Podcast o Prehľad dejín a smerov filozofie

Kapitoly

Prečo filozofia?

Úplné základy

Základné delenia a metódy

Antické Grécko a jeho školy

Klasickí giganti: Platón a Aristoteles

Rím, Stredovek a Renesancia

Novovek a Osvietenstvo

Moderná filozofia 19. a 20. storočia

Renesancia a nový pohľad na svet

Spoločenská zmluva a deľba moci

Hegel a zmysel dejín

Poklasická filozofia

Moderné smery a rýchly prehľad

Zhrnutie a záver

Přepis

Adam: Poznáš to. Sedíš večer nad učením, scrolluješ sociálne siete a zrazu ti hlavou preletí otázka… „Načo to vlastne všetko je?“ alebo „Čo ak je toto celé len nejaká simulácia?“

Tereza: Presne tak! A presne v tej chvíli, bez toho, aby si si to uvedomil, sa stávaš filozofom. Pýtaš sa na podstatu vecí. A práve o tom je filozofia.

Adam: Takže nie sú to len starí páni s dlhými bradami, ktorí premýšľajú v kamenných sálach?

Tereza: Vôbec nie. Tie najväčšie technologické firmy dnes riešia filozofické otázky. Čo je vedomie? Môže byť umelá inteligencia naozaj živá? To všetko sú otázky, ktoré majú korene hlboko vo filozofii.

Adam: Wow. Takže to, čo sa dnes naučíme, mi vlastne pomôže pochopiť aj svet TikToku a AI. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Tereza: Presne tak. Poďme na to.

Adam: Dobre, tak poďme úplne od začiatku. Čo vlastne znamená to slovo... „filozofia“?

Tereza: Je to jednoduchšie, než sa zdá. Pochádza z gréčtiny. „Filos“ znamená láska a „sofia“ znamená múdrosť. Takže filozofia je doslova „láska k múdrosti“.

Adam: Láska k múdrosti. To znie pekne. Ale čomu ľudia verili predtým, ako mali túto lásku k múdrosti?

Tereza: Pred filozofiou tu boli mýty. Príbehy o bohoch, hrdinoch a nadprirodzených silách, ktoré vysvetľovali, prečo vychádza slnko alebo prečo udrie blesk.

Adam: Takže mýtus je v podstate taký ľudový, vedecky nepodložený príbeh, ktorý sa snaží niečo vysvetliť?

Tereza: Presne. Filozofia potom priniesla „logos“ – čo je v podstate rozum, veda, racionálne vysvetlenie. Namiesto príbehu o Diovi, ktorý hádže blesky, začali hľadať prírodné príčiny.

Adam: Rozumiem. A hneď na úvod tu mám pár cudzích slovíčok. Čo je ontológia?

Tereza: Ontológia je náuka o bytí. Pýta sa: „Čo je skutočnosť? Čo reálne existuje?“ Veľmi hlboká otázka.

Adam: A čo gnozeológia?

Tereza: To je teória poznania. Tá sa pýta: „Ako vieme to, čo vieme? Môžeme svetu naozaj porozumieť?“

Adam: To sa pýtam sám seba každé ráno pri pohľade do zrkadla. A čo taký človek, ktorý tvrdí, že svet spoznať nemôžeme? Ako sa volá?

Tereza: Ten sa nazýva agnostik. A samotné učenie sa volá agnosticizmus. Tvrdí, že poznateľnosť sveta je buď nemožná, alebo aspoň nedokázateľná.

Adam: Dobre, to si zapamätám. A čo tie krajšie veci? Napríklad umenie. Zaoberá sa tým nejaká časť filozofie?

Tereza: Áno, a je to jedna z najkrajších – estetika. Je to teória o prírodnej a umeleckej kráse. Skúma, prečo sa nám niečo zdá byť pekné.

Adam: A posledné dve na úvod. Axiológia a teológia?

Tereza: Axiológia je teória hodnôt a hodnotenia. Rieši, čo je dobré, čo je zlé, čo je spravodlivé. A teológia je náuka o Bohu a náboženstve.

