Podcast o Rozhodovanie ESĽP v správnom trestnom práve

Kapitoly

Mýtus o správnom delikte

Čo je správne právo trestné?

Trestný čin vs. správny delikt

Engelove kritériá: Jadro veci

Aká vážna je sankcia?

Garancie článku 6

Prípady Lauko a Kadubec

Slovenské prípady pred EŠĽP

Zásada "Ne bis in idem"

Kedy je to dvojité trestanie?

Zhrnutie na skúšku a záver

Přepis

Barbora: Väčšina ľudí si myslí, že keď dostanú pokutu za priestupok, napríklad za rýchlosť, je to čisto administratívna vec, ktorá nemá nič spoločné s trestným právom.

Jakub: Presne tak. Ale v skutočnosti to Európsky súd pre ľudské práva môže vidieť úplne inak. A práve to môže zásadne zmeniť tvoje práva v celom konaní.

Barbora: Wow, to znie dôležito. A presne o tomto sa dnes budeme rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast.

Barbora: Dobre Jakub, poďme na to od základov. Čo to vlastne je „správne právo trestné“?

Jakub: Je to tá časť práva, kde orgány verejnej správy — ako polícia, obec, alebo nejaká inšpekcia — trestajú ľudí za porušenie pravidiel. Výsledkom je sankcia, najčastejšie pokuta, ale môže to byť aj zákaz činnosti.

Barbora: Takže nerozhoduje súd ako pri klasickom trestnom čine, ale nejaký úrad?

Jakub: Presne. A to je kľúčový rozdiel. Úrad rozhoduje v prvom stupni a súd do toho vstupuje až neskôr, ak sa odvoláš. Súdy teda preskúmavajú rozhodnutie úradu.

Barbora: V čom je teda hlavný rozdiel medzi správnym deliktom a trestným činom? Okrem toho, kto rozhoduje.

Jakub: Zjednodušene, trestný čin má vyššiu spoločenskú škodlivosť. Chráni život, zdravie, majetok. Je definovaný v Trestnom zákone a zapisuje sa ti do registra trestov.

Barbora: A správny delikt?

Jakub: Ten má nižšiu škodlivosť a chráni hlavne riadny výkon verejnej správy. Napríklad, aby na úradoch všetko fungovalo, ako má. Väčšinou sa ani nikam nezapisuje.

Barbora: Takže aj moja pokuta za zlé parkovanie by sa teoreticky mohla dostať až do Štrasburgu?

Jakub: Teoreticky áno, ak by boli porušené tvoje práva! A tu sa dostávame k jadru veci — k Európskemu súdu pre ľudské práva, skrátene ESĽP.

Barbora: Dobre, tak ako do toho vstupuje ten európsky súd? Prečo by sa zaujímal o moju pokutu?

Jakub: Pretože ESĽP povedal, že štát nemôže obísť prísne pravidlá trestného procesu len tým, že niečo nazve „priestupok“. A preto vytvoril takzvané Engelove kritériá.

Barbora: Engelove kritériá. To znie ako niečo, čo by som si mala zapamätať na skúšku.

Jakub: Určite áno. Sú tri, ale prvé dve sú najdôležitejšie. Prvým kritériom je, ako delikt označuje naše, slovenské právo. Či ho volá priestupok, alebo správny delikt.

Barbora: Ale to asi nestačí, však?

Jakub: Vôbec nie! To je len východisko. Druhé, oveľa dôležitejšie kritérium, je skutočná povaha toho deliktu. Súd skúma, či sankcia nemá odstrašujúci a represívny charakter, podobne ako trest. A práve tu sa láme chlieb.

Barbora: Takže, to prvé kritérium je jasné – ako štát delikt označuje. Ale spomínal si, že Európsky súd ide hlbšie. Aké je to druhé kritérium?

Jakub: Presne tak. Druhým kritériom je skutočná povaha deliktu. Súd sa pýta... chráni táto norma všeobecný verejný záujem? A čo je dôležitejšie, je tá sankcia represívna? Teda, má potrestať?

