Test na Prehľad antickej a helenistickej filozofie
Prehľad Antickej a Helenistickej Filozofie pre Študentov
Test: Staroveká filozofia, Aristotelova filozofia, Novoveká filozofia, Nemecký idealizmus, Filozofia 19. storočia
20 otázok
Otázka 1: Podľa Empedokla nastáva zmena v pluralistickej vízii sveta pôsobením vnútorných síl.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že Empedokles oddelil matériu a silu a zmena nastáva pôsobením síl zvonku, nie zvnútra.
Otázka 2: Ktoré tvrdenie najlepšie vystihuje učenie Epikurejskej školy podľa študijných materiálov?
A. Zriekanie sa všetkého a unikanie afektom (apatia).
B. Akatastemická príjemnosť a Teória Kliname.
C. Primárny záujem o etiku a poznanie ako cnosť.
D. Šťastie spočíva v pokoji a zdržaní sa tvrdení (ataraxia).
Vysvetlenie: Epikurejská škola bola charakterizovaná ako hedonistická a dogmatická, pričom Epikuros hovoril o akatastemickej príjemnosti (bez podnetu) a Teórii Kliname. Zriekanie sa všetkého a apatia sú spojené so stoickou školou, primárny záujem o etiku so Sokratom a ataraxia so skeptickou školou.
Otázka 3: Je cieľom rozumového poznania podľa Aristotela získavať pojmy prostredníctvom abstrakcie?
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Aristoteles chápal poznanie ako rozumové, ktorého cieľom je získať pojem a ktoré prebieha procesom abstrakcie.
Otázka 4: Podľa Aristotelovej filozofie, aké sú vnútorné a vonkajšie príčiny bytia?
A. Vnútorné príčiny sú množstvo a kvalita; vonkajšie príčiny sú poloha a čas.
B. Vnútorné príčiny sú matéria a forma; vonkajšie príčiny sú účinná a cieľová.
C. Vnútorné príčiny sú činnosť a trpnosť; vonkajšie príčiny sú kvantita a kvalita.
D. Vnútorné príčiny sú miesto a čas; vonkajšie príčiny sú vzťah a vlastnenie.
Vysvetlenie: Študijné materiály jasne uvádzajú, že príčiny bytia sú 1) vnútorné (matéria/forma) a 2) vonkajšie (účinná/cieľová).
Otázka 5: Spinoza odmieta Descartesa, pokiaľ ide o ideu všeobecnej vedy, ktorá sa opiera o spoločný základ pre vedu o svete, Bohu, poznaniu a konaniu.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Spinoza prijíma od Descartesa ideu všeobecnej vedy, ktorá je založená na spoločnom základe pre vedu o svete, Bohu, poznaniu a konaniu. Vzorom je matematika a zvlášť geometria.