Svetové dejiny sú rozsiahlym a fascinujúcim poľom štúdia, ktoré nám pomáha pochopiť vývoj ľudskej spoločnosti od jej počiatkov až po súčasnosť. Tento prehľad svetových dejín poskytuje študentom ucelený pohľad na kľúčové epochy, udalosti a osobnosti, ktoré formovali náš svet. Ponorte sa do detailov neolitickej revolúcie, vzostupu a pádu ríší, stredovekých kríz, objavných ciest, revolúcií a svetových vojen, aby ste získali komplexné shrnutí svetových dejín.

Prehľad Svetových Dejín: Od Praveku po Súčasnosť

Pravek a Najstaršie Civilizácie sú základom nášho chápania ľudského vývoja. Spôsob života človeka sa v najstaršom období praveku vyvíjal od zberu potravy k organizovanej spoločnosti s rozdelením rodov. Medzi najvýznamnejšie míľniky patrí neolitická revolúcia, ktorá znamenala zmenu kočovného života na usadlý vďaka domestikácii rastlín a zvierat. Najstaršie civilizácie starovekého Východu, ako Mezopotámia, vznikali v úrodných oblastiach s potrebnými podmienkami pre rozvoj.

Sumeri a Mezopotámia: Sumeri vytvorili klinové písmo, a najznámejší zákonník z tejto oblasti je Chamurapiho zákonník. Politický systém bol často orientálna despocia, kde bol panovník uctievaný ako Boh.
Egypt: Najvyšším predstaviteľom štátu bol faraón, vládca s božským statusom.
Vývoj človeka: Rozlišujeme druhy ako Homo habilis (človek zručný, žil v Afrike, používal palice a kliny) a Homo erectus (človek vzpriamený, žil v Európe/Afrike, staval jednoduché obydlia, objavil oheň).

Staroveké Grécko: Kolíska Demokracie a Filozofie

Staroveké Grécko je známe svojou jedinečnou kultúrou a politickým systémom. Typickým štátnym útvarom bola polis (mestský štát). Ideálom výchovy bola kalokagatia, súlad telesnej a duševnej krásy.

Obdobia Gréckych Dejín:
Homérske obdobie: Opísané v eposoch Homéra, plné mýtov a hrdinov.
Archaické obdobie: Rozvoj politiky a umenia, viedlo k vzniku azylu a formovaniu štátu.
Klasické obdobie: Vrchol politického a kultúrneho vývoja, obdobie osobností ako Perikles, známe grécko-perzskými vojnami a peloponézskou vojnou. Medzi najvýznamnejších autorov tragédií patrili Aischylos, Sofokles a Euripides.
Kľúčové udalosti a pojmy:
Grécko-perzské vojny: Konflikty vyvolané perzskými útokmi na grécke kolónie a neskôr na samotné Grécko (napr. bitka pri Maratóne).
Délsky námorný spolok: Vytvorený pod vedením Atén (478-477 p.n.l.).
Peloponézska vojna: Viedla Atény proti Sparte (431-404 p.n.l.), čo viedlo k oslabeniu Atén.
Črepinový súd (ostrakizmus): Ľudia písali na črepy mená tých, ktorí mali byť vyhnaní z mesta.
Olympijské hry: Prvé sa konali podľa tradície v roku 776 p.n.l.
Macedónska ríša: Severne od Grécka, považovaná za barbarskú, pod vedením Filipa II. zjednotila grécke štáty po bitke pri Chárovii (338 p.n.l.). Po smrti Alexandra Veľkého (323 p.n.l.) sa rozdelila na helenistické štáty (Egypt, Sýria). Helenistická kultúra bola fúziou gréckej a orientálnej kultúry.
Politický systém Sparty: Typický smiešaný typ vlády s dvoma kráľmi, orgánmi ako Rada starších a efori.

Staroveký Rím: Od Kráľovstva k Cisárstvu

História Ríma je rozdelená na tri hlavné obdobia: kráľovstvo, republika a cisárstvo. Mesto Rím bolo založené v roku 753 p.n.l.

