĽP.

Otázka 3: V konaní s trestným charakterom podľa článku 6 Dohovoru platí, že správny orgán môže uložiť pokutu bez toho, aby sa osoba predtým mohla vyjadriť k obvineniu.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Právo byť vypočutý znamená, že osoba musí dostať možnosť povedať svoju verziu a úrad nesmie rozhodnúť o pokute, ak sa človek predtým nemohol vyjadriť k obvineniu. To je v rozpore s tvrdením, že orgán môže uložiť pokutu bez možnosti vyjadrenia.

Otázka 4: V rámci práva na informácie musí obvinená osoba vedieť, aká sankcia jej hrozí.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov v rámci práva na informácie osoba musí vedieť, aká sankcia jej hrozí.

Otázka 5: Ktoré z nasledujúcich tvrdení najlepšie vystihuje význam prípadu Lauko proti Slovensku pre slovenské priestupkové konanie z pohľadu ESĽP?

A. Slovenské priestupkové konanie je podľa ESĽP vždy výlučne administratívna záležitosť, na ktorú sa nevzťahuje článok 6 Dohovoru.

B. Prípad Lauko potvrdil, že aj keď slovenská legislatíva označuje konanie za priestupok, z pohľadu Dohovoru môže mať trestný charakter, a preto musí rešpektovať článok 6 Dohovoru.

C. ESĽP v prípade Lauko rozhodol, že slovenská úprava priestupkového konania je v súlade s článkom 6 Dohovoru bez potreby zmien.

D. Hlavným záverom bolo, že priestupkové konanie má byť plne nahradené trestným konaním.

Vysvetlenie: Prípad Lauko proti Slovensku bol pre Slovensko veľmi dôležitý, pretože ESĽP rozhodol, že aj keď podľa slovenského práva išlo o priestupok, z pohľadu Dohovoru išlo o trestnú vec. Z toho vyplýva, že slovenské priestupkové konanie musí rešpektovať garancie článku 6 Dohovoru. Možnosti, ktoré tvrdia, že je vždy administratívna záležitosť, alebo že je úprava v súlade bez zmien, sú v rozpore s týmto záverom. Taktiež prípad nehovorí o plnej náhrade priestupkového konania trestným.