Podcast o Protihabsburské povstania v Uhorsku

Kapitoly

Prečo sa šľachta búrila?

Päť povstaní a jedno sprisahanie

Prvé kolo: Štefan Bočkaj

Betlen, Rákoci a tí druhí

Hanebný mier a jedno sprisahanie

Krutá odveta a diktatúra

Tököliho povstanie

Rákoci a Satmársky mier

Zhrnutie a odkaz

Přepis

Ema: Predstavte si, že ste uhorský šľachtic v 17. storočí. Máte svoje pozemky, svoje privilégiá... a zrazu vám kráľ vo Viedni začne hovoriť, v čo máte veriť a ako máte žiť. Vaše staré práva sú mu zrazu na smiech.

Marek: Presne tak, Ema. A to je presne tá situácia, ktorá viedla k takmer storočiu plnému konfliktov. Toto je Studyfi Podcast.

Ema: Takže, Marek, čo presne tak nahnevalo uhorskú šľachtu, že sa rozhodli vziať do rúk zbrane proti vlastnému kráľovi? Nebolo to trochu... extrémne?

Marek: Z dnešného pohľadu možno. Ale oni to videli inak. Boli tu tri hlavné dôvody. Po prvé, obmedzovanie ich privilégií. Mali starý dokument, Zlatú bulu Ondreja II., ktorý im dával právo na odpor. A Habsburgovci im na tieto práva poriadne siahali.

Ema: Druhý dôvod bol asi náboženstvo, však?

Marek: Jednoznačne. Násilná protireformácia, teda rekatolizácia. Habsburgovci boli zarytí katolíci a protestantom zatvárali kostoly, brali im práva a nútili ich prestúpiť na katolicizmus. A tretím dôvodom bol habsburský absolutizmus – snaha vládnuť bez toho, aby sa pýtali uhorskej šľachty na názor.

Ema: Takže šľachta sa cítila odstrčená, utláčaná a nábožensky prenasledovaná. Ideálna pôda pre vzburu.

Marek: Presne. A využili chaos. V Európe práve prebiehala Pätnásťročná a neskôr aj Tridsaťročná vojna. Krajina bola oslabená. Väčšinu povstaní viedli sedmohradské kniežatá a, čo je pre nás dôležité, väčšina bojov sa odohrávala na území Slovenska.

Ema: Takže si to zase odniesli bežní ľudia...

Marek: Žiaľ, áno. Povstalci sa neštítili spojiť s kýmkoľvek, dokonca aj s Turkami, len aby porazili Habsburgovcov. Celkovo hovoríme o piatich veľkých povstaniach a jednom nevydarenom sprisahaní.

Ema: Tak poďme na to prvé. Povstanie Štefana Bočkaja.

Marek: To sa odohralo v rokoch 1604 až 1606, počas spomínanej Pätnásťročnej vojny. Cisár Rudolf II. tvrdo postupoval proti protestantom, a to bola posledná kvapka. Bočkaj, sedmohradský magnát, sa spojil s Turkami a obsadil takmer celé Slovensko.

Ema: A výsledok? Oplatilo sa to?

Marek: Pre šľachtu áno. Viedenský mier z roku 1606 im zaručil náboženskú slobodu. O dva roky neskôr bratislavský snem túto slobodu rozšíril aj na poddaných. Bol obnovený úrad palatína, ktorým sa stal Juraj Turzo, a uhorský snem bol posilnený. Dokonca sa v Žiline v roku 1610 konala synoda, ktorá dala evanjelikom vlastnú cirkevnú organizáciu.

Ema: Znie to ako úspech. Prečo potom nasledovali ďalšie povstania?

Marek: Lebo mier nikdy netrval dlho. Ferdinand II. nedodržiaval podmienky a prišla Tridsaťročná vojna. Gabriel Betlen to využil, obsadil veľkú časť Uhorska a v Banskej Bystrici ho dokonca vyhlásili za uhorského kráľa.

Ema: Uhorského kráľa? Takže sa mu to podarilo?

Marek: Nie nadlho. Po porážke Čechov na Bielej Hore Habsburgovci porazili aj jeho. Neskôr to skúsil aj Juraj I. Rákoci, ktorý sa spojil s Francúzmi a Švédmi. Výsledkom bol Linecký mier, ktorý opäť potvrdil náboženskú slobodu, tentokrát aj pre poddaných.

Ema: Spomínal si aj nejaké sprisahanie. To znie zaujímavo.

Marek: Áno, Vešeléniho sprisahanie. To už nebolo povstanie v pravom zmysle slova. Dôvodom bol takzvaný „hanebný mier“ vo Vašvári, ktorý cisár Leopold I. uzavrel s Turkami, hoci ich mohol poraziť. Šľachte sa to nepáčilo.