Adam: Super, základy máme. Ale vo filozofii sa často hovorí o rôznych táboroch, ktoré stoja proti sebe. Aký je napríklad opak materialistickej filozofie?

Tereza: To je idealistická filozofia. Zjednodušene povedané, materialisti veria, že základom všetkého je hmota, zatiaľ čo idealisti veria, že na prvom mieste je myšlienka, duch alebo idea.

Adam: A čo ak niekto verí, že podstata sveta je len jedna? Že všetko pochádza z jedného princípu?

Tereza: To sa volá monizmus. Mono ako jeden. Je to presvedčenie o jedinej podstate sveta, či už je materiálna alebo duchovná.

Adam: Keď už sme pri tých princípoch, potrebujeme aj nejaké metódy, ako k nim dospieť. Kto je zakladateľom formálnej logiky?

Tereza: To je veľké meno – Aristoteles. On ako prvý systematicky popísal pravidlá správneho uvažovania.

Adam: A s logikou sa spájajú dva dôležité pojmy. Čo je to dedukcia?

Tereza: Dedukcia je logická metóda od všeobecného k zvláštnemu. Napríklad: Všetci ľudia sú smrteľní. Sokrates je človek. Z toho dedukujem, že Sokrates je smrteľný.

Adam: Chápem. A čo je teda jej opak, indukcia?

Tereza: Indukcia postupuje od zvláštneho k všeobecnému. Pozorujem, že labuť 1 je biela, labuť 2 je biela, labuť 100 je biela... a tak zovšeobecním, že všetky labute sú biele. Aj keď, ako vieme, táto metóda môže byť zradná.

Adam: Áno, stačí nájsť jednu čiernu labuť a celá teória je v háji. To sa mi páči.

Adam: Dobre, poďme do histórie. Kde to vlastne celé začalo? Kde sa zrodila západná filozofia?

Tereza: Počiatky nájdeme v starovekom Grécku, konkrétne v gréckych mestách na pobreží Malej Ázie, čo je dnešné Turecko. Napríklad v meste Milétos.

Adam: A ako delíme vývoj filozofie v Grécku?

Tereza: Má tri hlavné obdobia: predklasické, ktorému hovoríme aj predsokratické, potom vrcholné alebo klasické – to je éra Sokrata, Platóna a Aristotela – a nakoniec helenistické, teda poklasické.

Adam: Spomínala si Milétos. Kto bol známy predstaviteľ milétskej školy?

Tereza: Najznámejší je určite Táles z Milétu. Považuje sa za prvého filozofa vôbec. On a jeho nasledovníci, napríklad Anaximenes, hľadali „arché“ – teda pralátku, z ktorej všetko vzniklo. Pre Tálesa to bola voda.

Adam: Voda? To je zaujímavé. A kto bol Pytagoras? Toho poznám skôr z matiky.

Tereza: Áno, Pytagorova veta! Ale on bol oveľa viac. Bol to filozof, náboženský reformátor a hlavne bol presvedčený, že základom vesmíru sú čísla a matematické vzťahy.

Adam: Takže od vody k číslam. A čo ten slávny výrok „panta rhei“?

Tereza: „Panta rhei“ znamená „všetko plynie“. Je to skrátená interpretácia myšlienok filozofa Herakleita z Efezu. Vyjadruje myšlienku, že svet je v neustálej zmene, že „dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky“.

Adam: To je hlboké. Ešte jeden pojem z tohto obdobia – panteizmus. Čo to je?

Tereza: Panteizmus stotožňuje Boha s prírodou. Nevníma Boha ako osobnú bytosť niekde na nebi, ale verí, že celé univerzum, celá príroda je stelesnením božstva.

Adam: Dobre, poďme k tým najväčším hviezdam. Platón. V akej forme písal svoje diela?

Tereza: Väčšina jeho prác je napísaná formou dialógov. Je to vlastne rozhovor, najčastejšie medzi jeho učiteľom Sokratom a ďalšími postavami. Sú to skôr filozofické drámy než suché traktáty.

Adam: A čo hovoril Platón o duši človeka? Aké má mať cnosti?

