Profesionálna etika a rozvoj učiteľov

Profesionálna etika a rozvoj učiteľov sú kľúčové aspekty, ktoré formujú nielen samotných pedagógov, ale aj celú budúcnosť našej spoločnosti. V tomto komplexnom rozbore sa pozrieme na to, čo robí z učiteľa skutočného profesionála, aké etické princípy by mal dodržiavať a prečo je neustály rozvoj nevyhnutný. Pre študentov a budúcich pedagógov je pochopenie týchto tém základom úspešnej a napĺňajúcej kariéry. Pozrieme sa na rôzne perspektívy a názory, ktoré osvetľujú podstatu učiteľskej profesie a jej spoločenskú hodnotu.

Definícia profesie a profesionalizácia učiteľstva

Podľa Štecha prechádza profesionalizácia a profesná socializácia tromi stupňami. Začína sa pôvodne vykonávanými, neinštituovanými pracovnými činnosťami, kde používame „sedliacky rozum“ a majstrujeme doma. Neskôr sa tieto činnosti menia na zamestnanie, remeslo, kde sa učíme od skúseného majstra a napodobňujeme ho.

Posledným, vývojovo najvyšším stupňom, je profesia. Tu sa remeselník chce stať viac, chce vedieť opísať, čo robí, a pozná teóriu – formalizovaný poznatok. Profesionál vykonáva svoju prácu na plný úväzok a je sociálne výraznejšie ohodnotený. Hlavný rozdiel medzi profesionálom a remeselníkom spočíva v tom, že profesionál ovláda aj teóriu.

Ak študent žiada viac praxe a len odpozorúva prácu, stráca status profesionála. Môže sa totiž naučiť chyby a zlé postupy. V minulosti bolo učiteľstvo tiež remeslom, kde sa vedomosti odovzdávali napodobňovaním starších. Dnes sa však radí medzi profesie, pretože kladieme väčší dôraz na teoretické vzdelanie.

Učiteľstvo ako povolanie a vzťahová profesia

Pelcová rozlišuje medzi pedagogickým zamestnaním a povolaním učiteľa. Zamestnanie znamená trávenie času nejakou činnosťou, zatiaľ čo v povolení zaznieva volanie, ktoré prichádza od druhého a ktoré počuje len ten „povolaný“ (podobne ako kňaz alebo opatrovateľ).

Dorotíková definuje učiteľstvo ako vzťahové povolanie. Ide o zamestnania, ku ktorým musí byť človek povolaný, pretože zahŕňajú jednanie a prístup zameraný na človeka. Patria sem povolania ako lekár, učiteľ, sudca či novinár. Sú mimoriadne náročné na špecializovanú prípravu, ale predovšetkým na osobné predpoklady. Ovplyvňovanie myslenia a jednania iných robí toto povolanie náročným na zodpovednosť.

Etika povolania sa spája so stavovským zmýšľaním, čo je spôsob uvažovania, pri ktorom človek uprednostňuje alebo chráni záujmy svojej profesijnej skupiny. Étose povolania je morálny „duch“ profesie, povaha alebo charakter, ktorý určuje hodnoty, ideály a správne správanie jej členov.

Pedagogické metódy a rola učiteľa

Palouš chápe vyučovanie ako výučbovú drámu, pedagogickú metódu využívajúcu dramatické prvky (hra, roly, situácie) na učenie a rozvoj osobnosti žiaka. Žiaci sa neučia len počúvaním, ale aktívnym prežívaním situácií, čo vedie k hlbšiemu pochopeniu učiva.

Gluchman a Gluchmanová upozorňujú, že rodičia sa často zaoberajú súkromným životom alebo správaním učiteľov z hľadiska možného vplyvu na ich deti. Zatiaľ čo nevera, homosexualita či predmanželské tehotenstvo sa väčšinou prehliadajú (ak nejde o cirkevné školy), alkoholizmus, drogy, sexuálne vzťahy medzi učiteľmi alebo dokonca žiakmi sú často predmetom disciplinárneho konania.

Podľa Carra je učiteľ zároveň aj vychovávateľom mladých ľudí, ktorých má učiť, čo je zlé a čo dobré. Kotiger a Čamler zastávajú názor, že byť učiteľom nie je len profesia, ale spôsob života.

K dôležitým morálnym vlastnostiam učiteľa patrí pravdivosť a participatívnosť (vytváranie aktívneho a rešpektujúceho prostredia). Škola je verejná inštitúcia, preto by učiteľ mal chodiť oblečený slušne, možno formálnejšie.

