Zhrnutie na Prehľad dejín a smerov filozofie
Prehľad dejín a smerov filozofie: Komplexný rozbor
Úvod
Dejiny filozofie skúmajú, ako sa vyvíjali myšlienky o svete, človeku a poznaní. Tento materiál prináša prehľad hlavných smerov, osobností a základných pojmov od antiky po modernu. Je určený pre stredoškolákov a zameriava sa na zrozumiteľné vysvetlenie, príklady a praktické súvislosti.
Staroveká grécka filozofia
Predsokratovci
- Zameranie: príroda, pôvod sveta, princíp bytí.
- Známí predstavitelia: Táles z Milétu (prvý predstaviteľ milétskej školy), Anaximandros (autor výroku "všetko plynie"), Pytagoras (matematik, nábožensko-morálny reformátor).
Definícia: Predsokratovci sú filozofi, ktorí pôsobili pred Sokratom a skúmali hlavne prírodné princípy a pôvod sveta.
Klasicizmus: Sokrates, Platón, Aristoteles
- Sokrates: etika, otázky o tom, čo je dobré; známy sokratovským dialógom.
- Platón: písal väčšinou dialógy; rozpracoval teóriu ideí a cnosti: múdrosť, statočnosť, umiernenosť.
- Aristoteles: systematizoval logiku, etiku, politiku; rozlišoval metódy dedukcie (od všeobecného k zvláštnemu) a indukcie (od zvláštneho k všeobecnému).
Definícia: Dedukcia je logická metóda od všeobecného k zvláštnemu; indukcia je metóda od zvláštneho k všeobecnému.
Helenistické smery: stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus
- Stoicizmus: zakladateľ Zenón; zdôrazňuje vnútorný pokoj (apataia alebo ataraxia), osud je nemenný podľa stoikov, etika je ústredná otázka.
- Epikureizmus: cieľom je blaho a zmiernenie utrpenia (hedonizmus v zmysle hľadania rozumného potešenia).
- Skepticizmus: obsahuje pochybnosti o možnosti dosiahnuť isté poznanie.
Definícia: Apatea (ataraxia) je stav úplného duševného pokoja.
Praktický príklad stoicizmu
- V situácii skúšky: stoik sa sústreďuje na to, čo môže kontrolovať (prípravu), a prijíma výsledok, ktorý nezávisí len na ňom.
Rímska a neskorá antika
- Marcus Aurelius: rímsky cisár, autor zamyslení, dielom písal filozofiu stoicizmu počas služobných povinností.
Stredoveká filozofia
Patristika a scholastika
- Patristika: raná kresťanská filozofia, typickí predstavitelia: Aurelius Augustinus, Lev I., Béda Ctihodný.
- Diela Augustína: Vyznania, Proti akademikom, O pravom náboženstve, O trojici.
- Scholastika: univerzitná filozofia od 9. do 15. storočia; používala deduktívnu metódu a nadväzovala na Aristotela.
Definícia: Scholastika je stredoveký filozofický smer, ktorý upravoval Aristotelove pravdy v kresťanskom duchu.
Praktické využitie: scholastická metóda pomohla rozvoju univerzitného vyučovania a právneho myslenia v Európe.
Renesancia a novovek
- Renesančná filozofia: návrat k antike, emancipácia človeka, odklon od striktnej teológie, rozvoj vedy a umenia.
- Známí myslitelia: Giordano Bruno (udané a upálené inkvizíciou), Niccolò Machiavelli (dielo Vladár — analýza moci, „politika biča a medu“), Hugo Grotius (zakladateľ moderného medzinárodného práva), Thomas More (Utopia).
Definícia: Renesancia je kultúrny a intelektuálny pohyb, ktorý zdôrazňuje dôstojnosť človeka a návrat k antickým vzorom.
Novoveká filozofia: racionalizmus a empirizmus
- Racionalizmus (Descartes, Spinoza, Leibniz): dôvera v rozum ako hlavnú cestu k poznaniu. Zástancovia Descartesa sa nazývajú karteziani (latinská forma Cartesius).
- Empirizmus (Francis Bacon a ďalší): poznanie vychádza zo skúsenosti a pozorovania.
Definícia: Empirizmus upr
Už máš účet? Prihlásiť sa
Dejiny a smery filozofie
Klíčové pojmy: Táles z Milétu bol prvý predstaviteľ milétskej školy, Pytagoras bol matematik a nábožensko-morálny reformátor, Platón píše väčšinou dialógy a rozpracoval teóriu ideí, Aristoteles rozlišuje dedukciu a indukciu, Stoicizmus zdôrazňuje apateiu/ataraxiu a neovplyvniteľný osud, Scholastika upravuje Aristotela v kresťanskom duchu, Empirizmus uprednostňuje skúsenosť ako zdroj poznania, Racionalizmus zdôrazňuje rozum ako cestu k poznaniu, Existencializmus kladie dôraz na individuálnu existenciu a voľbu, Pragmatizmus hodnotí pravdivosť podľa užitočnosti, Semiológia je náuka o znaku, Etymológia skúma pôvod slov