Test na Prehľad dermatologických ochorení
Prehľad Dermatologických Ochorení: Sprievodca pre Študentov
Test: Vírusové kožné infekcie, Bakteriálne a parazitárne kožné choroby, Autoimunitné a bulyózne ochorenia kože, Cievne ochorenia končatín, Benígne kožné lézie: nezhubné epidermálne zmeny, Benígne kožné lézie a névy: pigmentové a melanocytové névy, Predrakovinové a prekancerózne stavy, Dermatológia (všeobecne), Kožné nádory a rakovina kože
20 otázok
Otázka 1: V diagnostike seboroickej keratózy sa prioritne využíva laboratórne vyšetrenie krvi, nie klinický obraz.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Diagnóza seboroickej keratózy sa stanovuje najmä podľa klinického obrazu, ako uvádzajú študijné materiály. Laboratórne vyšetrenie krvi nie je spomenuté ako primárna diagnostická metóda.
Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne charakterizuje syringómy?
A. Ide o nezhubné lézie, ktoré vznikajú z dobre diferencovaných buniek vývodov ekrinných potných žliaz.
B. Typicky sa objavujú ako pevné gumovité noduly predovšetkým vo vlasatej časti hlavy.
C. Často sa nachádzajú na hornej polovici tváre a mihalniciach ako malé uzlíky 1–3 mm.
D. Dôležitou súčasťou diferenciálnej diagnostiky je odlíšenie od malígneho melanómu.
Vysvetlenie: Syringómy sú nádory vytvorené z dobre diferencovaných buniek vývodov ekrinných potných žliaz a sú to nezhubné lézie. Klinicky sa objavujú najmä na hornej polovici tváre a na mihalniciach ako malé uzlíky veľkosti približne 1–3 mm. Tvrdenie o pevných gumovitých noduloch vo vlasatej časti hlavy sa týka cylindrómu. V diferenciálnej diagnostike syringómu treba odlíšiť predovšetkým xantelazmu, nie malígny melanóm, ktorý je dôležitý pre seboroickú keratózu.
Otázka 3: Naevus spilus je svetlohnedá pigmentová škvrna, v ktorej sú rozptýlené početné tmavšie pigmentácie veľkosti špendlíkovej hlavičky.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Naevus spilus je podľa študijných materiálov opísaný ako veľkoplošná svetlohnedá pigmentová škvrna, v ktorej sú rozptýlené početné, spravidla hnedočierne pigmentácie veľkosti špendlíkovej hlavičky.
Otázka 4: Ktoré tvrdenia správne popisujú etiopatogenézu a klinické charakteristiky pigmentových névov podľa študijných materiálov?
A. Počet pigmentových névov závisí od veku, rasy, genetických a environmentálnych faktorov, pričom najviac pribúdajú v dospelosti a v puberte ich počet môže ubúdať.
B. Z etiopatogenetického hľadiska dochádza k proliferácii melanocytov na hranici dermy a epidermy, kde vytvárajú hniezda.
C. Medzi spúšťacie faktory vzniku pigmentových névov patrí UV žiarenie, bulózne dermatózy a hormonálne vplyvy.
D. Junkčné névy sú zvyčajne makuly, zatiaľ čo zmiešané a dermálne névy vytvárajú papuly až noduly.
Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, z etiopatogenetického hľadiska dochádza k proliferácii melanocytov na hranici dermy a epidermy, kde vytvárajú hniezda. Spúšťacími faktormi sú UV žiarenie, bulózne dermatózy, imunosupresia a hormonálne vplyvy. Klinicky sú junkčné névy zvyčajne makuly, zatiaľ čo zmiešané a dermálne névy vytvárajú papuly až noduly. Prvé tvrdenie je nesprávne, pretože počet névov najviac pribúda v puberte, zatiaľ čo v dospelosti môže postupne ubúdať.
Otázka 5: Aktinické keratózy sa etiopatogeneticky spájajú s kumulatívnym pôsobením UV žiarenia, pričom na molekulovej úrovni dochádza k mutáciám génov TP53 a p16.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Aktinické keratózy vznikajú ako dôsledok dlhodobého kumulatívneho pôsobenia UV žiarenia, pričom na molekulovej úrovni dochádza k mutáciám génov, najmä TP53 a p16.