Vitajte v našom komplexnom prehľade obdobia novoveku, humanizmu a veľkých objavov, ktoré zásadne premenili svet. Tento článok je určený študentom, ktorí hľadajú podrobný rozbor, zhrnutie a charakteristiku kľúčových udalostí a osobností tohto fascinujúceho obdobia pre maturitu alebo pre hlbšie pochopenie dejín.
Ponorte sa s nami do sveta, kde sa menil pohľad na človeka, vznikali nové myšlienkové prúdy a objavovali sa neprebádané kontinenty. Preskúmame, ako humanizmus a renesancia ovplyvnili spoločnosť, umenie a vedu, a aké prelomové dôsledky mali zámorské objavy.
Novovek: Vymedzenie a Začiatky Myšlenia
Novovek je obdobie, ktoré trvalo od objavenia Ameriky v roku 1492 až po začiatok Prvej svetovej vojny v roku 1914. Už v 14. storočí sa v mestských štátoch Apeninského polostrova začalo formovať novoveké myslenie. Intelektuáli ako literáti, filozofi a umelci propagovali nový pohľad na človeka a jeho úlohu vo svete. Talianski vzdelanci kládli dôraz na svetskú etapu ľudského života.
Humanizmus: Obrodenie ČlovekaHumanizmus (z lat. humanus – ľudský) je myšlienkový prúd, ktorý vznikol súbežne s renesanciou v 16. – 17. storočí v Taliansku. Jeho cieľom bolo vnútorné obrodenie človeka, orientácia myslenia na pozemské a reálne veci. Humanizmus presadzoval úctu k človeku, jeho rozumu a schopnostiam, pričom kládol dôraz na antické ideály. Rozhodujúcu úlohu pri šírení humanistických myšlienok zohral vynález kníhtlače.
Renesancia: Znovuzrodenie KultúryRenesancia (z franc. renaissance – znovuzrodenie, obrodenie) bola myšlienkové a umelecké hnutie, ktorého cieľom bolo obnovenie antickej vzdelanosti a kultúry. Začala sa v Taliansku, najbohatšom regióne Európy, ktoré sprostredkúvalo obchod medzi Východom a Európou. Rozvíjalo sa tu aj remeslo a bankovníctvo. Renesancia vyvrcholila v 15. storočí, pričom jej centrom sa stala Florencia.
Charakteristické Znaky Renesancie
Medzi hlavné znaky renesancie patrili: - Návrat k antike: Inšpirácia starovekým Gréckom a Rímom. - Nový pohľad na človeka: V stredoveku bol človek vnímaný ako hriešny, zatiaľ čo renesancia ho vyzdvihovala ako slobodné indivíduum. Verilo sa, že každý má právo pokúsiť sa pochopiť a preskúmať svet i seba samého. Život nebol len prípravou na večnosť, ale príležitosťou zdokonaliť svoje schopnosti a vedomosti. Cieľom bol telesne a duševne všestranne rozvinutý človek. - Sekularizácia: Postupné vytláčanie náboženského vplyvu z ľudskej činnosti. - Hlásanie náboženskej tolerancie: Predovšetkým zo strany filozofov.
Kultúrne a Spoločenské Aspekty Humanizmu a Renesancie
Kultúrne Aspekty - Pozornosť sa obrátila z Boha na človeka. - Človek bol sebavedomejší a prežíval radosť zo života. - Kalokagatia: Harmónia tela a duše. - Presadzovalo sa, aby bolo vzdelanie pre všetkých: Humanizmus využíval latinčinu, renesancia národné jazyky.
Spoločenské Aspekty - Zefektívnenie poľnohospodárstva: Rozširovanie ornej pôdy. - Zánik naturálnej výmeny a nástup peňažníctva. - Vznik a rozvoj manufaktúr (továrenských dielní). - Vznik chudobného obyvateľstva v mestách. - Vznik centralizovaného štátu, kde panovník upevňoval svoju moc.
Objavy a Vynálezy v Novoveku
Obdobie novoveku bolo plné prelomových objavov a vynálezov: - Kníhtlač: Ján Gutenberg v roku 1443. Medzi prvé tlačené texty patrili Zlomok Sibyliných kníh a Biblia. - Lode a manufaktúry. - Pušný prach a strelné zbrane. - Brúsenie skla. - Kompas. - Prvá pitva (Ján Jesenius).
Spoločnosť Novoveku: Filozofia, Umenie a Veda
Filozofia - Erazmus Rotterdamský: Snažil sa vytvoriť renesančného človeka s hlbokými myšlienkami a širokými vedomosťami. - Utopické teórie: T. More, T. Campanella, N. Machiavelli a ďalší.
Výtvarné Umenie - Zobrazovanie ľudského tela v rôznych podobách a polohách. - Leonardo Da Vinci: Príklad renesančného umelca a vedca.
Astronómia - M. Koperník: Zástanca heliocentrizmu (planéty obiehajú Slnko). - G. Galilei: Popísal povrch Mesiaca, objavil Jupiterove mesiace a snažil sa dokázať, že Zem je guľatá. - G. Bruno: Taliansky filozof, popravený za šírenie heliocentrizmu a myšlienok o nekonečnom vesmíre.
Florenskí Básnici - Dante Alighieri - Francesco Petrarca
Zámorské Objavy (15. – 18. Storočie)Zámorské objavy spôsobili jeden z najväčších prelomov v dejinách Európy. Ich dôsledkom bola absolútna zmena obrazu sveta a presun hospodárskych centier. Predtým bol rozšírený názor, že Zem je plochá doska a ľudia poznali len Afriku, Európu a Áziu.
