Zhrnutie na Raná cirkev: Dejiny, doktríny a moc

## Úvod Tento materiál predstavuje prehľad najdôležitejších stredovekých sporov a koncilov, ktoré formovali cirkevné a spoločenské procesy v Európe. Zameriame sa na príčiny konfliktov, hlavné udalosti a výsledky koncilov, aby si študent bez dochádzky vedel poskladať ucelený obraz o tom, prečo a ako sa v stredoveku riešili náboženské otázky kolektívnou autoritou. ## Hlavné témy a rozdelenie - Konflikt o autoritu v cirkvi: konciliarizmus a spor medzi pápežom a všeobecnými koncilmi - Škandály a rozdelenia pápežstva: pápežské schizmy a koncily (Pisa, Konštantínopol, Kostnica) - Spory o uctievanie obrazov (ikonoklazmus) a ich riešenia na ekumenických snemoch - Kristologické a soteriologické konflikty spomenuté stručne (len súvislosti so sporom o autoritu) ### > Definícia: Konciliarizmus > Konciliarizmus: názor, že najvyššia autorita v cirkvi spočíva vo všeobecnom koncile zvolenom biskupmi a veriacimi, ktorý môže byť nadradený pápežovi v prípadoch krízy alebo omylu. ## 1) Konciliarizmus: príčiny a základné myšlienky - Pôvod v teoretickej práci: už v 14. storočí o koncile hovorili myslitelia ako Marsilio z Padovy a Vilém Ockham. Tvrdili, že cirkevná hierarchia vznikla historicky a autorita spočíva v celej cirkvi, nie výlučne v osobe pápeža. - Praktická príčina: dlhodobá nespokojnosť so situáciou, keď sa pápeži odmietali vzdať moci a cirkev trpela schizmou. ### Kľúčové myšlienky konciliarizmu - Autorita cirkvi vychádza zo spoločenstva verných reprezentovaného biskupmi na koncile. - Koncil môže rozhodnúť o pápežovej neschopnosti alebo omyle a v takom prípade ho môže zbaviť funkcie. - Axiom: „koncil (s pápežom) je väčší než pápež (sám)“ — to znamená, že kolektívna autorita má prednosť. ## 2) Politické pozadie: rast reprezentatívnych inštitúcií - 13.–14. storočie: rast nacionalizmu a vznik prvých parlamentov a stavovských snemov. - 1295: v Anglicku parlament Edwarda I. predstavoval formu zastupiteľstva. - 1303: vo Francúzsku Filip IV. zvolal snem zástupcov troch stavov (duchovenstvo, šľachta, mešťania). - Tento politický vývoj inšpiroval cirkevných reformátorov k analógií: tak ako štátna moc môže spočívať v zastupiteľskom zbore, tak aj cirkevná moc môže spočívať v zhromaždení biskupov. ## 3) Koncily a ich priebeh: Pisa, Kostnica ### Koncil v Pise (1409) - Kardináli zvolali koncil proti vôli dvoch súčasných pápežov. Ciele: vyriešiť rozkol. - Výsledok: zvolili Alexandra V., oboch siedmich pápežov zosadili, ale nie všetci odstúpili. Nakoniec vznikli tri nároky na pápežský úrad (tri pápežstvá). - Dôsledok: situácia sa nezlepšila; po smrti Alexandra V. bol zvolený Jan XXIII., ktorý hoci sľuboval reformu, nedosiahol odstránenie schizmy. ### Koncil v Kostnici (1414–1418) - Zvolal cisár Žigmund Luxemburský s podporou konciliaristov. - Hlavné ciele: 1. odstrániť pápežské schizma, 2. reformovať cirkev v jej hlave i údoch, 3. potlačiť herézy. - Dekret Sacrosancta: vyhlásil, že koncil ako zhromaždenie cirkvi má autoritu priamo od Krista a aj pápež je ním viazaný. - Jan XXIII. bol zosadený a koncil potvrdil nadradenosť koncilu v riešení krízy. > Definícia: Sacrosancta > Sacrosancta: dekret koncilu v Kostnici, ktorý vyhlasuje, že všeobecný koncil má autoritu priamo od Krista a je nadriadený pápežovi v záležitostiach cirkvi. Fun fact: Koncil v Kostnici priviedol do procesu aj európskych panovníkov, takže riešenia cirkevných kríz už neboli len vnútornou záležitosťou duchovenstva. ## 4) Ikonoklazmus (spor o uctievanie obrazov) - Dva hlavné obdobia: približne 8. storočie (prvá vlna 730–787) a opätovné vlny začiatkom 9. storočia, pričom spor definitívne skončil obnovením uctievania ikon v roku 843. - Príčiny: - Kristologické diskusie (ako zobraziť božstvo a človeka v Kristovi) - Ľudová úcta k obrázkom, ktorá hraničila s idolátriou - Politické snahy cisárov o jednotu a poriadok - Dve protichodné skupiny: - Ikonoklasté (obrazoborci): obávali sa idolatrie a tvrdili, že ľud nevie rozlíšiť úctu k obrazu od uctievania samého Boha. -