Význam osobného rozvoja a sebavzdelávania učiteľa

Koťa zdôrazňuje, že požiadavka na ideálneho učiteľa zahŕňa vhodnú úpravu a dodržiavanie zásad osobnej hygieny. Pokrčené oblečenie, zápach a celkovo ošarpaný vzhľad, najmä pri práci s dospievajúcou mládežou, nepridávajú učiteľovi na profesionalite. Platí to aj o extravagantnom líčení a účese.

Ďalšia požiadavka spočíva v tom, že učiteľ by mal rozvíjať svoje koníčky a záujem o hudbu, čo ho chráni pred vyhorením. Môže viesť aj záujmové krúžky v rámci mimoškolských aktivít.

Funda sa zaoberá otázkou sebavzdelávania, a to nielen vo svojom odbore. Učiteľ by sa mal starať aj o svoju dušu a zaujímať sa o iné veci mimo svojej profesie. Napríklad učiteľ matematiky by si mohol prečítať básne alebo historické knihy. Sebavzdelávanie je výsostnou činnosťou na sebe samom.

Masaryk chcel, aby sa pedagógovia vzdelávali vo filozofii, aby vedeli byť k žiakom empatickí a rozvíjali kritické myslenie (filozofické myslenie, pýtanie sa „prečo“).

Prečo učitelia potrebujú profesnú morálku? Analýza Brezinku

Brezinka vo svojich Filozofických základoch výchovy identifikuje päť kľúčových dôvodov, prečo učitelia potrebujú profesnú morálku:

1. Sloboda voľby a zodpovednosť: Učitelia majú pri plnení úloh svojho povolania značnú slobodu voľby. Kto má veľa slobody, má aj veľa zodpovednosti. Učiteľ sa denne rozhoduje, ako viesť hodinu, ako predniesť učivo, či sa venovať viac jednotlivcom alebo celej triede. Preto potrebuje morálne smernice, ktoré mu pomáhajú správne sa rozhodnúť.
2. Vzory pre žiakov: Učitelia sú pre svojich žiakov možnými vzormi k napodobňovaniu. Pracujú s mladými ľuďmi vo veku najvyššej schopnosti učenia sa, ktorí sa neučia iba učivo, ale sledujú aj spontánne správanie učiteľa, jeho jednanie a rozhodovanie. Preto sa požaduje, aby učitelia nedávali žiakom zlý príklad a vyhýbali sa všetkému, čo môže žiakom škodiť. Potrebujú profesnú morálku.
3. Učiteľ ako nástroj: Učitelia sú sami najdôležitejším prostriedkom pre plnenie úloh svojho povolania. Musia sami pracovať so sebou ako s nástrojom. Z vedomostí môže učiteľ sprostredkovať len to, čo sám vie, zo zručností to, čo sám dokáže, a nie je možné vychovávať k morálnym postojom, pokiaľ ich učiteľ sám nemá. Morálna výchova je možná len vtedy, keď je jeho správanie v súlade s jeho slovami a činmi.
4. Ťažká kontrola odbornej práce: Odbornú prácu učiteľov je zvonka ťažké kontrolovať. Spoločnosť je preto odkázaná na to, že nutnú kontrolu musia vykonávať hlavne učitelia sami. Na rozdiel od súkromných učiteľov (autoškoly, jazykové školy), ktorých plat a dopyt závisia od výkonu, štátne školy často fungujú ako monopol, kde má rovnaký plat snaživý aj lenivý učiteľ. Chýba tu finančný tlak. Bez profesnej morálky nemôže existovať dobrý profesný étos.
5. Ochrana pred preťažením a nereálnymi požiadavkami: Na učiteľov sa dnes kladú nielen oprávnené, ale aj mnoho prehnaných a nerealistických nárokov. Na ochranu učiteľa je nutné ich navzájom jasne odlíšiť. K tomu potrebujeme ako meradlo dobre premyslenú profesnú morálku. Škole a učiteľom sa poslednú dobu ukladali čoraz obtiažnejšie úlohy. Čím viac upadala formujúca sila rodiny, cirkvi a verejných mravov, tým viac boli školy zahŕňané výchovnými úlohami. Výchova je v prvom rade úlohou rodičov, ale mnohí rodičia ju robia nedostatočne alebo vôbec, presúvajú ju na učiteľov. Rodičia chcú vynikajúce výsledky, ale často očakávajú, že učitelia dajú deťom dobré známky bez ich pričinenia. Vzniká napätie. Je potrebné starostlivo zvážiť, ako spojiť ochranu učiteľa pred preťažením a ochranu žiakov a rodičov pred profesnými nedostatkami učiteľov. K tomu je treba vypracovať realistickú profesnú morálku.