Obdobie kráľovstva v Ríme: Vládli králi a ich potomkovia, hoci zdroj materiálov je v tomto bode pomerne chaotický.
Obdobie republiky: Vláda v rukách patricijov, konzulov a senátu.
Zákony dvanástich tabúľ: Spísanie obyčajového práva z polovice 5. storočia p.n.l. na bronzové dosky, ktoré definovali tresty.
Nobilita: Vrstva tvorená zmesou patricijov a plebejcov.
Púnske vojny: Rím bojoval s Kartágom (Kanapo) o nadvládu v Stredomorí. Hannibal prešiel cez Alpy, ale Rím zvíťazil a Kartágo bolo zničené. Pyrrhovo víťazstvo znamená víťazstvo s veľkými stratami.
Spartakovo povstanie: Vzbura otrokov a gladiátorov, porazená Crassom, pričom mnohí boli ukrižovaní po Via Appia.
Rímski rečníci: Najslávnejší rímsky rečník bol Cicero z 1. storočia p.n.l.
Triumviráty: Prvý triumvirát tvorili Caesar, Crassus a Pompeius. Druhý triumvirát tvorili Octavianus, Marcus Antonius a Lepidus.
Egypt sa stal rímskou provinciou po bitke pri Actiu (30 p.n.l.), kedy Octavianus porazil Antonia a Kleopatru.
Obdobie cisárstva:
Príncipát: Prvá fáza cisárstva, kde si cisár (napr. Octavianus Augustus) udržiaval ilúziu republikánskej vlády.
Dominát: Obdobie neskorého cisárstva, absolútna vláda cisára.
Milánsky edikt: Vydal ho cisár Konštantín I. Veľký.
Rozdelenie Rímskej ríše: V roku 395 bola rozdelená na Východnú a Západnú.
Zánik Západorímskej ríše: Definitívne zanikla v roku 476.

Stredovek: Formovanie Európy

Stredovek sa tradične začína zánikom Západorímskej ríše v roku 476. Pre túto dobu je typické hierarchické usporiadanie spoločnosti na stavy (šľachta, duchovenstvo, poddaní).

Franská ríša:
Zakladateľom bol Chlodovik I. z dynastie Merovejovcov.
Majordómovia boli správcovia palácov, ktorí prevzali moc od Merovejovcov (napr. Pipin II., Karol Martel, Pipin III.).
Najvýznamnejší franský panovník bol Karol Veľký z dynastie Karolovcov. Rozšíril ríšu, delil krajinu na grófstva a marky, podporoval vzdelanie (Karolínska renesancia) a zaviedol písmo karolínska minuskula.
Verdunská zmluva (843): Ríša bola rozdelená na tri časti medzi Karolových synov, čo viedlo k jej rozpadu.
Byzantská ríša: Cisár Justinián I. sa v polovici 6. storočia snažil obnoviť Rímsku ríšu v jej pôvodnom rozsahu, bol zástancom cézaropapizmu (vláda krajiny aj hlava cirkvi) a vydal Corpus Iuris Civilis. Ríša zanikla dobytím Turkami, čím sa stala osmanským územím.
Kyjevská Rus: Novgorodské knieža Oleg z dynastie Rurikovcov spojil Kyjev a Novgorod okolo roku 882.
Poľsko: Zjednotené za panovania kniežaťa Meška I. z dynastie Piastovcov.
Anglicko:
Bitka pri Hastingse (1066): Viliam Dobyvateľ porazil Anglicko a získal prívlastok Dobyvateľ.
Ján Bezzemok (1199-1216) stratil takmer všetky anglické državy vo Francúzsku.
Magna Charta Libertatum (Veľká listina slobôd): Vydaná v roku 1215, posilnila moc šľachty a oslabila kráľa, čo viedlo k ústavnej monarchii.
Storočná vojna (1337-1453): Vedená medzi Anglickom a Francúzskom.
Vojna dvoch ruží: Občianska vojna medzi rodmi Lancasterovcov a Yorkovcov, ukončená svadbou Henricha VII. (Tudorovci) a Alžbety z Yorku.
Stredoveké mestá: V 11.-13. storočí boli centrami života, rozvoja remesiel a obchodu, s vlastnými cechmi.
Vzdelanie a kultúra v stredoveku: Ovládané náboženskou tematikou, s malým rozvojom vedy mimo teológie. Kláštory boli centrami vzdelania a prepisovali sa v nich knihy. Sedem slobodných umení zahŕňalo gramatiku, rétoriku, logiku, geometriu, astronómiu, hudbu a aritmetiku. Historici ako Herodotos, Tukydides a Xenofón sú považovaní za najznámejších gréckych dejepiscov.

