Zhrnutie na Protihabsburské stavovské povstania v Uhorsku

## Úvod Protiuhorské povstania 17. – 18. storočia predstavujú sériu ozbrojených konfliktov a vzbúr v Uhorsku (vrátane územia dnešného Slovenska), ktoré vznikli ako reakcia uhorskej šľachty, protestantov a obyčajných ľudí na centralizáciu moci Habsburgovcov, rekatolizáciu a hospodárske ťažkosti. Tento materiál zhrňuje hlavné povstania, príčiny, priebeh a dôsledky s dôrazom na zrozumiteľnosť pre študenta, ktorý sa vyučuje samostatne. ## Základné pojmy > **Rekatolizácia:** cieľavedomý proces obnovy katolíckej moci a vplyvu po protireformačnom boji, vrátane zatvárania protestantských kostolov a nútených konverzií. > **Gubernium:** vojenská alebo štátna správa s diktátorskými prvkami, ktorá obmedzovala tradičné uhorské právomoci šľachty. > **Palatín:** najvyšší uhorský šľachtic a kráľovský zástupca v Uhorsku; jeho menovanie symbolizovalo čiastočný návrat tradičnej ústavnosti. ## Prehľad hlavných povstaní 1. Vešeléniho sprisahanie (1670–1671) 2. Povstanie Imricha Tököliho (1678–1687) 3. Povstanie Františka II. Rákociho (1703–1711) ### Vešeléniho sprisahanie (1670–1671) - Príčiny: - Narastajúca nespokojnosť uhorskej šľachty s habsburskou vládou. - Tlak rekatolizácie a obmedzovanie práv šľachty. - Priebeh: - Spiknutie odhalené po smrti vodcu Vešeléniho; povstanie brutálne potlačené v roku 1671. - Došlo k popravam a konfiškáciám majetku. - Dôsledky: - Zrušenie výsad, žiaden snem, vládla armáda, zvýšené dane. - V roku 1672 popravy na Orave – popravení napichnutím na kôl. ### Tököliho povstanie (1678–1687) - Vodca: **Imrich Tököli**, kežmarský magnát. - Hlavné dôvody: - Následky Vešeléniho sprisahania a pokračujúca tvrdá rekatolizácia v 70. rokoch. - Popravy a prenasledovanie šľachty, zrušenie jej práv a zavedenie gubernia. - Zatváranie protestantských kostolov; k povstaniu sa pridali aj obyčajní ľudia. - Priebeh: - Povstanie začalo na východe Slovenska a povstalci postupne obsadili veľkú časť územia. - Na začiatku úspešné; donútilo Habsburgovcov robiť ústupky. - Reakcia Leopolda I.: - Zrušil absolutistickú vládu a obnovil uhorské výsady, zvolal snem (1681). - Vymenoval palatína. - Povolené boli dva artikulárne evanjelické kostoly v každej stolici, s mnohými obmedzeniami: kostoly museli byť drevené, postavené do roka, bez veží a mimo centier, vchod z boku. - Pokračovanie boja a zahraničná politika: - Boje pokračovali pre náboženské nezhody. - Tököli sa spojil s Osmanskou ríšou; Osmanmi ho vyhlásili za kráľa Horného Uhorska. - Porážka Osmanov pri Viedni (1683) znamenala strata hlavnej podpory pre Tököliho. - Kľúčové udalosti: - 1685 dobytý Nové Zámky, 1686 Budín (osmanské straty). - Koniec: - Habsburgovci postupne obsadili Slovensko a povstanie sa rozpadlo. - Po Karlovackom mieri (1699) nasledovali právne zmeny: zrušené právo na odpor, Habsburgovci potvrdili dedičné právo na uhorský trón a upevnili postavenie katolíckej cirkvi. - Prešovské jazdy – poprava 24 osôb ako symbol represie. Did you know Tököliho spojenectvo s Osmanskou ríšou bolo taktické a súčasne kontroverzné, pretože časť šľachty uprednostňovala dočasnú rímsku podporu pred hlbokým konfliktom s cisárom? ### Povstanie Františka II. Rákociho (1703–1711) - Príčiny: - Habsburská centrálna moc stále pevne vládla a obmedzovala tradičné práva Uhorska. - Problémy poddaných: vysoké dane, chudoba; povstanie podporovali kuriči (chudobní vojaci a obyčajní ľudia). - Habsburgovci sa zaoberali vojnou o španielske dedičstvo, boli oslabení a Rákoci to využil. - Vodca: **František II. Rákoci**, knieža Sedmohradska. - Priebeh: - Rákoci obsadil postupne veľkú časť Slovenska; medzi jeho vojakmi bol aj ľudový hrdina Juraj Jánošík. - Utrpel rozhodujúcu porážku pri Trenčíne v roku 1708 – príčiny: slabá výzbroj, slabá disciplína, nedostatok peňazí. - Rákoci nakoniec odišiel do exilu. - Koniec a mier: - Boje sa oficiálne skončili Satmárskym mierom (1711). > **Satmársky mier (1711):** dohoda, ktorá uznáva dedičné právo Habsburgovcov na uho