Profesijná pozícia a kariérny stupeň učiteľa

Je dôležité rozlišovať medzi profesijnou pozíciou a kariérnym stupňom, najmä pre riaditeľky a zástupkyne kvôli príplatkom.

• Kariérny stupeň vyjadruje úroveň odbornosti a skúseností učiteľa. Je spojený s profesijným rastom a postupuje sa v ňom časom a vzdelávaním. Odpovedá na otázku: „Na akej úrovni profesijne sa nachádzam?“ Príklady zahŕňajú: začínajúci učiteľ, samostatný učiteľ, učiteľ s atestáciou.
• Pozícia (pracovná pozícia) vyjadruje konkrétnu rolu alebo funkciu v škole a súvisí s pracovným zaradením. Odpovedá na otázku: „Akú funkciu alebo úlohu v škole vykonávam?“ Príklady sú: triedny učiteľ, výchovný poradca, zástupca riaditeľa, riaditeľ školy.

Zjednodušene povedané, kariérny stupeň hovorí, ako „vyspelý“ je učiteľ ako profesionál, zatiaľ čo pozícia hovorí, čo konkrétne v škole robí.

Etický kódex pedagogických zamestnancov: Vybrané body

Etický kódex by mal byť vodítkom pre každého pedagóga. Pozrime sa na vybrané body a ich relevanciu:

Oprávnený a jednoznačný bod

• Morálnou povinnosťou pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca je v súlade s rešpektovaním názorovej plurality, demokracie a spoločenskej prospešnosti kriticky hodnotiť a eliminovať akékoľvek diskriminačné praktiky.

Tento bod je oprávnený a nevyhnutný, pretože zabezpečuje spravodlivosť a rovnosť medzi žiakmi. Chráni rovnosť a spravodlivosť, čo je základným princípom etiky aj práva, a je jednoznačne potrebný v školstve.

Oprávnený, ale ťažko naplniteľný bod

• Na základe sebapoznania, etického zmýšľania a konania rozvíja svoju osobnú identitu a morálnu integritu, čo je predpokladom jeho plnohodnotnej profesijnej realizácie a tým sa stáva vzorom pre žiakov a spoločnosť.

Myšlienka, že učiteľ sa má stať morálnym vzorom, je správna a dôležitá. Je to však ideál, ktorý je náročné neustále dosahovať. „Byť vzorom“ je subjektívne a nie vždy merateľné, a treba si uvedomiť, že učiteľ je človek, nie ideál. Je to dlhodobý a náročný proces.

Problematický bod

• Usiluje sa o kolegialitu v pracovnom prostredí a podieľa sa na utváraní spolupracujúceho spoločenstva.

Tento bod môže byť problematický, pretože môže viesť k potláčaniu kritiky kolegov a vzniku konfliktu medzi kolegialitou a spravodlivosťou. Snaha o „kolegialitu za každú cenu“ by mohla brániť poukazovaniu na nedostatky.

Vnímanie prestíže povolania učiteľa v materských školách

Výskum Majerčíkovej a Urbaniecovej odhalil subjektívne vnímanie prestíže povolania u učiteliek materských škôl. Hoci by sa dalo očakávať, že práca učiteľa, ktorá zabezpečuje intelektuálny rozvoj detí, bude mať vysoké postavenie, Hargreaves (2009) upozorňuje, že to tak vždy nemusí byť.

Výsledky výskumu:

1. Akú spoločenskú prestíž učiteľstva v materskej škole vnímajú učiteľky?

• 88,1 % reagovalo dešpektom a neuznaním.
• 7,6 % uvádza pozitívne ladené hodnotenie prestíže.
• 4,3 % neutrálne hodnotenie.