Novovek: Od Objavy k Reformácii a Revolúciám

Novovek je obdobie plné objavov, zmien a prevratných udalostí, ktoré sa datuje od konca 15. storočia. Medzi medzníky začiatku novoveku historici zaraďujú objav Ameriky (1492), vynález kníhtlače (1443) a pád Východorímskej ríše (1453).

Zámorské objavy:
Krištof Kolumbus objavil Ameriku v roku 1492.
Vasco da Gama oboplával Afriku a objavil novú morskú cestu do Indie.
Fernando Magalhaes uskutočnil prvú cestu okolo sveta.
Hernando Cortés rozvrátil Aztécku ríšu, Francisco Pizarro ríšu Inkov.
Kníhtlač: Vynájdená J. Gutenbergom v roku 1443.
Náboženská reformácia: Náprava západnej kresťanskej cirkvi. Za začiatok sa považuje 31.10.1517, keď Martin Luther pribil 95 téz na chrám vo Wittenbergu.
Ján Hus: Odporca bohatstva cirkvi, chcel obnoviť chudobu a aby cirkev nezasahovala do politiky, odsúdený ako kacíř na Koncile v Kostnici.
Augsburské vierovyznanie: Učenie vypracované Martinom Lutherom (prvá polovica 16. storočia).
Kalvinizmus: Zakladateľ Ján Kalvín (Ženeva), nasledovník reformácie, s prísnym učením.
Odluka anglikánskej cirkvi od Ríma: Henrich VIII. (1509-1547) ju inicioval, pretože mu pápež nechcel povoliť rozvod. Za jeho vlády nastala odluka anglikánskej cirkvi od Ríma.
Tridsaťročná vojna (1618-1648): Bezprostredným podnetom boli náboženské a mocenské príčiny. Ukončená Vestfálskym mierom v roku 1648.
Anglická revolúcia (17.-18. storočie): Viedli ju Stuartovci. Kráľ Karol I. viedol silný absolutizmus, rozpustil parlament a zvýšil dane. Proti nemu sa postavili puritáni a Oliver Cromwell. V roku 1653 sa Oliver Cromwell vyhlásil za Lorda Protektora. Po reštaurácii Stuartovcov nasledovala Slávna revolúcia (1688), ktorá viedla k vzniku konštitučnej monarchie.
Absolutizmus: Prevažujúci spôsob vlády v novoveku vo väčšine krajín Európy.
Koloniálna expanzia: Európske štáty intenzívne expandovali v 16.-18. storočí.
Vznik Veľkej Británie: V roku 1707 bol prijatý zákon o nástupníckych právach a politickej únii Škótska a Anglicka.
Delenie Poľska: V 18. storočí bolo rozdelené medzi Prusko, Rusko a Rakúsko.

Revolúcie a Vznik Nových Štátov (18. a 19. storočie)

Priemyselná revolúcia v 19. storočí priniesla masové zavádzanie strojov a prácu v továrňach. Toto obdobie bolo tiež poznačené revolúciami a formovaním národných štátov.