Ema: Kto stál na čele?

Marek: Palatín František Vešeléni. Jeho manželka, Žofia Bosniaková, bola známa tým, že piekla chlieb pre chudobných, volali ho „bosniaky“. Je s ňou spojená aj legenda, že keď Turci neskôr otvorili jej rakvu na hrade Strečno, jej telo bolo úplne neporušené.

Ema: Wow, tak to je príbeh! A čo sprisahanie? Podarilo sa?

Marek: Vôbec nie. Bolo odhalené a vodcovia skončili na popravisku. Ale to už je predzvesťou ďalších, ešte väčších povstaní, o ktorých si povieme nabudúce.

Ema: Takže sprisahanie odhalené, vodcovia mŕtvi... to znie ako definitívny koniec. Alebo nie?

Marek: Práve naopak, bol to len začiatok krutej pomsty. Cisár zrušil uhorské výsady, snem sa nezvolával a vládu prevzala armáda.

Ema: Čiže v podstate vojenská diktatúra? To muselo byť pre šľachtu aj bežných ľudí hrozné.

Marek: Presne tak. Začala násilná rekatolizácia: buď si katolík, alebo odídeš z krajiny. K tomu konfiškácie majetkov a vyššie dane. Na Orave dokonca popravili ľudí napichnutím na kôl.

Ema: Uf, tak to je drsné. To si priam koleduje o ďalšie povstanie.

Marek: A presne to sa aj stalo. Na scénu prichádza kežmarský magnát Imrich Tököli a jeho povstanie z roku 1678.

Ema: Dôvody sú asi jasné... rekatolizácia a strata slobôd?

Marek: Áno. K šľachte sa pridali aj obyčajní ľudia, hlavne protestanti, ktorým zatvárali kostoly. Tököli mal veľké úspechy a obsadil takmer celé Slovensko.

Ema: Aha, takže Habsburgovci museli zareagovať, keď im to tak prerastalo cez hlavu.

Marek: Presne. Cisár Leopold I. urobil ústupky. Obnovil niektoré uhorské výsady a dovolil protestantom postaviť si takzvané artikulárne kostoly.

Ema: Artikulárne? Čo to znamenalo v praxi?

Marek: Mali prísne podmienky. Museli byť celé z dreva, postavené za rok, bez veže a hlavného vchodu. Viete, len aby sa nepovedalo.

Ema: Taká tolerancia naoko.

Marek: Presne. Tökölimu to nestačilo. Spojil sa s Osmanskou ríšou, ktorá ho vyhlásila za kráľa Horného Uhorska.

Ema: Spojiť sa s Turkami... to bola dosť riskantná stávka.

Marek: A nevyplatila sa. Keď Poliaci v roku 1683 porazili Turkov pri Viedni, Tököli stratil hlavného spojenca. Po Turkoch nám tu ale zostala káva. Takže aspoň niečo dobré.

Ema: Aha, takže bez Turkov bol stratený. Čo nasledovalo?

Marek: Habsburgovci dobyli všetko späť. Ale pokoj nevydržal. V roku 1703 prichádza posledné a najväčšie povstanie, ktoré viedol František II. Rákoci.

Ema: Prečo znova? Myslela som, že už boli všetci unavení z bojov.

Marek: Šľachta stále nemala moc a poddaní trpeli pod vysokými daňami. Rákoci šikovne využil, že Habsburgovci bojovali inde. V jeho vojsku bojoval aj Juraj Jánošík.

Ema: Ten Jánošík? Naozaj?

Marek: Ten istý. Rákoci tiež obsadil celé Slovensko, no utrpel porážku pri Trenčíne v roku 1708 a utiekol do exilu.

Ema: A to bol definitívny koniec?

Marek: Áno. Všetko ukončil Satmársky mier v roku 1711. Potvrdil dedičné právo Habsburgovcov, ale šľachte nechal jej výsady a povstalci dostali amnestiu.

Ema: Takže, aby sme to zhrnuli... celé storočie bojov. Aký to malo dopad na Slovensko?

Marek: Katastrofálny. Krajina bola spustošená, všade bol hlad a chudoba. Ekonomika na bode mrazu. Habsburgovci nám prestali dôverovať, čo spomalilo rozvoj.

Ema: Čiže výsledkom bola totálne vyčerpaná krajina a upevnená moc Habsburgovcov. Poriadne trpký koniec.

Marek: Presne tak. Ale zároveň sa tým uzavrela jedna dlhá a krvavá kapitola našich dejín. A myslím, že aj naša dnešná téma.

Ema: Určite áno. Ďakujeme, že ste nás počúvali. Marek, ďakujem za skvelé vysvetlenie.

Marek: Aj ja ďakujem. Počujeme sa nabudúce pri ďalšej časti Studyfi Podcastu.