Príčiny a Predpoklady Zámorských Objov - Turci dobyli Konštantínopol, čím zatarasili cestu do Orientu. Európania preto hľadali nové cesty hlavne do Indie. - Hľadanie nových kovov (zlato, striebro). - Šírenie nového svetonázoru (humanizmus, renesancia). - Zdokonaľovanie stavby lodí: karavela, loď s ktorou sa dalo lepšie manipulovať aj proti prúdu. - Vynález kompasu a kreslenie máp.
Portugalské Objavy
Portugalsko začalo so zámorskými cestami už v 15. storočí. Zaujímali sa o Afriku (najvýznamnejší dodávateľ zlata pre Európu) a snažili sa objaviť novú cestu do Indie, ktorá bola podľa stredovekých eposov krajinou bohatstva. - Expanzia proti severoafrickým Maurom vedená Jánom I. Avizovským. - V roku 1415 Portugalsko dobylo mesto Ceuta na severoafrickom pobreží. - V roku 1420 boli objavené Azorské a Kapverdské ostrovy. - Plavby okolo afrického pobrežia spravoval princ Henrich Moreplavec. - V roku 1434 Gil Eanes na príkaz Henricha Moreplavca oboplával mys Bajador, čím sa dokázala priechodnosť cesty južnou trasou do Indie. - V roku 1447 Henrich Moreplavec zriadil v Lagose obchodnú spoločnosť. - V 60. rokoch prenikli Portugalci až do Guinejského zálivu, k Zlatonosnému pobrežiu (dnešná Ghana) a otrokárskemu pobrežiu (dnešná Nigéria). - Bartolomeo Diaz: V rokoch 1487-1488 objavil Mys dobrej nádeje, najjužnejší cíp Afriky. - Vasco De Gama: V roku 1498 oboplával Afriku a objavil východnú cestu do Indie.
Španielske Objavy
V 15. storočí bolo Španielsko rozdrobené a oslabené, ale nechcelo zaostávať za Portugalskom. Hľadali novú cestu do Indie, čo bolo obdobie reconquisty a oslabenia postavenia Španielska. Krajinu zjednotila kráľovná Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky, ktorí vyhoveli žiadosti Krištofa Kolumba. - Krištof Kolumbus (narodený v Janove v roku 1451), námorník. - 3. augusta 1492 vyplával na lodiach Santa Maria, Nina, Pinta a dostal sa na jeden z Bahamských ostrovov (nazval ho San Salvador). - Odtiaľ sa vydal hľadať zlato a domnieval sa, že je v Indii, preto domorodé obyvateľstvo pomenoval Indiáni. Jeho úspech podnietil túžbu po ďalších objavoch. - Amerigo Vespucci: V rokoch 1498-1499 prvýkrát oboplával americký kontinent. - Fernão Magalhães: V rokoch 1519-1522 oboplával Zem a potvrdil teóriu, že je guľatá.Španielsko posielalo do Nového sveta viac výprav, ktoré viedli dobyvatelia. Tí rozvrátili dve vyspelé ríše na americkom kontinente: ríšu Aztékov (dnes Mexiko) a Inkov (dnes Peru).
Dôsledky Zámorských Objavov
Dôsledky zámorských objavov boli rozsiahle a ovplyvnili celý svet: - Nové plodiny: Zemiaky, tabak, kukurica, vanilka a ďalšie. - Prísun drahých kovov (zlato, striebro). - Vznik trhovej ekonomiky. - Cenová revolúcia: Zlato a striebro sa dostávali do popredia, pôvodné meny strácali hodnotu a nastala inflácia. - Vznik nových koloniálnych veľmocí. - Vznik obchodných spoločností: Napríklad Spojená východoindická spoločnosť (Nizozemská) a Východoindická spoločnosť (Anglická).
Často Kladené Otázky (FAQ)
Kedy sa začal novovek a čo ho vymedzovalo?
Novovek sa začal objavením Ameriky Krištofom Kolumbom v roku 1492 a trval do začiatku Prvej svetovej vojny v roku 1914. Vymedzovali ho zásadné zmeny v myslení, vede a geografickom poznaní sveta.
Aký bol hlavný rozdiel medzi stredovekým a renesančným pohľadom na človeka?V stredoveku bol človek vnímaný predovšetkým ako hriešny a jeho život bol prípravou na večnosť. Renesancia naopak vyzdvihovala človeka ako slobodné indivíduum s právom poznávať svet a rozvíjať svoje schopnosti, kládla dôraz na pozemský život a všestranný rozvoj.
Prečo boli zámorské objavy tak dôležité a čo ich motivovalo?
Zámorské objavy boli dôležité, pretože zmenili obraz sveta, presunuli hospodárske centrá a priniesli nové plodiny a suroviny. Motivovalo ich hľadanie nových obchodných ciest do Indie po dobytí Konštantínopolu Turkami, snaha o získanie drahých kovov a šírenie nového svetonázoru, podporené technologickým pokrokom v lodnej doprave a navigácii.
Kto boli kľúčové osobnosti zámorských objavov?
Medzi kľúčové osobnosti patrili portugalskí moreplavci ako Bartolomeo Diaz (Mys dobrej nádeje) a Vasco De Gama (cesta do Indie okolo Afriky), a španielski objavitelia Krištof Kolumbus (Amerika), Amerigo Vespucci (oboplávanie amerického kontinentu) a Fernão Magalhães (prvá plavba okolo sveta).