Americká revolúcia:
Ozbrojený boj kolónií za nezávislosť od Veľkej Británie (Bostonské pitie čaju, zákon o kolkovnom).
Prvá ústava USA: Zámky Konfederácie, prijatá v roku 1777.
Nezávislosť vyhlásili anglické kolónie na americkom kontinente v roku 1776.
Prvým prezidentom USA sa stal George Washington.
Vojna Severu proti Juhu (1861-1865): Sever pod vedením Lincolna bojoval proti otroctvu, Juh tvorila Konfederácia. Lincoln vydal proklamáciu o osobnej slobode a zrušil otroctvo.
Veľká francúzska revolúcia (1789):
Kľúčové udalosti: Pád Bastily, sformovanie Ústavodarného zhromaždenia, ktoré 26. augusta 1789 prijalo Deklaráciu práv človeka a občana.
Jakobínsky teror: Obdobie vlády Robespierra, charakterizované revolučným odporom a krutosťou.
Direktórium: Posledná etapa revolúcie, výkonná moc bola zverená Konventu.
Napoleon Bonaparte: Bol konzulom predtým, ako sa v roku 1804 stal cisárom Francúzska. Snažil sa dobývať Európu, viedol mnoho vojen.
Bitka národov pri Lipsku (1813): Prvá významná porážka Napoleona, porazila ho protifrancúzska koalícia.
Bitka pri Waterloo (1815): Napoleon bol definitívne porazený v Belgicku a následne vyhnaný na ostrov Svätá Helena, kde zomrel.
Viedenský kongres (1815): Rozhodovalo sa o usporiadaní Európy po napoleonských vojnách. Obnovil hranice Európy, zaviedol systém medzinárodnej rovnováhy síl a vznikla Svätá aliancia (vytvoril ju ruský cár na základe kresťanských hodnôt).
Revolúcie 1848/1849:
Príčiny: Nespokojnosť s absolutizmom, boj o samostatnosť, požiadavky na prijatie ústavy a zrušenie absolutizmu.
Habsburská monarchia: Nespokojnosť s absolutizmom, Uhorsko chcelo samostatnosť, ale bolo porazené.
Francúzsko: Zosadenie kráľa Karola Filipa, vyhlásenie republiky a nástup Napoleona III.
Taliansko: Giuseppe Garibaldi dobyl Sicíliu, zjednotenie Talianska bolo vyhlásené v roku 1861.
Zjednotenie Nemecka: Hlavným cieľom pruského kancelára Otta von Bismarcka. V roku 1871 Nemecko vytvorilo cisárstvo.
Koloniálna expanzia 19. storočia: Boj o parcelovanie Afriky, najmä zo strany Anglicka a Francúzska.
Abolicionizmus: Politické hnutie usilujúce o zrušenie otroctva a obchodu s nimi, začalo sa v osvietenstve.
Balkánske vojny (1912-1913): Konflikty na Balkáne.
Vynálezy a objavy 19. storočia: Elektromotor, dynamo, motor, RTG.

20. Storočie: Svetové Vojny a Studená Vojna

storočie prinieslo dve svetové vojny, ktoré zmenili tvár Európy a sveta, nástup ideológií a studenú vojnu.

Prvá svetová vojna (1914-1918)

Príčiny: Kopenie veľmocí, vznik Trojspolku a Dohody, snaha o získavanie kolónií, spory, atentát v Sarajeve.
Následky: Porážka Trojspolku, výhra Dohody, zánik Rakúsko-Uhorska, vznik nových štátov (napr. ČSR).
Rusko 1917: Revolúcia v Rusku, k moci sa dostali boľševici, zvrhnutie cára.
Boľševický prevrat (Októbrová revolúcia): Lenin, vyhlásenie dekrétov.
Brestlitovský mier (3.3.1918): Ukončenie východného frontu.
Prímerie Rakúsko-Uhorska: Podpísané s mocnosťami Dohody 3.11.1918 v Padove.
Versaillský mierový systém: Systém všetkých mierových zmlúv po 1. svetovej vojne (Versailleská, Trianonská, Neuilly, Saint-Germain, Sévres).
Spoločnosť národov: Vznikla po 1. svetovej vojne, s úlohou zamedziť budúcim konfliktom a podporovať diplomaciu.
Politika USA: Izolacionizmus voči Versaillskému mierovému systému.
Malá Dohoda: Spojenectvo ČSR, Rumunska a Juhoslávie, vzájomná pomoc proti Uhorsku.
Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR): Vyhlásený v roku 1922.
Veľká hospodárska kríza: Začala sa čiernym štvrtkom 1929 krachom newyorskej burzy, spôsobená nadprodukciou.
Commonwealth of Nations: Forma zväzku Veľkej Británie s bývalými kolóniami a domíniami, kde je kráľovná hlavou štátu, ale členské štáty majú samostatnosť.

