Podcast o Protihabsburské stavovské povstania v Uhorsku

Kapitoly

Mýtus o hrdinoch

Prečo to celé začalo?

Prvé kolo: Bočkaj a Betlen

Rákoci a tajné sprisahanie

Dôsledky sprisahania a Tököli

Posledné veľké povstanie

Dôsledky a záver

Přepis

Michal: Väčšina ľudí si predstavuje dejiny ako boj dobra proti zlu. Komu by si teda fandil, keď sa „hrdinovia“ bojujúci za slobodu spoja s najväčším nepriateľom kráľovstva?

Natália: Presne! To je tá komplikovaná realita protihabsburských povstaní. Nebolo to vôbec čiernobiele.

Michal: Toto bude zaujímavé. Počúvate Studyfi Podcast.

Michal: Takže, Natália, poďme si to zasadiť do kontextu. Hovoríme o sérii povstaní uhorskej šľachty proti Habsburgovcom. Čo im tak veľmi prekážalo?

Natália: Bola to taká dokonalá búrka problémov. Po prvé, Habsburgovci sa snažili o absolutizmus – chceli obmedziť privilégiá šľachty, ktoré im zaručovala Zlatá bula Ondreja II.

Michal: Zlatá bula... to je tá, ktorá im v podstate dala právo na odpor, ak kráľ porušuje pravidlá, však?

Natália: Presne tak! A druhým obrovským problémom bola násilná protireformácia. Habsburgovci boli zarytí katolíci a tvrdo potláčali protestantizmus, zatvárali kostoly a nútili ľudí meniť vieru.

Michal: Čiže išlo o moc, náboženstvo a pocit, že Viedeň im berie kontrolu.

Natália: A šľachta si vybrala ideálny čas na úder – počas Pätnásťročnej a neskôr Tridsaťročnej vojny. Krajina bola v chaose a oni, vedení hlavne sedmohradskými kniežatami, využili príležitosť.

Michal: A tu sa dostávame k tomu paradoxu... spojili sa s Osmanmi?

Natália: Áno! V boji proti katolíckym Habsburgovcom sa neváhali spojiť s moslimskými Turkami. Platilo pre nich, že nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ.

Michal: Poďme na prvé veľké meno. Štefan Bočkaj.

Natália: Bočkajovo povstanie, od 1604 do 1606. Obsadil takmer celé dnešné Slovensko a výsledkom bol Viedenský mier, ktorý zaručil náboženskú slobodu pre šľachtu a mešťanov. Neskôr sa na sneme v Bratislave rozšírila aj na poddaných.

Michal: Takže mier vydržal asi tak päť minút?

Natália: V podstate áno! Ďalší na rade bol Gabriel Betlen. Ferdinand II. nedodržiaval mierové podmienky, a tak Betlen v roku 1619 vtrhol do Uhorska, obsadil Košice, Trnavu, dokonca aj Bratislavu.

Michal: Bol dosť úspešný, však? V Banskej Bystrici ho dokonca vyhlásili za uhorského kráľa.

Natália: Áno, ale len nakrátko. Po porážke Čechov na Bielej Hore sa karta obrátila. Mikulovský mier mu ale zaistil titul ríšskeho kniežaťa a územia na východnom Slovensku.

Michal: A po ňom prišiel Juraj I. Rákoci. Čo ten?

Natália: Ten sa rovno zapojil do Tridsaťročnej vojny na strane Francúzov a Švédov. Jeho povstanie prinieslo Linecký mier, ktorý opäť potvrdil a rozšíril náboženskú slobodu pre všetkých, vrátane poddaných.

Michal: Doteraz to boli otvorené vojny. Ale potom prišlo niečo iné – sprisahanie?

Natália: Presne tak. Vešeléniho sprisahanie. Po ďalšej vojne s Turkami cisár Leopold I. uzavrel takzvaný „hanebný mier“ vo Vašvári. Hoci habsburské vojská víťazili, nechal dobyté územia Turkom.

Michal: To muselo uhorskú šľachtu rozzúriť.

Natália: Úplne. Cítili sa zradení. A tak sa najvyššia šľachta na čele s palatínom Františkom Vešelénim rozhodla zvrhnúť Habsburgovcov potajomky.

