Protihabsburské povstania v Uhorsku: Komplexný rozbor
20 otázok
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, dôvody vzniku Vešeléniho sprisahania zahŕňali vojnu s Osmanskou ríšou (1663-1664), v ktorej Uhorsko stratilo územia, a uzavretie nevýhodného mieru vo Vašvári cisárom Leopoldom I. s Osmanmi v roku 1664, ktorý bol považovaný za hanebný mier.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Línsky mier z roku 1645 zaručil náboženskú slobodu pre poddaných, nie výlučne pre šľachtu a mešťanov.
A. Rozšírenie náboženskej slobody aj na poddaných.
B. Zavedenie úradu palatína a zvolenie Juraja Turzu do tejto funkcie.
C. Rozdelenie uhorského snemu na dvojkomorový systém (dolná a horná tabuľa).
D. Získanie rozsiahlych území vo východnom Slovensku pre sedmohradské knieža.
Vysvetlenie: Snem v Bratislave v roku 1608 rozhodol o rozšírení náboženskej slobody na poddaných, zavedení úradu palatína, ktorým sa stal Juraj Turzo, a o vytvorení dvojkomorového snemu, ktorý bol rozdelený na dolnú a hornú tabuľu. Získanie rozsiahlych území vo východnom Slovensku pre sedmohradské knieža bolo výsledkom mieru v Mikulove v roku 1621, nie Bratislavského snemu.
A. Gabriel Betlen sa stal ríšskym kniežaťom.
B. Sedmohradsko získalo územia a väčšie zastúpenie uhorskej šľachty v úradoch.
C. Gabriel Betlen získal východné Slovensko.
D. Náboženská sloboda pre poddaných bola zaručená.
Vysvetlenie: Mikulovský mier z roku 1621 stanovil, že Gabriel Betlen sa stal ríšskym kniežaťom a získal východné Slovensko. Ostatné možnosti sú dôsledkami iných mierových dohôd.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Dopady povstaní na Slovensko zahŕňali spustošené územie, hlad, choroby, chudobu a spomalenie ekonomického rozvoja, pričom Habsburgovci prestali Uhorsku dôverovať, čo zapríčinilo znížený záujem o hospodársky rozvoj.