2. Na akých skúsenostiach sa zakladá subjektívne vnímanie prestíže?

• Negatívne vnímanie: Učiteľstvo v MŠ je vnímané ako nerešpektované a nedocenené povolanie. Často sa opakujú kľúčové slová ako „stráženie“ (učiteľka ako strážkyňa, pestúnka, teta, opatrovateľka), „hra“, „káva“, „prázdniny“, „vysoký plat“ a „nároky rodičov“.
• Pozitívne vnímanie: Rodičia si vážia ich prácu, vnímajú jej náročnosť, cítia, že sú pre rodičov autoritou. Spomína sa ocenenie predpokladov, osobnostných dispozícií a zodpovednosti pri uplatňovaní profesijných kompetencií. Berú ich ako niekoho, kto sa podieľa na výchove a vzdelávaní detí predškolského veku, kto kladie základy vzdelania a výchovy.
• Neutrálne vnímanie: Rodičia ich berú ako zamestnanca vo firme na nízkej pozícii.

3. Ako učiteľky reflektujú kontexty a dôvody vnímanej prestíže?

• Učiteľky sa domnievajú, že spoločnosť ich nedoceňuje, pretože vychádza z predstavy, že v MŠ neprebieha skutočné vzdelávanie, ale iba stráženie, starostlivosť, prípadne uplatňovanie jednoduchých výchovných postupov. Približne polovica z nich vysvetľuje, že verejnosť vlastne nevie, čo reálne prebieha za bránami MŠ. Ako uviedla jedna z respondentiek: „Učiteľky sú nedocenené. Mnoho ľudí nevie, čo toto povolanie obnáša (sebazdokonaľovanie, zodpovednosť za deti, príprava vzdelávacích aktivít pre rôzne vekové skupiny detí). Z okolia viem, že ich veľa ľudí vníma ako pani na stráženie, pohrajú sa s pár deťmi a idú domov.“

Často kladené otázky o etike a rozvoji učiteľov

Aký je rozdiel medzi „zamestnaním“ a „povolaním“ učiteľa?

Podľa Pelcovej je zamestnanie čas trávený nejakou činnosťou, zatiaľ čo povolanie zahŕňa hlbšie „volanie“ k určitej činnosti, ktoré vníma len ten, kto je k nej predurčený. V prípade učiteľstva ide o povolanie, ktoré si vyžaduje osobné predpoklady a zameranie na človeka.

Prečo je pre učiteľa dôležité sebavzdelávanie aj mimo jeho odboru?

Funda zdôrazňuje, že sebavzdelávanie mimo odboru (napríklad čítanie poézie pre matematika) pomáha učiteľovi starať sa o svoju dušu, rozvíjať širšie záujmy a chrániť sa pred vyhorením. Masaryk navyše navrhoval filozofické vzdelanie pre empatiu a kritické myslenie. Celostný rozvoj osobnosti učiteľa mu umožňuje lepšie slúžiť ako vzor a nástroj vzdelávania.

Aký vplyv má súkromný život učiteľa na jeho profesijnú etiku?

Gluchman a Gluchmanová uvádzajú, že súkromný život učiteľa môže mať vplyv na vnímanie jeho profesionálnej etiky, najmä ak ide o správanie ako alkoholizmus, drogy alebo nevhodné vzťahy. Ako vzor pre mladých ľudí by mal učiteľ, podľa Carra, učiť deti, čo je správne a čo zlé, preto je dôležité, aby jeho správanie v súkromí neodporovalo jeho profesionálnemu poslaniu a morálnym princípom, ktoré odovzdáva žiakom. Kotiger a Čamler to sumarizujú slovami: byť učiteľom je „spôsob života“.

Prečo je profesná morálka učiteľov ťažko kontrolovateľná zvonka?

Brezinka vysvetľuje, že odborná práca učiteľov je zvonka ťažko kontrolovateľná, pretože prebieha v uzavretom prostredí triedy a jej výsledky sú často dlhodobé a neuchopiteľné. Na rozdiel od súkromných lektorov, kde je plat a dopyt priamo závislý od výkonu, v štátnych školách chýba tento finančný tlak. Spoločnosť je preto odkázaná na samokontrolu učiteľov a ich silnú vnútornú profesnú morálku, ktorá zabezpečuje kvalitu ich práce.

Ako sa dá riešiť nízka prestíž povolania učiteľa v MŠ?

Podľa výskumu Majerčíkovej a Urbaniecovej je nízka prestíž často spôsobená neznalosťou verejnosti o skutočnej náplni práce učiteliek v MŠ. Riešením by mohla byť lepšia komunikácia o komplexnosti a dôležitosti predškolskej výchovy – o plánovanom vzdelávacom procese, príprave aktivít pre rôzne vekové skupiny a zodpovednosti za rozvoj detí. Zvýšenie informovanosti by mohlo zmeniť vnímanie „stráženia“ na uznanie kľúčového piliera vzdelávania.