Medzivojnové obdobie a nástup fašizmu

Adolf Hitler: Stal sa ríšskym kancelárom v Nemecku v roku 1933. Zaviedol führerprinzip, prísny nacionalizmus, nacizmus, norimberské rasové zákony a zbrojenie.
Os Berlín-Rím: Spojenectvo fašistického Nemecka a Talianska (1936), spolupráca pri šírení fašizmu.
Taliansko-etiópska vojna (1935-1936): Taliansko vyhralo konflikt, ktorý samo vyvolalo.
Anšlus Rakúska: Pripojenie Rakúska k Nemecku v roku 1938.
Zahraničná politika Nemecka voči Československu: Hitler chcel získať Sudetonemecké územia a rozdeliť ČSR. K Nemecku sa pripojilo Rakúsko, a neskôr získali územia aj Maďari a Poliaci.
Politika appeasementu: Politika ústupkov voči Nemecku.
Medzinárodný spojenecký systém ČSR: Malá dohoda (ČSR-Rumunsko-Juhoslávia), ale nedostačujúca spolupráca s Francúzskom.
Občianska vojna v Španielsku (1936-1939): Nacionalisti proti republikánom, mocnosti tam vyskúšali svoj arzenál (preludium 2. svetovej vojny), krvavý konflikt.
Vojenská akcia Nemecka voči Československu (1938-1939): Krycí názov Fall Grün.
Pakt o neútočení ZSSR a Nemecka: Podpísaný 23.8.1939 Molotovom a Ribbentropom (ministri zahraničných vecí).
Incident v Gliwiciach: Napadnutie nemeckej vysielačky Nemcami prezlečenými za poľských vojakov, zámienka pre rozpútanie 2. svetovej vojny.

Druhá svetová vojna (1939-1945)

Začiatok vojny: 1.9.1939.
Útok na Poľsko (1939): Plán bleskovej vojny, útok zo západu Nemeckom a z východu ZSSR.
„Podivná vojna“: Západný front, VB a Francúzsko vyhlásili vojnu, ale nekonali aktívne.
Sovietsko-fínska vojna (1939-1940): ZSSR zaútočil na Fínsko, Rusi ich porazili a získali územia. ZSSR bol vylúčený zo Spoločnosti národov.
Politika ZSSR (1939-1940): Získavali územia. Stalin neveril nemeckým plánom na útok.
Francúzsko (1940): Nemecké plány bleskovej vojny, prelom cez Maginotovu líniu cez Ardeny, dobytie Paríža. Na čelo francúzskeho zahraničného odboja sa postavil Charles de Gaulle.
Satelitné štáty nacistického Nemecka: Slovensko, Bulharsko.
Plán útoku Nemecka proti ZSSR: Krycí názov Operácia Barbarossa, začal sa 22.6.1941.
Útok Japonska na Pearl Harbor: December 1941, japonské letectvo zaútočilo na americkú vojenskú námornú základňu.
Atlantická charta (1941): Prehlásenie VB a USA o vstupe do vojny a povojnovom usporiadaní.
Bitka pri Stalingrade: Rozhodujúci prelom v druhej svetovej vojne.
Teheránska konferencia: Rokovanie spojencov (Stalin, Roosevelt, Churchill) o otvorení druhého frontu.
Otvorenie druhého (západného) frontu v Európe: V roku 1944 operáciou Overlord.
Postup Nemecka (1943-1945): Porážky pri Stalingrade, straty území.
Hirošima: Atómová bomba zničila japonské mesto v auguste 1945.
ZSSR vyhlásilo vojnu Japonsku: 3.8.1945 (tri mesiace po kapitulácii Nemecka).
Kapitulácia Japonska: Bezpodmienečná kapitulácia 2.9.1945.
Protektorát Čechy a Morava: Vyhlásený v marci 1939, pripojený k Nemecku.
Vypálené české obce po atentáte na Heydricha (1942): Lidice a Ležáky.
Norimberský proces: Uskutočnený po druhej svetovej vojne, súd s vojnovými zločincami.
Postupimská konferencia (1945): Rokovanie spojencov (Attlee, Stalin, Truman) o povojnovom usporiadaní.