Tereza: Podľa Platóna má ideálna duša tri zložky a každej prislúcha jedna cnosť. Rozumovej časti múdrosť, vôľovej časti statočnosť a žiadostivej časti umiernenosť.

Adam: Múdrosť, statočnosť, umiernenosť. To znie ako recept na dobrý život. Ktoré jeho dielo sa týka štátu a práva?

Tereza: Jeho najslávnejšie dielo v tejto oblasti je jednoznačne „Štát“. Opisuje v ňom svoju predstavu ideálnej, spravodlivo usporiadanej spoločnosti.

Adam: Super. A teraz jeho najslávnejší žiak, Aristoteles. Ktoré jeho diela sa venujú etike a sociálnym otázkam?

Tereza: Napísal toho veľa. Najznámejšie sú „Etika Nikomachova“, „Etika Eudemova“ a samozrejme „Politika“.

Adam: A čo považoval za najvyššiu formu ľudského spolužitia?

Tereza: Jednoznačne štát. Pre neho bol štát prirodzeným vyvrcholením ľudskej spoločnosti, miestom, kde môže človek naplno rozvinúť svoj potenciál a dosiahnuť dobrý život.

Adam: A aké formy vlády rozoznával? Boli podľa neho nejaké dobré a nejaké zlé?

Tereza: Áno, presne tak ich delil. Za dobré formy považoval politeiu, čo je vláda mnohých v prospech všetkých, a aristokraciu, vládu najlepších. Za zlé, zdegenerované formy, považoval demokraciu, ktorú vnímal ako vládu lúzy, oligarchiu, teda vládu bohatých, a tyraniu.

Adam: Grécko máme za sebou, presuňme sa v čase. Čo stoicizmus? Podľa čoho dostala táto škola názov?

Tereza: Celkom vtipne, podľa miesta, kde sa stretávali – „stoa poikilé“, čo znamená „pestro maľované stĺporadie“ v Aténach. Takže sú to vlastne „filozofi od stĺporadia“.

Adam: To by som si nezapamätal. Čo bolo pre stoikov ústrednou otázkou?

Tereza: Jednoznačne etická problematika. Zaujímalo ich, ako žiť dobrý a správny život tvárou v tvár osudu, ktorý nemôžeme zmeniť.

Adam: A keď hovoríš, že osud nemôžeme zmeniť, znamená to, že podľa stoicizmu človek naozaj nemôže zmeniť svoj osud?

Tereza: Presne tak. Verili v determinizmus. Osud je daný, ale môžeme ovplyvniť našu reakciu naň. Cieľom je dosiahnuť „apateiu“ alebo „ataraxiu“ – stav úplného duševného pokoja, ktorý dosiahneme prijatím osudu.

Adam: A ktoré štyri hlavné cnosti uznávali stoici?

Tereza: Sú to múdrosť, udatnosť, umiernenosť a spravodlivosť. Veľmi podobné Platónovi.

Adam: A zaujímavosť – je pravda, že dielo jedného slávneho rímskeho filozofa vzniklo aj na našom území?

Tereza: Áno! Ide o dielo cisára a filozofa Marcusa Aurélia s názvom „Myšlienky k sebe samému“. Časť z neho napísal počas vojenského ťaženia proti Germánom pri rieke Hron.

Adam: To je skvelé! Poďme na stredovek. Aké dve hlavné obdobia kresťanskej filozofie v stredoveku poznáme?

Tereza: Sú to patristika, čo je obdobie cirkevných otcov, a scholastika, ktorá bola filozofiou stredovekých škôl a univerzít.

Adam: Kto reprezentoval patristiku?

Tereza: Najväčšou postavou je svätý Augustín. Medzi ďalších patria napríklad Ambróz alebo Gregor Veľký.

Adam: A scholastika? Čo to presne bolo?

Tereza: Bol to filozofický smer, ktorý sa snažil racionálne obhájiť a systematizovať kresťanskú vieru. Intenzívne pri tom využívali dielo Aristotela. Najväčším predstaviteľom bol Tomáš Akvinský.

Adam: A čo charakterizovalo filozofiu, ktorá prišla potom, v renesancii?