Michal: Znie to ako zápletka z filmu! Takže prebrali sme prvé povstania a jedno veľké sprisahanie. Ešte nás však čaká Tököli a to najväčšie povstanie zo všetkých – Františka II. Rákociho.

Natália: Presne tak, Michal. A to Tököliho povstanie bolo priamou reakciou na to, čo sa stalo po odhalení Vešeléniho sprisahania. Po Vešeléniho smrti to cisársky dvor potlačil s neuveriteľnou krutosťou. Nastala tvrdá rekatolizácia, konfiškácie majetkov, obrovské dane a v podstate vojenská diktatúra.

Michal: To muselo vyvolať obrovský odpor. Takže šľachta to nenechala len tak?

Natália: Vôbec nie. Na čelo nového povstania sa v roku 1678 postavil mladý magnát Imrich Tököli. Dôvody boli jasné: prenasledovanie protestantov, popravy šľachticov a strata všetkých starých slobôd. A tu je zaujímavé, že sa k šľachte pridali aj bežní ľudia, lebo aj ich sa náboženský útlak dotýkal.

Michal: Čiže to už nebolo len o moci šľachty, ale aj o viere. A bolo to povstanie úspešné?

Natália: Spočiatku áno! Tököli obsadil takmer celé Slovensko. Cisár Leopold I. bol donútený urobiť ústupky – obnovil uhorské výsady a na sneme v roku 1681 povolil evanjelikom stavať takzvané artikulárne kostoly. Ale Tököli spravil strategickú chybu.

Michal: Akú?

Natália: Spojil sa s Osmanskou ríšou. Turci ho dokonca vyhlásili za kráľa Horného Uhorska. Lenže... keď boli Osmani v roku 1683 porazení pri Viedni, Tököli stratil najsilnejšieho spojenca a povstanie sa postupne rozpadlo.

Michal: Takže sa spoliehal na zlého koňa. A čo sa stalo potom?

Natália: Habsburgovci mali voľnú ruku. Nasledovali brutálne represie, známe ako „prešovské jatky“, a Uhorsko stratilo aj právo na odpor voči panovníkovi. Trón sa pre Habsburgovcov stal dedičným. Cesta bola vydláždená pre posledné a najväčšie povstanie.

Michal: A tým bol František II. Rákoci. Čo ho viedlo do boja, keď už sa zdalo všetko stratené?

Natália: Rákoci bol charizmatický a bohatý katolík, takže nešlo primárne o náboženstvo. Išlo o moc. Šľachta bola stále odstavená a poddaní trpeli pod vysokými daňami. Rákoci šikovne využil, že Habsburgovci bojovali v západnej Európe vo vojne o španielske dedičstvo a nemali dosť vojakov.

Michal: Takže využil príležitosť, keď sa súper nepozeral.

Natália: Presne tak. Jeho povstanie (1703-1711) bolo masové, bojovali v ňom šľachtici aj poddaní. A ako pikoška – v jeho vojsku slúžil aj istý Juraj Jánošík.

Michal: Naozaj? Ten Jánošík? To som nevedel!

Natália: Áno. Povstanie však postupne strácalo dych. Peniaze dochádzali a rozhodujúca porážka prišla v roku 1708 v bitke pri Trenčíne. Rákoci nakoniec utiekol do exilu a už sa nikdy nevrátil.

Michal: A ako sa to celé skončilo? Predpokladám, že nejakou mierovou zmluvou.

Natália: Áno, všetko ukončil Satmársky mier v roku 1711. Bol to vlastne kompromis. Habsburgovci si potvrdili dedičný trón, ale šľachte zostali jej výsady, hlavne oslobodenie od daní, a povstalci dostali amnestiu.

Michal: Takže po sto rokoch bojov sa situácia v podstate... upokojila?

Natália: Presne. Skončila sa éra veľkých stavovských povstaní. Pre Slovensko to však malo hrozné následky – spustošená krajina, hladomory, choroby a ekonomický úpadok. Bola to daň za storočie nepokojov.

Michal: Wow. To je naozaj silný záver jednej búrlivej kapitoly našich dejín. Natália, ďakujem ti veľmi pekne za skvelý prehľad.

Natália: Aj ja ďakujem, Michal. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa pekne!