Barbora: A odstrašiť ostatných, však?

Jakub: Presne. Ak je cieľom odradiť aj ostatných, začína sa to podobať na klasické trestanie. Vieš, ako pokuta za rýchlosť.

Barbora: To nie je len nejaký administratívny poplatok, že?

Jakub: Vôbec nie! Je to trest za porušenie pravidiel. Má potrestať teba a zároveň vyslať signál ostatným vodičom: „Spomaľte, lebo dopadnete rovnako!“

Barbora: Tomu rozumiem. A to tretie kritérium?

Jakub: Tretím je druh a závažnosť sankcie. Čím je hroziaci postih vážnejší, tým skôr pôjde o „trestnú vec“ v zmysle Dohovoru.

Barbora: Takže nielen vysoká pokuta, ale napríklad aj zákaz činnosti alebo strata licencie?

Jakub: Áno. Alebo aj disciplinárna sankcia, ak má naozaj vážny dopad na život človeka. Dôležité je, že nemusia byť splnené všetky tri kritériá naraz. Niekedy stačí, že tá sankcia je extrémne závažná.

Barbora: Dobre, takže ak náš správny delikt spĺňa tieto Engelove kritériá, čo to znamená v praxi? Vtedy prichádza na rad článok 6 Dohovoru?

Jakub: Presne tak. Článok 6 zaručuje právo na spravodlivý proces. A to znamená, že zrazu aj v správnom konaní musíme mať práva podobné ako obžalovaný v trestnom konaní.

Barbora: Takže úrad nemôže len tak poslať list s textom: „Dostali ste pokutu, zaplaťte.“

Jakub: To by bolo jednoduché, ale nie, nemôže. V prvom rade máš právo byť vypočutý. Musíš dostať šancu povedať svoju verziu príbehu.

Barbora: Povedať napríklad: „Hej, ja som tam ani nebol!“ alebo „Mám na to svedka.“?

Jakub: Presne. Potom je tu právo na informácie. Musíš vedieť, že sa proti tebe vôbec nejaké konanie vedie, čoho sa týka a aká sankcia ti hrozí.

Barbora: A samozrejme, právo na obhajobu. Môcť navrhovať dôkazy, mať právnika...

Jakub: Áno, a čo je kľúčové – platí prezumpcia neviny. Správny orgán ti musí dokázať vinu, nie ty jemu svoju nevinu. V pochybnostiach sa rozhoduje v tvoj prospech. To je slávna zásada *in dubio pro reo*.

Barbora: Znie to celé veľmi teoreticky. Mali sme na Slovensku nejaké dôležité prípady, ktoré to ukázali v praxi?

Jakub: A ako! Prípady Lauko a Kadubec proti Slovensku sú absolútne kľúčové. V oboch prípadoch išlo o obyčajné priestupkové konanie.

Barbora: A Európsky súd povedal, že aj keď to my voláme „priestupok“...?

Jakub: ...z pohľadu Dohovoru to bola trestná vec. A to bol prelom. Znamenalo to, že slovenské priestupkové konanie musí rešpektovať všetky tie garancie článku 6, o ktorých sme hovorili.

Barbora: Takže aj pri bežnej pokute za priestupok už človek nemôže byť bez ochrany. To je naozaj dôležité. A presne tieto garancie si rozoberieme nabudúce.

Barbora: Takže vďaka Engelovým kritériám už vieme, kedy sa aj bežná pokuta od úradu môže považovať za trest. Ale týka sa táto problematika aj priamo Slovenska?

Jakub: Výborná otázka, Barbora. A odpoveď je áno, a to veľmi priamo. Práve preto je to na skúškach také dôležité.

Barbora: Dobre, tak poďme na to. Ktoré prípady by sme si mali zapamätať?