Tereza: Renesancia znamenala obrat. Od Boha sa pozornosť obrátila späť k človeku. Hlavným cieľom bola emancipácia človeka a návrat k prirodzenosti života a k antickým vzorom.

Adam: Dobre, sme v novoveku. Kto je považovaný za zakladateľa moderného racionalizmu?

Tereza: René Descartes. To je ten s tým slávnym výrokom: „Myslím, teda som.“ Zdôrazňoval úlohu rozumu ako hlavného zdroja poznania.

Adam: A kto patril k ďalším významným racionalistom 17. storočia?

Tereza: Okrem Descarta to boli najmä Baruch Spinoza a Gottfried Wilhelm Leibniz.

Adam: Poďme o storočie ďalej, do osvietenstva. Čo charakterizovalo osvietenskú filozofiu?

Tereza: Osvietenci kládli obrovský dôraz na rozum, vedu a ľudské práva. Boli proti dogmám, poverám a absolutistickej moci. Verili v pokrok a vzdelanie. A boli kritickí voči metafyzike.

Adam: Kto napísal slávnu knihu „Emil alebo o výchove“?

Tereza: To bol Jean-Jacques Rousseau. V tomto diele predstavil svoje revolučné pedagogické názory, ktoré zdôrazňovali prirodzenú výchovu dieťaťa v súlade s jeho vlastným vývojom.

Adam: A ešte jedno veľké meno tejto éry – Immanuel Kant. Ktoré sú jeho najznámejšie diela?

Tereza: Jeho tri najdôležitejšie diela sú „Kritika čistého rozumu“, „Kritika praktického rozumu“ a „Kritika súdnosti“. Nimi navždy zmenil filozofiu.

Adam: A čím sa zaoberal v tej „praktickej filozofii“?

Tereza: V „Kritike praktického rozumu“ sa zaoberá etikou, ľudským konaním a morálkou. Hľadal všeobecne platný morálny zákon, ktorý nazval kategorický imperatív.

Adam: Sme v 19. storočí. Toto obdobie muselo byť divoké. Kto bol napríklad Friedrich Nietzsche?

Tereza: Áno, to bol! Nemecký filozof, filológ, ktorý radikálne kritizoval morálku, náboženstvo a západnú filozofiu. Je to autor slávneho a často nepochopeného výroku „Boh je mŕtvy!“.

Adam: A čo Karl Marx? Aké diela napísal?

Tereza: Najznámejšie sú určite „Kapitál“ a „Komunistický manifest“, ktorý napísal spolu s Friedrichom Engelsom.

Adam: Znie to ako mená, ktoré formovali celé storočia. Kto bol Jean-Paul Sartre?

Tereza: Francúzsky filozof a spisovateľ, hlavný predstaviteľ existencializmu v 20. storočí. Tvrdil, že „existencia predchádza esenciu“, čo znamená, že človek sa najprv narodí a až potom svojimi činmi definuje, kým je. Nemá žiadne vopred dané poslanie.

Adam: A kto ďalší patrí k existencialistom?

Tereza: Okrem Sartra napríklad Albert Camus, ktorý napísal „Mýtus o Sizyfovi“, alebo Søren Kierkegaard, ktorý je považovaný za otca existencializmu.

Adam: Počul som aj o takzvanom Viedenskom krúžku. Čo to bolo?

Tereza: Bola to skupina filozofov a vedcov, ktorí sa stretávali vo Viedni v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Boli to novopozitivisti, ktorí tvrdili, že zmysel majú iba tie výroky, ktoré sa dajú overiť skúsenosťou.

Adam: A na záver tohto rýchleho prehľadu, kto bol Ludwig Wittgenstein?

Tereza: Rakúsky filozof, jeden z najvplyvnejších filozofov 20. storočia. Zaoberal sa filozofiou jazyka a tvrdil, že hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. To znamená, že to, čo nedokážeme vyjadriť slovami, nemôžeme ani myslieť.

Adam: Páni. To je naozaj na zamyslenie. Toľko mien, toľko myšlienok... Ale je úžasné vidieť, ako sa tie otázky vyvíjajú.