Povojnový vývoj a Studená vojna

„Železná opona“: Výraz, ktorý prvýkrát použil Winston Churchill na označenie rozdelenia Európy po druhej svetovej vojne.
Parížska mierová konferencia: Uzatváranie mierových zmlúv po druhej svetovej vojne.
Politika USA voči komunizmu: USA boli zástancami demokracie, snaha pomáhať krajinám pod nadvládou ZSSR, odpor voči komunizmu.
Organizácia Spojených národov (OSN): Vznikla po 2. svetovej vojne s cieľom predchádzať konfliktom a presadzovať demokraciu (niektoré zdroje nesprávne uvádzajú vznik v NATO 1949, čo je chyba).
Vyhlásenie štátu Izrael: V roku 1948.
Informbyro: Založil ho Stalin pre lepšiu "informovanosť", proklamované proti OSN.
Vznik NSR a NDR: V roku 1949 boli vyhlásené Nemecká spolková republika a Nemecká demokratická republika.
Destalinizácia: Proces zrušenia kultu osobnosti Stalina a likvidácia najhorších totalitných stránok režimu.
Zvrhnutie Batistu na Kube: V roku 1959 (zdroj uvádza 1961, čo je chyba) a nastolenie revolučnej vlády pod vedením Fidela Castra.
Dekolonizácia: Po druhej svetovej vojne sa snažili kolónie osamostatniť (napr. z Afriky a Indie od VB).
Studená vojna: Konflikt medzi USA a ZSSR, kde strany nebojovali otvorene, ale viedli konflikty cez zástupné vojny a pretekali sa vo vesmírnom programe.
J. V. Stalin: Zomrel v roku 1953.
Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP): Mnohostranná medzištátna hospodárska organizácia prevažne východoeurópskych krajín (1949-1991) so sídlom v Moskve.
Moderná India: Za "otcov" sú považovaní Mahátma Gándhí a Džaváharlál Néhrú.
Vývoj v ZSSR a sovietskom bloku v 80. rokoch: V rámci "glasnosti" sa koncom 80. rokov v ZSSR otvorene hovorilo o zločinoch a prešľapoch režimu.
Michail Gorbačov: Stal sa generálnym tajomníkom ÚV Komunistickej strany ZSSR v roku 1985 a stál na čele Sovietskeho zväzu až do jeho zániku v roku 1991.

Zhrnutie udalostí a kontextu pre maturitu z dejepisu

Veríme, že tento rozsiahly prehľad svetových dejín vám poskytne pevný základ pre štúdium a prípravu na skúšky. Dejiny sú neustále sa vyvíjajúcim príbehom ľudstva, plným poučenia a inšpirácie.

Často kladené otázky (FAQ) o Svetových Dejinách

Čo je to neolitická revolúcia a kedy k nej došlo?

Neolitická revolúcia bola zásadná zmena v spôsobe života človeka, kedy prešiel z lovu a zberu k usadlému životu, čo bolo umožnené domestikáciou rastlín a zvierat. K jej počiatkom došlo približne pred 10 000 rokmi v rôznych častiach sveta, hlavne na Blízkom východe. Predstavuje kľúčový bod v charakteristike svetových dejín.

Kto boli Chamurapi a aký je význam jeho zákonníka?

Chamurapi bol panovník, ktorý zjednotil celú Mezopotámiu medzi rokmi 1792 a 1750 p.n.l. Jeho zákonník je jedným z najstarších a najkomplexnejších súborov zákonov, ktorý nám poskytuje cenný pohľad na spoločnosť, právo a spravodlivosť v starovekej Mezopotámii. Je to významná charakteristika postav svetových dejín.

Aké sú hlavné príčiny a následky prvej svetovej vojny?

Príčiny prvej svetovej vojny zahŕňajú kopnenie veľmocí, vznik vojenských blokov (Trojspolok a Dohoda), koloniálne spory a atentát na arcivojvodu Františka Ferdinanda. Následky boli zničujúce: porážka Trojspolku, zánik Rakúsko-Uhorska, vznik nových štátov, obrovské ľudské a materiálne straty a snaha o vytvorenie mierových mechanizmov, ako bola Spoločnosť národov. Toto je dôležité pre rozbor svetových dejín.

Čo znamená termín "studená vojna" a aký mala dopad?

"Studená vojna" označuje obdobie po druhej svetovej vojne (približne 1947-1991), keď proti sebe otvorene nebojovali dve superveľmoci, USA a ZSSR, ale viedli ideologický a politický konflikt prostredníctvom zástupných vojen, pretekov v zbrojení a vesmírnych programoch. Jej dopad bol celosvetový, rozdelila Európu na dve sféry vplyvu (tzv. "železná opona") a viedla k vzniku medzinárodných aliancií ako NATO a Varšavská zmluva. Pre študentov je toto kľúčové pre maturitu z dejepisu.

Kto boli "otcovia" modernej Indie a aký bol ich cieľ?

Za "otcov" modernej Indie sú považovaní Mahátma Gándhí a Džaváharlál Néhrú. Ich hlavným cieľom bolo dosiahnuť nezávislosť Indie od britskej nadvlády a vybudovať jednotný, demokratický a sekulárny štát. Gándhí viedol nenásilný odpor, zatiaľ čo Néhrú sa stal prvým predsedom vlády nezávislej Indie. Ich príbeh je neoddeliteľnou súčasťou svetových dejín 20. storočia.