Jakub: Sú dva kľúčové. Vo vzťahu k Slovenskej republike sú významné najmä veci Lauko proti Slovensku a Kadubec proti Slovensku. V nich Európsky súd pre ľudské práva potvrdil, že aj naše slovenské priestupkové konanie môže spadať pod trestnú vetvu článku 6 Dohovoru.

Barbora: Čiže súd povedal, že aj keď niekoho na Slovensku riešia len za priestupok, musí mať práva ako pri trestnom čine? Napríklad právo na spravodlivý proces?

Jakub: Presne tak! Takže keby sa ťa profesor spýtal, povieš, že tieto rozhodnutia sú významné, lebo potvrdili, že aj priestupky sú z pohľadu Dohovoru trestnou vecou. A preto musíme aj pri nich poskytnúť ochranu podľa článku 6.

Barbora: Dáva to zmysel. Ale čo ak sa stane, že jeden skutok vyzerá ako priestupok... a zároveň aj ako trestný čin? To znie ako poriadny právny chaos.

Jakub: Môže to tak vyzerať. A presne na to myslí ďalšia dôležitá zásada. Volá sa *ne bis in idem*.

Barbora: Och, ďalšia latinčina. To znie ako nejaké kúzlo.

Jakub: Je to vlastne celkom jednoduché kúzlo. Znamená to: nie dvakrát za to isté. Nikto nemôže byť za ten istý skutok opakovane stíhaný alebo trestaný.

Barbora: Aha! Takže ak podnikateľ dostane obrovskú pokutu od úradu a potom ho za to isté chcú ešte aj súdiť ako zločinca... tu by mala zasiahnuť táto zásada?

Jakub: Presne si to vystihla. Tam sa pýtame: Hej, počkať, nie je toto dvojité trestanie?

Barbora: A ako zistíme, či to tak naozaj je? Čo sa pri tom skúma?

Jakub: Súd sa pozerá na štyri veci. Po prvé, či ide o tú istú osobu. Po druhé, či ide o ten istý skutok – teda rovnaký dej, nielen rovnaké pomenovanie v zákone.

Barbora: Jasné, skutok, nie paragraf.

Jakub: Presne. Po tretie, či už o tom bolo právoplatne rozhodnuté. A po štvrté, či aj to nové konanie má opäť trestný charakter. A tu sa vraciame k čomu? No predsa k Engelovým kritériám.

Barbora: Všetko je to prepojené! Takže ak tá prvá pokuta bola trestom podľa Engela, ďalší trest za to isté je problém.

Jakub: Bingo! To je celé.

Barbora: Super. Jakub, toto bola posledná téma nášho dnešného podcastu. Mohol by si nám to na záver celé zhrnúť do takej tej dokonalej odpovede na skúšku?

Jakub: Samozrejme. Takže, ak sa vás spýtajú na význam judikatúry EŠĽP pre správne trestanie, poviete toto... ESĽP vykladá pojem trestného obvinenia autonómne. Aj priestupok môže byť trestnou vecou, ak spĺňa Engelove kritériá. Vtedy sa musia uplatniť garancie článku 6, ako právo na spravodlivý proces. Pre Slovensko sú kľúčové prípady Lauko a Kadubec. A dôležitá je aj zásada *ne bis in idem*, teda zákaz dvojitého trestania.

Barbora: Perfektné. A čo taký úplne jednoduchý ťahák pre nás ostatných?

Jakub: Dobre. Zapamätajte si jednu vetu: ESĽP povedal, že aj priestupok môže byť trest, preto človek musí mať férový proces. A od toho odvodíte všetko ostatné.

Barbora: Skvelé! Takže, milí poslucháči, dnes sme si prešli od Engelových kritérií až po konkrétne slovenské prípady a zákaz dvojitého trestania. Veríme, že vám to pomohlo. Jakub, veľmi pekne ti ďakujem.

Jakub: Aj ja ďakujem za pozvanie, Barbora. A vám, študenti, držím palce na skúškach!

Barbora: Presne tak. Majte sa krásne a počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Dovidenia!