Tereza: Presne tak. Od hľadania pralátky vo vode sme sa dostali až k hraniciam nášho jazyka. A to sme preleteli len úplné základy. Filozofia je obrovské dobrodružstvo.

Adam: Takže sme sa od stredovekej teológie posunuli k niečomu úplne inému. Čo presne naštartovalo túto zmenu v renesančnom myslení?

Tereza: Bol to obrovský posun. Zrazu sa pozornosť obrátila od Boha k človeku. Veda, umenie, vzdelanie... všetko explodovalo. Ľudia začali spochybňovať staré dogmy, čo, samozrejme, nebolo vždy bezpečné.

Adam: Hovoríš o ľuďoch ako Giordano Bruno, však? Prečo ho vlastne upálili?

Tereza: Áno, Bruno bol tragický prípad. Tvrdil, že vesmír je nekonečný a že existujú aj iné svety. To bola pre cirkev čistá heréza. A aby toho nebolo málo, udal ho jeho vlastný žiak, takže skončil v rukách inkvizície.

Adam: To je drsné. A v politike sa tiež diali veci. Spomínam si na Machiavelliho a jeho dielo Vladár.

Tereza: Presne tak. Machiavelli sa na politiku pozrel úplne pragmaticky. V podstate napísal manuál, ako si udržať moc. Jeho slávna politika „biča a medu“ znamená, že vládca má byť prísny, ale občas má dať ľuďom aj nejaké výhody, aby boli spokojní.

Adam: Takže taký politický cukor a bič. A čo taký Thomas Morus? Ten znie trochu pozitívnejšie.

Tereza: To áno. Morus bol anglický právnik a politik, ktorý napísal slávnu „Utópiu“. Opísal v nej ideálny ostrovný štát bez súkromného vlastníctva, kde všetci žijú v harmónii. Bol to taký protipól k Machiavelliho drsnému realizmu.

Adam: Dobre, takže máme tu rôzne pohľady na ideálny štát. Ale čo otázka, odkiaľ sa moc vôbec berie? Tam prichádza na scénu teória spoločenskej zmluvy, že?

Tereza: Áno, a jedným z kľúčových mysliteľov bol Thomas Hobbes. On tvrdil, že ľudia v prirodzenom stave žijú v akejsi „vojne všetkých proti všetkým“. Aby tomuto chaosu predišli, dobrovoľne sa vzdajú časti svojich práv v prospech panovníka.

Adam: A ten potom zavedie poriadok. Akú vládu mal Hobbes najradšej?

Tereza: Pre neho bola najlepšia absolútna monarchia. Veril, že len silný, neobmedzený vládca dokáže udržať spoločnosť pokope a zabrániť anarchii.

Adam: Ale nie všetci s ním súhlasili, však? Čo na to John Locke?

Tereza: Locke mal úplne iný pohľad. Podľa neho spoločenská zmluva nie je o podriadení sa, ale o ochrane prirodzených práv – života, slobody a majetku. Ak panovník tieto práva porušuje, ľud má právo ho zosadiť.

Adam: To znie oveľa demokratickejšie. Takže Locke by asi nebol fanúšik absolútnej monarchie.

Tereza: Určite nie. Jeho ideálom bola konštitučná monarchia, kde je moc panovníka obmedzená zákonom. A tu je kľúčová myšlienka... navrhol rozdeliť štátnu moc na zákonodarnú, výkonnú a federatívnu, aby sa zabránilo jej zneužitiu.

Adam: A to je vlastne základ moderných demokracií. Super! Ale čo ten slávny výrok: „Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch“?

Tereza: To je čistý empirizmus, ktorého bol Locke veľkým zástancom. Znamená to, že všetky naše poznatky a myšlienky pochádzajú zo skúsenosti. Rodíme sa ako „tabula rasa“, nepopísaná doska, a až zmysly a skúsenosti ju zapĺňajú.

Adam: Takže sme prešli od renesančných vízií k základom moderného štátu. Ale tým sa to nekončí, však?

Tereza: Vôbec nie. Tieto myšlienky ďalej rozvíjali francúzski osvietenci ako Montesquieu a Rousseau, ktorí sa pozreli na to, prečo sme si ako ľudia vlastne nerovní. Ale to si necháme na ďalšiu časť.

Adam: Takže nemecký idealizmus bol naozaj... no, ideálny. Ale poďme sa posunúť, máme tu ešte pár velikánov. Čo taký Immanuel Kant? Viem, že ho niečo nesmierne fascinovalo.

Tereza: Áno, Kanta napĺňali obdivom a úctou dve veci. Hviezdne nebo nad ním a mravný zákon v ňom.

Adam: To je celkom poetické. A s tým mravným zákonom súvisí aj jeho slávny kategorický imperatív, však?

Tereza: Presne tak. Je to v podstate veta, ktorá má formu bezpodmienečného príkazu. Zjednodušene hovorí: „Konaj tak, aby sa tvoje konanie mohlo stať všeobecným zákonom.“

Adam: Dobre, to dáva zmysel. A čo ďalší velikán, Hegel? Ako ten videl napríklad úlohu štátu?

Tereza: Pre Hegla bol štát hlavne etická entita a za najvhodnejšiu formu vlády považoval konštitučnú monarchiu.

Adam: Čiže monarchia, ale s ústavou. A dejiny? Malo to všetko pre neho nejaký hlbší zmysel?

Tereza: Podľa Hegla určite áno! Účelom dejín bolo sebauvedomenie ducha. A zaujímavé je, že na Slovensku na jeho myšlienky reagoval napríklad Ľudovít Štúr.

Adam: Super, slovenská stopa! A čo prišlo po tejto klasickej ére? Predpokladám, že sa to zase celé zmenilo.

Tereza: Presne tak, od polovice 19. storočia hovoríme o poklasickej filozofii. Objavil sa napríklad scientizmus, ktorý chápal filozofiu ako vedu, a jeho zakladateľom bol Auguste Comte. Podľa neho je základom všetkých vied matematika.

Adam: Matematika ma prenasleduje všade. Ale čo tí pesimistickejší páni ako Schopenhauer a Nietzsche?

Tereza: Tí boli z úplne iného súdka. Schopenhauer priniesol do filozofie telesnosť a princíp vôle. A Nietzscheho nadčlovek je vlastne produktom mechanického prírodného procesu. Obaja patria k takzvanej filozofii života.

Adam: Filozofia života... to znie nádejne. O čo v nej ide?

Tereza: Zjednodušene, realitu redukuje na život. A ten sa nedá pochopiť rozumom, ale skôr intuíciou, inštinktom a tvorivým myslením.

Adam: Dobre, a teraz blesková runda, lebo tých smerov a mien je strašne veľa. Existencializmus?

Tereza: Ten stavia do popredia existenciu človeka. Hlavní predstavitelia sú Jean-Paul Sartre alebo Albert Camus.

Adam: A pragmatizmus? Tam platí čo?

Tereza: Tam je kritériom pravdivosti jednoducho užitočnosť. Čo je užitočné, to je pravdivé. Je to veľmi empirický postoj.

Adam: A ešte tí starí Gréci na záver. Kto povedal, že „mierou všetkých vecí je človek“?

Tereza: To bol Protagoras. A zakladateľom stoickej filozofie bol Zenón.

Adam: Perfektné. Takže od hviezdneho neba, cez sebauvedomenie ducha, až po pragmatickú užitočnosť. Prešli sme si toho naozaj veľa.

Tereza: To áno. Filozofia je obrovská cesta plná rôznych pohľadov na svet, človeka a zmysel všetkého. Dúfam, že sme v tom našim poslucháčom urobili aspoň trochu jasnejšie.

Adam: Určite áno. A týmto sa naša séria o filozofii a dejinách filozofie končí. Tereza, veľmi pekne ti ďakujem za skvelé vysvetlenia.

Tereza: Aj ja ďakujem za pozvanie. Bolo mi potešením.

Adam: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Držíme palce pri štúdiu a dopočutia nabudúce pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu!

Tereza: Dopočutia.